|
Slavo, kedy si prišiel na to, že hudba bude s veľkou pravdepodobnosťou tvojím „osudom“ a prečo si spomedzi hudobných nástrojov vybral práve husle? – Otázkou zodpovednejšieho vnímania hry na husliach som sa prvýkrát začal zaoberať asi vtedy, keď som prvýkrát prišiel na konzultácie na Konzervatórium do Košíc. Pochopil som, že sa musím k husliam stavať inak ako dovtedy. Takže môj následovný prístup k cvičeniu na husliach sa oproti vtedajšiemu stal serióznejším. Samozrejme, že som musel od toho času viac cvičiť, ale postupne ma hudba viac zaujímala a začal som ju aj inak vnímať. Možno povedať, že práve toto obdobie pred nástupom na strednú školu je prelomové. A ako to bolo s tým počiatočným výberom nástroja? Myslím si, že som si to vybral sám a trošku ma v tom rozhodnutí ovplyvnil aj starý otec, pretože tiež hrával na husliach. Keďže pochádzam z hudobnej rodiny, otec a obidvaja starší bratia sú muzikanti, takže mal som to s tým výberom jednoduchšie. Otec hral na akordeóne, najstarší brat na klarinete, druhý brat na klavíri a huslistu ešte nemali. No a ja ako najmladší člen rodiny, som sa k nim pričlenil ako huslista. Muziky bolo u nás stále dosť, jednoducho som mal toto hudobné prostredie pripravené. Čo musíš robiť pre udržanie svojej „kondície“, koľko času venuješ cvičeniu? – Momentálne pôsobím ako učiteľ hry na husliach na ZUŠ vo Svidníku. Máme tam s kolegami menšie komorné zoskupenie a podľa potreby chodíme hrávať na rôzne spoločenské akcie. Vediem ľudovú hudbu FS Makovica, ktorá ma nadmieru napĺňa. Pri podaní výkonu na „pľaci“ už musím byť však nato adekvátne pripravený. Nie je to už niekoľkohodinové cvičenie ako kedysi, ale snažím sa byť v tej príprave naďalej aktívny. Ktoré osobnosti, ale i hudobné telesá boli a sú pre Teba na doterajšej dráhe inšpiratívnymi? – Osobnosť, ktorá ma zaujala už na ZUŠ bol môj prvý učiteľ huslí Albín Lauko. Neskôr to boli huslisti svetového mena – Itzhak Perlmann, Shlomo Mintz, Maxim Vengerov, ktorých nahrávky počúvam doposiaľ, a mnohí iní. A z ľudovej interpretovanej hudby sa mi páči ľahká hra Štefana Molotu a z ľudových telies BROLN – Brnenský rozhlasový orchester ľudových nástrojov. Aké je terajšie nástrojové zoskupenie v ľudovej hudbe Makovica? – Ako v každom súbore tak aj u nás v Makovici členovia prichádzajú a odchádzajú. Myslím si , že migráciu v súbore možno chápať ako výhru, ale aj ako prehru. Pamätám sa že jedného času nás v hudbe bolo 11 členov. Ja osobne inklinujem k väčšiemu počtu, ale nie vždy to je na osoh. Napríklad pri vystúpeniach s nedostatkom mikrofónov to považujem za veľkú stratu. Úpravy s jednotlivými sólami nástrojov nevyznejú a potom prichádza čiastočná nespokojnosť. Momentálny stav je 6 členov. Dvaja huslisti, jeden violista, cimbalista, akordeónistka a kontrabasista. Je pozitívne to, že všetci hudobníci majú hudobné vzdelanie, čo dopomáha k lepšej spolupráci medzi nami. Ako sme si všimli všetci členovia cimbalovej hudby sú hudobne vzdelaní, ovládajú hru z nôt a interpretujú aj štylizovaný a imitovaný hudobný folklór. Ako je to s hudobnými úpravami ľudových piesní a inštrumentálnych skladieb? – Ak chceme hrať úpravy je priam nevyhnutné ovládať čítanie z nôt, inak by ani nebolo potrebné písať party jednotlivým hráčom. Pred upravovaním alebo spracovaním skladby sa autor