(Pretože napriek sľubu šéfredaktorka Info????? Silvia Lysinová neuverejnila vo svojom periodiku odozvu na nepodloženú kritiku, čím porušila novinársky zákon a novinársku etiku, uverejňujeme odpoveď A. Wietoszewovej na stránkach našich internetových novin.)

V periodiku InfoRusín č. 12 – 13/ 2011 na s. 13 som si prečítala článok „SARO – v rozpore so skutočnosťou“, ktorý spracovala autorka (pravdepodobne), podpísaná iniciálkami „-sl“ (Silvia Lysinová). Dotýka sa témy, ktorú už nejaký čas sa snaží účelovo rozvirovať totiž niekto úplne iný, a síce Ing. Ján Lipinský z Bratislavy, podpredseda politickej strany Náš kraj a zároveň výkonný podpredseda OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, ktorý mi pred časom adresoval niekoľko zvláštnych otázok týkajúcich sa práve SARO, ktorými som z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti nezaoberala. Preto hneď v úvode dovolím si spochybniť autorstvo uvedeného článku v danom periodiku.

V tomto článku sa však niekoľkokrát spomína aj moje meno, a to v súvislosti so zavádzajúcimi skutočnosťami a výrokmi. Až po jeho dôkladnom prečítaní a overení spochybňovaných skutočností som sa rozhodla ho dementovať a uviesť nasledujúce fakty.
S redakciou periodík „Rusyn a Narodn? novynk?“ spolupracujem fakticky od jej vzniku (1991) a stotožňujem sa s publikovanými názormi v nich. Takisto dôverujem ľuďom, vrátane šéfredaktora Alexandra Zozuľáka, ktorí tvoria obidve periodiká, obetujúc 20 rokov svojho života na ich udržanie a rozvoj, pretože ekonomická situácia redakcie nikdy nebola stabilná.
V roku 2006 sa redakcia a zároveň občianske združenie stalo jedným zo zakladajúcich členov SARO (Slovenská asociácia rusínskych organizácií), ktorá vznikla z iniciatívy Svetového kongresu Rusínov ako určitá protiváha názorov Rusínskej obrody na Slovensku, a je prirodzené, že aj v novej situácii sme spolupracovali naďalej. Myslím si však, že práve tu spočíva celý problém – v konkurenčnom boji, ktorý vzápätí vzplanul. Duch tolerancie a spolupráce medzi predstaviteľmi jednotlivých OZ, ktorý je nevyhnutný pre súčasné národné obrodenie Rusínov, sa akoby vytratil. Účelovo sa diskreditujú bývalí aj súčasní reprezentanti „konkurenčných“ organizácií, rozpútavajú sa nezhody, konflikty, ktoré neraz mávajú až súdnu dohru. Apropo, kto vlastne hradí tieto súdne spory a advokátov, keďže, ako vieme, ide o neziskové organizácie? Je to otázka, ktorú predpokladám by vedeli kompetentne zodpovedať možno súčasní, s najväčšou pravdepodobnosťou však bývalí predstavitelia rusínskych OZ, ktorí aj takýmto spôsobom sa snažia diskreditovať oponentov, a najmä vyradiť ich zo súťaže o získanie finančnej podpory svojich projektov od štátu. Pravdou však je, že doteraz realizované súdne spory iniciovala organizácia, ktorá od štátu pravidelne získava najvyšší finančný príspevok – a tou je práve vydavateľ InfoRusína, t. j. Rusínska obroda na Slovensku. Žeby práve štát bol nič netušiacim „sponzorom“ aj takýchto aktivít v rusínskom hnutí? Veríme, že aj to sa raz dozvieme. Faktom však ostáva, že tento stav je na škodu veci a všetkých nás Rusínov.
Na základe uvedených skutočností teda rázne popieram, žeby niekto z ľudí zo SARO, s ktorými dlhé roky spolupracujem, zneužil moje meno na „podvodné“ účely, resp. ma prinútil, aby som urobila niečo v rozpore so zákonom. Na čo ale chcem upozorniť, je spôsob, akým šéfredaktorka InfoRusína odo mňa získala akékoľvek „vyjadrenie“ k danej problematike: formou telefonického rozhovoru, bez možnosti môjho predchádzajúceho oboznámenia sa s problematikou, bez oznámenia, že moje slová budú zverejnené v tlači, bez možnosti ich autorizácie, a navyše – pod výstrahou mojej možnej diskreditácie u zamestnávateľa. Myslím si, že takýto spôsob získavania informácií je príznačný iba pre bulvárnu tlač, je ostro nezlučiteľný s novinárskou etikou a serióznou žurnalistikou. Pani šéfredaktorka zdiskreditovala moje meno v očiach verejnosti, voči čomu sa musím ohradiť a žiadať od redakcie InfoRusína ospravedlnenie.

Bc. Alica WIETOSZEWOVÁ, Prešov, 2. 8. 2011