29. аpríla 2011 členovia Аkademického senátu Prešovskej univerzity v Prešove zvolili prof. RNDr. René Matloviča, PhD. za rektora univerzity na ďalšie štyri roky, keď z 26 prítomných za neho hlasovalo 25 členov a jeden sa zdržal hlasovania.

„Funkčné obdobie prof. RNDr. Reného Matloviča, PhD. začne plynúť 1. augusta 2011, po jeho slávnostnom vymenovaní prezidentom SR, na návrh ministra školstva, vedy výskumu a športu SR“, uviedol predseda Volebnej komisie AS PU v Prešove prof. RNDr. Robert Ištok. PhD. V rámci predstavovania kandidátov na rektora pred Akademickou obcou Prešovskej univerzity v Prešove, prezentoval Prof. RNDr. René Matlovič, PhD. svoju víziu pre nové funkčné obdobie. Vychádza z chápania poslania univerzity ako vitálneho zdroja nových poznatkov a inovatívneho myslenia, „producenta“ kompetentných a múdrych absolventov schopných uplatniť sa na trhu práce, v podnikaní alebo v slobodnom povolaní, poskytovateľa diplomov s medzinárodnou kredibilitou, atraktora medzinárodných talentov (študentov a tvorivých pracovníkov). Univerzita by mala predstavovať dobré miesto pre štúdium a prácu, katalyzátor finančných investícií do podnikania s vysokou mierou pridanej hodnoty v meste a regióne ale i „strážcu“ akademických tradícií a hodnôt nášho kultúrneho dedičstva. Hlavný cieľ o ktorého dosiahnutie sa musí Prešovská univerzita usilovať, vidí prof. René Matlovič predovšetkým v posilnení jej resiliencie (odolnosti), teda schopnosti univerzity reagovať na vonkajšie podnety a vnútorné potreby, s cieľom dosiahnuť dlhodobo udržateľný rozvoj inštitúcie a posilniť schopnosť rýchlo sa zotaviť z prípadnej poruchy.

Rozhovor s rektorom Prešovskej univerzity v Prešove prof. RNDr. René Matlovičom, PhD.

• Pán rektor, Vaše štvorročné funkčné obdobie sa pomaly chýli ku koncu. Do akej miery sa Vám podarilo naplniť ciele, s ktorými ste do neho vstupovali?
– Na funkciu rektora som pred štyrmi rokmi kandidoval z dôvodu nespokojnosti veľkej časti akademickej obce s vtedajším vývojom univerzity. Zhodou okolností sa práve v tomto období realizovala medzinárodná evalvácia univerzity hodnotiacou komisou Európskej asociácie univerzít (EUA). Tá nám poskytla celý rad odporúčaní, ktoré sme zohľadnili pri formulácii našich strategických cieľov. Sústredili sme sa na kľúčové aktivity univerzity, ktorými sú vzdelávanie, výskum a umenie a prostredníctvom ich skvalitňovania sme hodlali zvýšiť konkurencieschopnosť Prešovskej univerzity. Z tohoto hlavného cieľa vyplynuli mnohé parciálne cele a úlohy. Samozrejme, že základnou ambíciou sa stalo udržanie statusu univerzitnej vysokej školy. Okrem toho k parciálnym cieľom patrila novelizácia vnútorných predpisov univerzity, modernizácia vzdelávacej, výskumnej a sociálnej infraštruktúry, posilnenie modelu viaczdrojového financovania univerzity, optimalizácia organizačnej štruktúry univerzity, posilnenie medzinárodnej pozície univerzity v oblasti vzdelávania a výskumu, marketing a budovanie značky univerzity a implementácia vnútorného systému hodnotenia kvality univerzity. Dnes môžem s uspokojením konštatovať, že všetky strategické ciele sme splnili. Je to zásluha spoločného úsilia všetkých mojich spolupracovníkov a v širšom slova zmysle celej akademickej obce, technicko-administratívnych a prevádzkových zamestnancov našej alma-mater. Som mimoriadne hrdý na našich študentov, z ktorých mnohí dosiahli pozoruhodné výsledky a získali ocenenia. Osobitne by som vyzdvihol spoluprácu s členkami a členmi vedenia univerzity, vedeniami fakúlt, Akademickým senátom PU, Vedeckou radou PU a Správnou radou PU. Veľmi si vážim toto nasadenie a všetkým srdečne ďakujem.

