Adolf Dobriansky (na fotografii je portrét Adolfa Dobrianskeho od Národneho umelca Ukrajiny Vasiľa Skakandija) zomrel 19. marca 1901. Odvtedy uplynulo 113 rokov. Od najvernejšieho syna slovavianskeho národa, bojovníka za práva národných menšín, a to za autonómiu každého národa v Rakúsko-Uhorsku.

Tak ho pomenovali aj českí buditelia Palacký, Tichý, Borovský a ďalší. Adolf Dobriansky bol vo Viedni vládnym poradcom. Všetci slovenskí buditelia svoje požiadavky presadzovali cez neho. Vydával Budapeštianske vedomosti i v slovenčine a bol spoluzakladateľom Matice slovenskej. Bol prvým poslancom parlamente Rakúskо-Uhorskа, ktorý tu zastupoval Rusínov a Slovákov. Bojoval celý svoj život za práva Rusínov a Slovákov. Bolo naňho spáchaných niekoľko atentátov. Pri jednom z nich prišiel o ruku jeho syn a jeho brat Viktor bol zastrelený. Adolf Dobriansky bol dokonca vyhostený z rodnej domoviny do rakúskeho Insbruku, kde mal zakázané písať o podkarpatských Rusínoch. Celý život bol pod policajným dozorom. Žiaľ po 2. svetovej vojne sa na všetko zabudlo, keď nás Rusínov prerezali cez pás, a v roku 1946 rozdelili medzi Sovietský zväz a Československo. Poukrajinčili časť obyvateľstva, časť sa poslovenčila. A tak nám najviac ublížili slovenskí a ukrajinskí historici, ktorí nás nezviditeľňovali, že tu existoval rusínsky národ a rusínski buditelia, a ďalších vzdelaní ľudia.

V roku 1918 vznikla Československa republika, o ktorú sa zaslúžil Dr. E. Beneš, a to aj zdôrazňoval T. G. Masaryk, že nebyť Beneša, nebola by Československá republika. Slováci a Rusíni vrátane Podkarpadskej Rusi sa osamostatnili od maďarizácie. Ak by táto republika nevznikla, Slovensko a Podkarpatská Rus by boli rozdelené medzi Maďarsko a Poľsko. Keď Podkarpatskú Rus v roku 1939 prevzali Maďari, maďarskí nacionalisti zbúrali pomník T. G. Masaryka A. I. Dobrianského v Užhorode. Dodnes ho nik nepostavil. Po 2. svetovej vojne Podkarpatská Rus pripadla Sovietskému zväzu. Stalin porušil dohodu o povojnovej nemennosti hraníc. Tak Rusíni na Podkarpatskej Rusi zanikli podobne ako Lužícki Srbi. Boli ukrajinizovaní, a takisto na prešovskej časti sa časť Rusínov slovakizovala. Dnešní Rusíni sa stali samostzatnou národnostnou menšinou na Slovensku a cítime sa tak skoro ako pred 100 rokmi. Slovenskí historici na to všetko zabudli a budujú svoju slovenskú identitu. Pre nich 28. október 1918 neznamená nič ani ho neoslavujú ako v Českej republike, kde ho považujú za najväčší sviatok. Pani Iveta Radičová hovorila, že my Rusíni máme spoločné korene so Slovákmi a nemáme žiadne zastúpenie vo vláde a v parlamente, že sme málo priebojní. Slovenskí historici zabudli na to, že Ľ. Štúr hovoril, že A.Dobriansky je jeho učiteľ. Adolf Dobriansky zomrel 19. marca 1901 v Insbruku. Na jeho želanie jeho pozostatky manželka Eleonóra, rodená Milviusová previezla do rodnej domoviny, do Čerižného, kde ho pochovala na skromnom cintoríne za prítomnosti 12-tich farárov, blízko hrobu klasika rusínskej literatúry Julia Stavrovského-Popradova. Pri jeho pohrebe prikázala maďarská vláda policajnú pohotovosť, aby pohreb prešiel pokojne.