Obchod s menom Andyho Warhola

 

Obchod s kráľom pop-artu

Po smrti umelca vyšiel v novinách New York Times jeho nekrológ, ktorý začínal slovami: „Najlepšie dielo Warhola je sám Warhol.“ Zdá sa, že to platí dodnes. Andy sa už počas života vedel predať a sám bol chodiacim umením. Výtvarné kusy sa však dobre predávajú aj po smrti umelca.

„Ceny jeho najznámejších diel sa pohybujú okolo 15 miliónov dolárov,“ informuje Alexandra Kusá, kurátorka zbierok moderného a súčasného umenia Slovenskej národnej galérie. „Rekord však padol minulý rok v novembri, keď sa v aukčnej sieni Christie´s predal Warholov portrét Maa Ce-tunga za 17,36 milióna dolárov,“ dodáva.

Hodnotu umelcovej tvorby potvrdzuje aj Michal Bycko, kurátor Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach. „Dnes sa iba jeho jednotlivé grafické listy predávajú za desiatky tisíc dolárov. Plátna sa môžu vyšplhať aj na niekoľko miliónov dolárov,“ vraví.

A. Warhol je podľa neho najviac zarábajúcim výtvarným umelcom po smrti v druhej polovici 20. storočia. „Dovolím si tvrdiť, že to je iba začiatok. Jeho diela budú mať ešte lepší „kurz“ v budúcnosti. Andyho práce sú výborná investícia – takmer ako diamanty,“ dodáva M. Bycko.

Správcom Warholovho diela je dnes Nadácia vizuálnych umení Andyho Warhola v New Yorku, ktorej členovia sú aj jeho dvaja bratia John a Paul Warholovci. Tá dozerá na to, ako sa s dielom nakladá a súčasne ručí za pravosť predávaných artefaktov.

Z darov nadácie vzniklo aj Warholovo múzeum  v Pittsburgu, kde sa Andy narodil. Dnes má táto inštitúcia viac ako 12-tisíc exponátov a je najväčším múzeom zameraným na kontroverzného umelca.

 

Andyho mesto

Druhá kultúrna inštitúcia, ktorá vlastní diela slávneho výtvarníka, je Múzeum moderného umenia A. Warhola v Medzilaborciach. Otvorili ho pred 16 rokmi z iniciatívy Johna Warhola a ďalších nadšených propagátorov zakladateľa pop-artu, medzi ktorými nechýbal ani M. Bycko.

Exponáty múzea pochádzajú najmä z darov galérií a Warholovej rodiny. Dnes toto múzeum nové prírastky nekupuje, pretože nemá z čoho. „Diela si poväčšine požičiavame od súkromných majiteľov, pretože štát na Warhola už 15 rokov kašle,“ tvrdí M. Bycko.

Michal Bycko: Diela si väčšinou požičiavame zo súkromných zbierok. Štát na Warhola už 15 rokov kašle.

V Medzilaborciach však prišli na nápad umelcovo meno využiť aj mimo stien múzea. V meste, ktoré krásnou architektúrou veľmi neprekvitá, vznikol pred niekoľkými rokmi projekt s názvom Warhol city.

Za peniaze, ktoré mesto získalo prevažne z fondov Európskej únie, sa podarilo zrekonštruovať niekoľko fasád domov a pár autobusových zastávok. Tie nesú na sebe niektoré z najznámejších diel tohto výtvarníka.

O tomto projekte si však M. Bycko myslí, že sú to zbytočne vyhodené peniaze. „Projekt je bez koncepcie, v ktorej by bol aspoň gram ducha Warhola.“ Medzilaborce zároveň prebudovali svoj mestský amfiteáter na skanzen rusínskej dediny – Warhol village, kde stojí aj replika rodného domu Warholových rodičov. Ten má byť podľa informácií mestského úradu verejnosti sprístupnený v máji tohto roku.

Aj o tomto projekte má kurátor múzea pochybnosti. Myslí si, že to nemá nič spoločné s architektúrou Rusínov, a už vôbec nie s A. Warholom. „Vyzerá to ako dedina trpaslíkov,“ dodáva. Nechajme sa teda prekvapiť, či sa takto podarí nalákať ľudí do odľahlého kúta severovýchodného Slovenska.

 

Ikony konzumu ako umenie

Andy pochádzal z robotníckej rodiny slovenských prisťahovalcov. Peňazí u nich nikdy nebolo nazvyš. Navyše, keď na začiatku štyridsiatich rokov zomrel jeho otec, živiteľ rodiny, finančné pomery Warholovcov sa ešte zhoršili.