• Za Váš veľký úspech sa všeobecne považuje obhájenie statusu univerzity pre Prešovskú univerzitu. Ako spätne hodnotíte tento proces?
– Išlo o mimoriadne náročnú úlohu, na ktorej pracovali celé tímy. Kritériá komplexnej akreditácie sa stabilizovali až v decembri 2007. Hodnotením obdobím boli roky 2002-2007. Nové vedenie univerzity malo teda výrazne zníženú manévrovaciu schopnosť operatívnymi zásahmi odstrániť nedostatky z predchádzajúceho obdobia. Prešovská univerzita neplnila všetky kritériá na zaradenie medzi univerzity, pričom najvážnejšie bolo kritérium KZU-6. Museli sme veľmi promptne nastaviť personálnu politiku a realizovať množstvo ďalších opatrení tak, aby sme v krátkom čase zjednali nápravu. Novelizovali sme vnútorné predpisy a zriadili útvar ľudských zdrojov na rektoráte, ktorý začal metodicky usmerňovať personálne referáty na fakultách. Realizovali sme audit tvorivých zamestancov, ktorí nemali ukončené vysokoškolské štúdium tretieho stupňa. Zriadili sme fond konkurencieschopnosti, ktorého hlavným cieľom bolo podporiť garantov študijných programov a úspešných riešiteľov výskumných grantov a zastaviť tým ich odliv na iné vysoké školy. Vďaka týmto krokom sme mohli začiatkom r. 2010 podať správu o odstránení nedostatkov a následne nám, na základe pozitívneho stanoviska Akreditačnej komisie – poradného orgánu vlády SR, minister školstva odovzdal dekrét o začlenení medzi univerzitné vysoké školy. Zaradili sme sa takto medzi 12 slovenských vysokých škôl, ktorým ministerstvo dekrétom priznalo štatút univerzity.

• Kardinálnou otázkou je zabezpečenie financovania modernizácie a rozvoja univerzity. Do akej miery ste spokojný s výsledkami v tejto oblasti?
– Podarilo sa nám zabezpečiť bezprecedentné zvýšenie finančných zdrojov. Objem financií zo štátneho rozpočtu a vlastných zdrojov, ktorý sme venovali modernizácii a infraštruktúrnemu rozvoju sa v našom období zvýšil oproti predchádzajúcemu obdobiu 2003-2007 o 132 %, teda viac ako dvojnásobne. Ešte výraznejšie úspechy sme zaznamenali pri uchádzaní sa o financie zo štrukturálnych fondov EÚ. Objem zazmluvnených finančných prostriedkov sa oproti predchádzajúcemu programovaciemu obdobiu zvýšil o 919 %. Súhrnne sme teda zabezpečili finančný objem 34 mil. €, teda viac ako 1 mld. Sk. Museli sme riešiť aj problémy s neoprávnenými výdavkami u projektov získaných v predchádzajúcom období 2004-2006, pričom sme z vlastných zdrojov museli zaplatiť viac ako 4 mil. Sk. Prešovská univerzita sa v rebríčku 34 vysokých škôl zoradených podľa úspešnosti pri získavaní financií zo štruktúrálnych fondov umiestnila na 6. mieste (stav k 31.1.2011) a ak by sme rebríček upravili podľa podielu zazmluvnených financií prepočítaných na 1 tvorivého pracovníka, tak sme dokonca 5. najúspešnejšia slovenská univerzita. Ak mám teda hodnotiť túto oblasť, musím konštatovať, že som nadmieru spokojný.