musí s dielom stotožniť. To si samozrejme vyžaduje aj určité skúsenosti, hudobnú predstavivosť a úplne pochopenie diela. Spočiatku sme oslovovali skúsenejších upravovateľov, ale teraz tento priestor už nechávam pre seba. Píše sa 3-tie tisícročie. Čím ďalej, tým viac muzikantov pracuje s počítačovou notografiou. Ako je to u Teba? Vidíš v tom výhody i nevýhody? – Len výhody. Ja osobne využívam počítač pri tvorbe každej skladby. Počítačová notografia má veľa pozitív. Noty sú prehľadné, rýchlo sa píšu, môžem si to hneď vypočuť a okamžite vytlačiť. Je to veľmi jednoduché a pragmatické. Kto ešte nepíše noty cez počítač, podľa mňa sa okráda o dnes drahocenný čas. Používate, resp. využívate vo svojej hre aj tradičné zvukomalebné hudobné nástroje? – Tradičné nie, ale profesionálne. Využívame tamburínu k rezkejšiemu kroku v tancoch, drevené paličky pri karičkách, ozembuch, triangel a rolničky pri vianočnej atmosfére. Raz pri nahrávaní sme využili aj hru na lístku zo stromu a drumbľu. Nepostrádateľnou zložkou každého folklórneho súboru je spevácka skupina. Skús nám ju predstaviť. – Náš súbor Makovica má iba ženskú spevácku zložku. Tvoria ho dievčatá, ktoré disponujú s dobrým hlasovým potenciálom a majú tendenciu sa ďalej spevácky formovať. Sú to študentky stredných a vysokých škôl a majú ambíciu sa zúčastňovať aj rôznych speváckych súťaží a podujatí, čo je veľmi dôležité a prínosné. Ich počet sa neustále kolíše. Zúčastňujete sa na nejakých domácich súťažiach? – Speváčky sa každoročne zúčastňujú Makovickej struny v Bardejove a súťažnej prehliadky v Humennom Spevy môjho rodu a to v rôznych kategóriách – sólo, duo trio. V roku 2004 boli laureátky súťaže Spevy môjho rodu v kategórii trio. Jedna hypotetická otázka. Čo potom, ak vyčerpáš všetky dostupné rusínske piesne a melódie z dostupných zborníkov? – To sa nikdy nestane. Tých piesní je strašne veľa nato, aby som ich všetky vyčerpal. Keď porovnávaš zvukové nahrávky ľudovej hudby na západnom Slovensku a východnom Slovensku, v čom vidíš rozdiel? – Zásadný rozdiel vidím hlavne vo zvuku. Na západnom Slovensku sú neporovnateľne lepšie nahrávky. Aj keď na východnom Slovensku si myslím, sú vhodné podmienky pre dosiahnutie lepšieho zvuku, ale stále v tom niečo chýba. Neviem či je to vec neskúsenosti alebo nevedomosti. Je to „trochu“ na škodu. Na Základnej umeleckej škole vo Svidníku, ktorá oslavuje 48. výročie svojho vzniku, vyučuješ hru na husliach, cimbale a kontrabase. Aký je záujem detí o štúdium na tieto nástroje? – Kontrabas ani cimbal sa vo Svidníku doposiaľ vôbec nevyučoval. Pretože kontrabas je nástroj väčších rozmerov, vyžaduje sa tu istá fyzická dispozícia. Preto môže žiak hrať na tomto nástroji až neskôr vo vyššom ročníku. Cimbal študuje momentálne jeden žiak, ale myslím si že časom sa to zmení a osloví aj iných žiakov, ktorí budú mať záujem, pretože je to podľa mňa veľmi zaujímavý nástroj. Navrhol som niektorým žiakom výučbu obligátneho nástroja a skončilo to tak, že navštevovali aj druhý stupeň. Zažil si na svojich potulkách s folklórom nejakú príhodu? – Spomínam si, že v r.1993 sme mali vo Svidníku premiéru programu. Jednu doobeda a druhú večer. Čo bolo pre mňa na tom najhoršie, že tesne pred mojim sólovým výstupom, keď som mal hrať s kapelou Monti čardáš, praskla mi struna na