Možno aj preto bol A. Warhol peniazmi fascinovaný. Lákali ho natoľko, že z nich urobil predmet svojho umenia.

Na začiatku šesťdesiatych rokov vytvoril známu sieťotlač osemdesiatich dvojdolárových bankoviek. Túto myšlienku mu vnukla jedna jeho priateľka.

Poradila mu, aby kreslil niečo, čo je jednoduché a všetkým známe. Napríklad dolár alebo konzervu s polievkou značky Campbell. A. Warholovi sa idea zapáčila, lebo peniaze mal rád a konzervy s polievkou jedol takmer každý deň.

 

Andy Warhol (1928 – 1987)

Bol všestranný umelec. Venoval sa maľbe, grafike, filmu, fotografii, herectvu, módnemu návrhárstvu, reklame, písaniu, ale aj vydávaniu časopisov a manažovaniu hudobných kapiel. Študoval priemyselné umenie na Carnegie Institute of Technology. Úspešnú kariéru odštartoval ako ilustrátor časopisov a v reklame. V šesťdesiatych rokoch začal s maľbami slávnych amerických produktov ako série plechoviek Campbellovej polievky a Coca-Coly. Stal sa zakladateľom pop-artu. Vo februári sme si pripomenuli dvadsať rokov od jeho smrti.

Začal sa teda venovať zobrazovaniu obyčajných predmetov dennej spotreby. Jeho objektmi umenia sa napríklad stali plechovky Coca-Coly a Campbellovej polievky. Chcel aj z umenia urobiť konzumný tovar, a tak poukázať na negatíva konzumnej spoločnosti.

Tak ako továrne dokážu chrliť spotrebné tovary, aj Andy chrlil vo svojom newyorskom štúdiu Factory obrazy. Vďaka technike sieťotlače a spolupráci kolegov produkoval viacero variantov jedného obrazu. Napríklad iba jeho autoportrétov so známou bielou parochňou je v pittsburskom múzeu zhruba tridsať.

 

Vzťah k peniazom

Na konci šesťdesiatych rokov už bol A. Warhol populárny, ale aj kontroverzný umelec. Jeho obrazy sa predávali za desiatky tisíc dolárov. Niektorí ho mali radi, iní ho nenávideli. K tým druhým patrila aj spisovateľka Valerie Solanasová, ktorá ho v roku 1968 postrelila.

Zakladateľ pop-artu zraneniam takmer podľahol, ale napokon prežil. Táto skúsenosť pravdepodobne ovplyvnila aj jeho ďalšiu prácu. Chcel, aby po ňom niečo ostalo.

Netajil sa túžbou byť slávny, a tak maľoval slávnych ľudí. V sedemdesiatych rokoch preto pokračoval v maľovaní populárnych hviezd – Micka Jaggera, Johna Lennona, Brigitte Bardotovú či Michaela Jacksona.

Okrem maľby sa Andy v tomto období venoval aj umelecko-podnikateľským aktivitám. Stal sa spoluzakladateľom časopisu Interview, ktorý bol zameraný na celebrity.

Vydal aj knihu s názvom Philosophy of Andy Warhol, kde prezentoval svoj pohľad na umenie. Z nej pochádza aj známa veta: „Zarábať peniaze je umenie, pracovať je umenie, ale robiť biznis je najlepšie umenie.“

Podľa M. Bycka peniaze pre Warhola znamenali slobodu, ale nie uspokojenie. „Svedčí o tom aj jeho výrok, kde hovorí, že čím ste viac bohatší a slávnejší, o to viac ste osamotenejší,“ vysvetľuje kurátor.

 

Meno ako značka

Okrem umenia a podnikania sa A. Warhol venoval aj budovaniu svojho mena ako značky. Objavoval sa na mnohých večierkoch, bol stále na očiach publika, rád šokoval, a aj preto ho nazývali majstrom promotion.

V osemdesiatych rokoch sa jeho sláva, ale aj majetok ešte zväčšovali. Finančný úspech mu prinieslo napríklad angažovanie v reklamách. Známe sú jeho maľby v reklame na Absolut vodku.

O tom, že meno môže mať cveng aj po smrti, svedčí aj to, že jeden z mostov v Pittsburgu pomenovali podľa neho. To si ako hodnotný artikel cení aj M Bycko.

Vraví, že keby nemali v názve múzea jeho meno, nepomohli by im ani miliónové kusy jeho umenia. „Keby sme sa mali volať iba Múzeum moderného umenia, tak to môžeme zabaliť. Nikto by o nás ani nezavadil. Svetové galérie a múzeá majú oveľa viac diel majstra pop-artu, ale nemajú jeho meno. A o to ide,“ vysvetľuje kurátor.

Foto – Archív