• V rámci parciálnych cieľov ste spomenuli modernizáciu a rozvoj vzdelávacej, výskumnej a sociálnej infraštruktúry. Ktoré výsledky v tejto oblasti považujete za najvýznamnejšie?
– Uvedené finančné zabezpečenie nám umožnilo významným spôsobom modernizovať našu infraštruktúru. Veľmi významnou stavbou bola rekonštrukcia a dostavba bývalej základnej školy na Ul. 17. novembra, kde vznikli nové výučbové posluchárne, seminárne miestnosti, veľká poslucháreň Auditorium magnum, kancelárske priestory pre pedagogickú fakultu a nové sídlo rektorátu. Zmodernizovali sme 165 učební, inštalovali 406 počítačov do počítačových učební, 136 počítačov, 132 dataprojektorov a 17 interaktívnych tabúľ do ostatných učební. Kompletne sme modernizovali servre – 14 centrálnych a 11 lokálnych serverov, inštalovali nové počítačové siete, 1694 internetových zásuviek a wi-fi v 11 objektoch univerzity. Okrem toho sme sa zamerali na stavebné úpravy s cieľom zveľadiť univerzitný campus, znížiť energetické straty a zvýšiť komfort pracovníkov a študentov (výmena okien v ŠD na Ul. 17. novembra a Nám. Mládeže, rekonštrukcia sociálnych zariadení, vstupu a výmena zasklenných stien na prízemí VŠA, rekonštrukcia 11. poschodia ŠD, výstavba nového vstupu v ŠD Exnárova, rekonštrukcia auly Gréckokatolíckej teologickej fakulty, rekonštrukcia šatní Fakulty športu, rekonštrukcia kancelárskych priestorov pedagogickej fakulty, rekonštrukcia skúšobne folklórneho súboru Torysa, rekonštrukcia parkoviska vo VŠA, výstavba multifunkčného ihriska, rekonštrukcia kuchyne ŠJ, rekonštrukcia interiérov a výmena okien na účelovom zariadení v Batizovciach). Zabezpečené sú finančné prostriedky na rekonštrukciu fasády a výmenu okien na objekte Fakulty športu a rekonštrukciu budovy telocvične pri novom rektoráte. V projektovej príprave sú objekty pre Fakultu manažmentu, Pravoslávnu bohosloveckú fakultu a III. etapa výstavby Fakulty zdravotníckych odborov.

• Osobitnú a v súčasnom období mimoriadne dôležitú súčasť univerzít tvorí výskumná infraštruktúra. Čo sa Vám podarilo dosiahnuť v tejto oblasti?
– Výskum patrí medzi jadrové aktivity univerzít. Význam výskumných aktivít rastie aj pri financovaní univerzít. Základnou podmienkou dosahovania špičkových vedeckých výsledkov je kvalitná a moderná výskumná infraštruktúra. Je veľmi potešiteľné, že v tejto oblasti došlo v uplynulom štvorročnom období k zásadnému kvalitatívnemu skoku. Na Prešovskej univerzite budujeme tri výskumné centrá excelentnosti, ktoré sú platformou pre základný výskum v ekológii a biológii, lingvokulturológii a translatológii a histórii. V rámci týchto centier sa budujú nové laboratóriá so špičkovou technikou a prístrojmi. Okrem toho sme sa stali súčasťou kompetenčného centra lídrovaného Technickou univerzitou v Košiciach ako platformy pre aplikovaný výskum so zameraním na znalostné technológie s osobitným zameraním na geopriestorové analytické a vizualizačné technológie. Patríme teda do nepočetnej skupiny univerzít, ktoré budú mať zároveň centrá excelentnosti a kompetenčné centrum. Okrem toho sme v rámci projektov aplikovaného výskumu získali projekty na výstavbu ďalších laboratórií (fyzikálne laboratórium VARSALAB na FHPV PU, laboratórium ergonómie práce dentálneho hygienika na FZO PU, Centrum na propagáciu a transfer kultivarov do praxe na FHPV PU). V rámci uvedených aktivít sme venovali pozornosť budovaniu Centra pre komercializáciu výsledkov výskumu a manažment duševného vlastníctva PU.