obidvoch vystúpeniach a na tom istom mieste – tesne pred tým. To je už fakt náhoda. Musel som si ísť strunu rýchlo vymeniť a nebolo to veru jednoduché v tom strese meniť. Už si teraz ani neviem predstaviť, ako som to vtedy vnímal. Teraz sa na to už pozerám s úsmevom, ale priznám sa, nechcel by som si to už zopakovať. S akými osobnosťami a telesami si v oblasti folklóru dosiaľ spolupracoval? – Niektorých spomeniem, Ján Ambróz, Mária Mačošková, Anna Poráčová, Anna Servická, Ján Andraščík, sestry Jenčové, Mária Čokynová a mnohí iní. Bolo to na vystúpeniach s telesami, napr. na Makovickej strune v Bardejove s ľudovou hudbou PUĽS a Šarišan z Prešova, na súťaži Spevy môjho rodu či Zemplin špiva i hutori s ľudovou hudbou FS Chemlon Sokolej z Humenného. Hosťoval som v hudbe s FS Dúbrava, VFS Torysa a DFS Čipečka z Prešova. Pri takýchto vystúpeniach sa veru človek stretne s nemalým množstvom talentovaných spevákov a speváčok. Pochodil si kus sveta, absolvoval si množstvo umeleckých zájazdov. V akých krajinách si bol, prípadne aké ocenenia ste tam získali? Ako vnímajú náš rusínsky folklór v zahraničí? – So súborom absolvujeme zahraničné zájazdy každý rok. Je to akási odmena za celoročné účinkovanie v súbore. Vystupovali sme v rôznych krajinách - Chorvátsko, Francúzsko, Maďarsko, Bulharsko, Sardínia, Nemecko, Grécko, Turecko, Poľsko a Česko. A čo sa týka úspešnosti nášho folklóru, tak si myslím, že náš folklór, ktorý tam prezentujeme sa stretáva u publika s veľkým obdivom. Temperamentné pohyby tanečníkov spojené s dynamickými piesňami vedia doslova rozžiariť ich oči. Nestretol som sa zatiaľ s neúspechom nášho folklórneho prejavu alebo neochotou nás počúvať. Myslím si, že náš folklór by mal dobrý ohlas všade vo svete. Ako vidíš budúcnosť rusínskeho folklóru? – Verím, že stále sa nájdu mladí a duchom folklórne založení ľudia, ktorí nedopustia aby sa ten folklór vytratil a ktorí ho budú rozvíjať aj po ďalšie generácie. Podľa mňa má perspektívu. Ak by si mal možnosť na svete niečo zmeniť. Čo by to bolo? – Stále je na svete čo meniť. V oblasti kultúry by to však bolo najvýraznejšie. Prial by som si, aby oblasť kultúry na Slovensku bola viac docenená. Umelci by tak mali väčší dôvod pre kvalitnejšiu realizáciu svojej profesie. S momentálnou nedocenenosťou úzko súvisí aj odklon ľudí z tejto kultúrnej sféry na inú sféru, čo je si myslím na veľkú škodu. Máš nejaký sen, ktorý si chceš splniť? – Možno by som v budúcnosti urobil spoločný projekt cimbalovej hudby s rockovou kapelou. Uvidíme, ale každopádne by to bola pre mňa zaujímavá a prínosná spolupráca. Chcel by si niečo odkázať svojim kolegom a čitateľom? – Chcem im popriať všetko dobré v roku 2006, veľa zdravia, šťastia, lásky, rovnováhu v profesionálnych a osobných ambíciách a aby mali častejšie dôvod na úsmev. Tvoje naj: Primáš: Štefan Molota Skupina: rocková skupina Spevák: Robbie Williams Film: Zachráňte vojaka Rayna Speváčka: Whitney Houston Kniha: faktografického charakteru Hobby: hudba, história, film, plávanie, lyžovanie Životné krédo: Rob veci tak, aby si bol s nimi stále spokojný. P. S. : Aj v dnešnom modernom svete sa nájdu ľudia, ktorí radi využijú služby ľudovej hudby pri rôznych rodinných či podnikových slávnostiach. Chceš im zanechať svoj kontakt? e mail: slavo.kalinak@gmail.com |