Počasie
• • •
Internetové noviny
Uverejnené názory dopisovateľov nemusia byť totožné s názormi redakcie.
Опублікованы погляды дописователїв не мусять быти згодны з поглядами редакції.
Uverejnené názory dopisovateľov nemusia byť totožné s názormi redakcie.
Опублікованы погляды дописователїв не мусять быти згодны з поглядами редакції.
Новинкы • Noviny • News 27/2013
Prijímacie konanie 2013/2014 – 2. kolo
Bakalársky stupeň štúdia (denná forma, prezenčné štúdium)
Filozofická fakulta (FF) Prešovskej univerzity v Prešove
Ul. 17. novembra 1, 080 78 Prešov
tel.: 051/7570819, 7570830, 7570834, 7570831, fax: 051/7570824
e-mail: kovalaj0@unipo.sk
http://www.unipo.sk/filozoficka-fakulta
Termín podania prihlášky do: 16. 8. 2013
Termín konania prijímacej skúšky: 10. 9. 2013Закінчіня Лїтнёй школы
Модераторка Ярослава Сисакова як перша привітала учітелїв, штудентів і гостїв на заключній церемонії 4. Міджінародной лїтнёй школы русиньского языка і културы на Пряшівскій універзітї у Пряшові – Studium Carpato-Ruthenorum 2013, котра ся одбыла в Пензіонї Атріум 28. юна 2013.К: Прислаба ідентічность
Пан Петро Медвідь правилно назвав наш (русиньскый) проблем: прислаба ідентічность (жаль своє розуміня основы русиньской ідентіты не написав!). Правилно пише, же: «Жаль, лем скаржыти ся на українізаторів, нам у тім припадї не поможе. Дзеркало мусиме наставити і собі.» Но богужаль, дале ся не дістав.Rusíni chcú Zákon o národnostných menšinách
(Privítali by aj menšinové samosprávy.)
V Prešove sa v sobotu 29. júna konalo 6. zasadnutie Okrúhleho stola Rusínov Slovenska (OSRS). Okrem privítania vzácneho hosťa, ktorým bol významný historik a karpatorusinista, profesor Torontskej univerzity v Kanade, Paul Robert Magocsi, sa Rusíni venovali pripomienkovaniu a schvaľovaniu prvých návrhov Programu rozvoja rusínskej národnostnej menšiny na Slovensku, tentoraz v oblastiach legislatívy, školstva, samospráv a regionálneho rozvoja.Kritériá na prerozdelenie finančných prostriedkov ...
... v rámci dotačného programu Kultúra národnostných menšín (k rusínskemu návrhu)
1. Existencia materskej krajiny
2. Počet obyvateľov hlásiacich sa k národnosti
3. Počet obyvateľov hlásiacich sa k materinskému jazyku
4. Množstvo profesionálnych kultúrnych inštitúcií (financovaných z verejných zdrojov) / 1 obyvateľ nár. menšinyNávrh programu rozvoja rusínskej národnostnej menšiny za oblasť školstva
1. Zvýšenie záujmu o štúdium rusínskeho jazyka alebo výchovy mladej generácie v rusínskom jazyku s cieľom zvýšiť počet detí prihlásených do rusínskych škôl
Skúsenosti rusínskych učiteľov sú také, že rodičia nechcú dávať deti na rusínske školy. Dôvodom je v lepšom prípade nezáujem a pocit zbytočnosti ovládať rusínsky jazyk, v horšom prípade averzia či strach. Bez záujmu žiakov však nebude možný rozvoj rusínskeho národnostného školstva. Je potrebné zamerať sa na zvýšenie informovanosti, či dokonca agitáciu a vysvetľovať rusínskym rodičom, že štúdium rusínskeho jazyka, histórie a kultúry nie je zbytočné. Hlavnou výhodou je tiež znalosť azbuky.Pripomienky k Návrhu programu rozvoja rusínskej národnostnej menšiny za oblasť školstva
Každá koncepcia rozvoja určitej oblasti a teda i rusínskeho školstva (ak také je) by mala vychádzať z komplexného zhodnotenia súčasného stavu rusínskeho školstva vo všetkých oblastiach:
- legislatíva
- učebné osnovy pre jednotlivé ročníky a predmety
- učebnice, metodické príručky, učebné pomôcky (tabule, obrazy, zvukové nosiče a pod.)
- slovníky
- mimočítanková literatúra ...Мадярьскый ґуляш і Словацькый рай
Словакію собі часто чуджінцї споюють із краснов природов, горами, міджі котрыма суть найзнаміше Татры і Словацькый рай. Мадяре суть зась знамы головно своёв вынятково смачнов кухнёв, і тяжко бы сьте дакде їли лїпшы галасле або класічный мадярьскый ґуляш, як прямо там. То є так може вшытко, з того позітівного, што нелем чуджінець, а і векшына Мадярів знать о Словакії і векшына Словаків о Мадярьску. Потім довго, довго ніч і за тым лем велике множество статей, котры приношають неґатівны справы о націоналістічных атаках, о націоналізмі в найвысшых кругах політікы, хоць в тім собі в послїднім часї не суть тоты дві державы ніч довжны