• Spomenuli ste viaceré organizačné zmeny na univerzite. Priniesli už konkrétne výsledky?
– Samozrejme. Zriadili sme Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, ktoré vydalo už 47 publikácií. Ústav rusínskeho jazyka a kultúry sa etabloval ako jediné pracovisko svojho druhu v širokom priestore, ktorého letná škola rusínskeho jazyka oslovuje širokú klientelu aj v zámorí. Ústav ázijských štúdií ponúka veľmi populárny kurz japonského jazyka. Centrum celoživotného a kompetenčného vzdelávania ponúka Univerzitu tretieh veku, Detskú univerzitu, Autoškolu a mnoho zaujímavých vzdelávacích programov. Unipocentrum zriadilo bod prvého kontaktu pre nových študentov a spravuje elektronický obchod e-shop. Po dlhoročných traumatizujúcich diskusiách sme konečne uskutočnili integráciu pracovísk s identickým alebo podobným profilom na FF a FHPV PU.

• Čo ste dosiahli na poli internacionalizácie a budovania značky univerzity?
–Tieto oblasti boli veľmi zanedbané. Prešovská univerzita nemala referát marketingu, nezúčastňovala sa vzdelávacích veľtrhov a nebola členom žiadnej medzinárodnej asociácie. Zlepšenie, ktoré sme dosiahli v uplynulom štvorročnom období je markantné. Prešovská univerzita bola prijatá za člena Danube Rector´s Conference, Európskej asociácie univerzít (EUA), stala sa spoluzakladateľom Euromediteránnej univerzity (EMUNI) a asociácie univerzít stredo-východnej Európy (ACEU). Rozšírili sme okruh našich partnerov v zahraničí. K úspechom je možné zaradiť získanie viacerých medzinárodných projektov v rámci schém Daphne, IP Erasmus, NIL a projekt My University ako rámcový pilotný program EÚ. Pripravili sme 6 študijných modulov v anglickom jazyku pre zahraničných študentov. Zaznamenali sme podstatné zvýšenie počtu zamestancov a študentov, ktorí sa zúčastnili zahraničných mobilít. V úspešnosti pri získavaní grantov SAIA sa Prešovská univerzita dostala na 3. miesto na Slovensku. Pripravujeme spoločný študjný program v oblasti sustainable business. Naštartovali sme činnosť marketingového oddelenia univerzity. Začali sme sa opäť prezentovať na vzdelávacích veľtrhoch (Academia-Vapac, Bibliotéka, ProEduco). Zorganizovali sme študentskú súťaž o slogan univerzity (Magis quam eruditio) a vydali množstvo propagačných materiálov vo viacerých jazykových mutáciách. Osobitným projektom je vydávanie kalendára úspešných absolventov. Pripravili sme film o univerzite, redizajnovali webovú stránku a novú podobu dostal univerzitný časopis NaPUlze. Rozvíjali sme i ďalšie univerzitné médiá (Rádio PaF, televízia Mediálka). Začali sme spolupracovať s Grand Hotelom Kempinski High Tatras, pre ktorý dodávame špeciálne čaje z nášho výskumného centra excelentnosti.

• Ako hodnotíte spoluprácu vedenia univerzity s vedeniami fakúlt?
– Spravovanie komplexnej inštitúcie, akou je univerzita, si vyžaduje vynikajúcu spoluprácu všetkých aktérov. Naša univerzita má 8 fakúlt a z tohto hľadiska je treťou najväčšou univerzitou na Slovensku po Univerzite Komenského a Technickej univerzite v Košiciach. Strategické spravovanie univerzity si vyžaduje hľadanie harmónie a prieniku partikulárnych záujmov jej jednotlivých súčastí. Som rád, že sme v uplynulom období našli univerzitný konsensus a aj vďaka nemu dosiahli všetky strategické ciele. Samozrejme, že hľadanie konsensu nebolo bez problémov. Komunikácia so siedmymi fakultami bola veľmi otvorená, konštruktívna a produktívna. Za to patrí poďakovanie dekanom a ostatným funkcionárom. Žiaľ, v jednom prípade sme narazili na nepochopenie. V tejto súvislosti ma mrzí, že niektorí členovia vedenia FF PU neprijali presadzované zmeny, podrobovali ich nekonštruktívnej kritike, ktorá sa neopierala o relevantné argumenty. Našimi opatreniami sme dôsledne sledovali cieľ posilnenia fakulty a zmiernenia efektov nesprávnej politiky jej vedenia. Je potešiteľné, že prvé výsledky sa dostavujú už dnes. Vďaka finančnej podpore pracovníkov fakulty z fondu konkurencieschopnosti, pomoci pri zabezpečení garantov študijných programov po odchode ich predchodcov na iné pracoviská a realizácii integrácie pracovísk, začala FF PU opäť stúpať v hodnoteniach agentúr. Verím, že nové vedenie fakulty bude presadzovať princípy riadenia, ktoré budú stimulovať výkon a kvalitu jednotlivých štruktúrnych zložiek a pracovníkov fakulty.

• Pán profesor, plnenie rektorských povinností Vám určite zaberalo podstatnú časť Vášho času a energie. Podarilo sa Vám napriek tomu venovať aj Vášmu odboru?
– Napriek značnej záťaži som sa snažil nestratiť kontakt s odborom. Pôsobím ako garant doktorandského štúdia, habilitačných a vymenúvacích konaní za profesora v odbore 4.1.35 Geografia. V uplynulom štvorročnom období som vychoval 2 ďalších doktorandov, čo ma veľmi teší. Úspešne som ukončil riešenie projektu VEGA a začali sme pod mojim vedením riešiť ďalší projekt VEGA. Podieľal som sa na príprave a vydaní vysokoškolskej učebnice Regionálny rozvoj pre geografov. Ako prezident Slovenskej geografickej spoločnosti pri SAV som viedol slovenskú delegáciu na prvom európskom geografickom kongrese v r. 2007 v Amsterdame, kde prijali našu spoločnosť do Európskej asociácie geografických spoločností (EUGEO). Dosiahli sme mimoriadny diplomatický úspech a získať právo usporiadať druhý európsky geografický kongres v r. 2009 v Bratislave. Presadili sme sa v konkurencii Univerzity La Sapienza v Ríme a Royal Geographical Society v Londýne. V Prešove sme organizovali sprievodné podujatie geografického kongresu, ktorým bolo sympózium Challenges for the Geography of Religion in the 21st Century, ktorého sa zúčastnili odborníci z USA, Holandska, Poľska, Česka a Slovenska. V bádateľskej činnosti som sa v ostatnom období venoval regionálnym disparitám a tiež konceptu miesta vo vývoji geografického myslenia. Výsledky výskumov sa mi podarilo prezentovať na svetovom kongrese IGU v r. 2008 v Tunise, na viacerých medzinárodných konferenciách a počas prednášok na zahraničných univerzitách Soochow University v Taipei a Tokyo International University v Japonsku. Úspešne sa rozvíja sieť GEOREGNET v rámci programu CEEPUS, pričom populárna je najmä letná škola, na ktorú chodia naši študenti a ja sa tam odreagujem prednáškami. Vydarené letné školy zorganizovali v ostatných rokoch univerzity v Olomouci a Maribore.

Mgr. Kamila URMANIČOVÁ