16. januára 2011 pripravila Rusínska obroda na Slovensku v spolupráci s Miestnou organizáciou Rusínskej obrody v Prešove v kine Scala novoročný galakoncert pod názvom Ruthenika.
Tento názov symbolizuje starodávne označenie Rusínov na území uhorského kráľovstva tak ako sa zachoval v najstarších latinských letopisoch. Galaprogram, ktorý moderovala dvojica Silvia Zelinková, redaktorka rusínskeho rozhlasového vysielania a Vladimír Čema, herec Divadla A. Duchnoviča otvoril predseda Rusínskej obrody na Slovensku Vladimír Protivňák. Počas takmer dvoch hodín sa predstavili laureáti populárnej celoslovenskej súťaže rusínskych národných piesní – Spevy môjho rodu, ktorá sa stala úspešným podujatím propagujúcim rusínsku ľudovú pieseň a formou vyhľadávania speváckych talentov. Na pódium kina Scala postupne vyšli Trio Magurových – Ján Magura, Lenka a Katka z Humenného, Duo Martin Karaš a Ivana Sivuľková z Kamienky, Miroslav Čabák z Humenného, Duo – Jaroslav Čura a Pavol Fecenko zo Svidníka, Natália Sikorjaková z Litmanovej, Trio Makovica – Vladimíra Keselicová, Eugénia Kosťová a Jana Konturová zo Svidníka, Roland Guba z Medzilaboriec a ďalší. Mužská spevácka skupina Hačure z Humenného predstavila vianočné koledy a novoročné vinše a svojim tancom divákov potešilo vystúpenie mladých tanečníkov Detského folklórneho súboru Chemloňačik z Humenného. Dlhotrvajúci potlesk preplneného hľadiska bol odmenou za výkony účinkujúcich, ale aj uznaním organizátorom podujatia. Pozitívne treba hodnotiť aj fakt, že počas scenára programu boli diváci oboznámení s históriou jubilujúcej 20-ročnej Rusínskej obrody na Slovensku, s 15. výročím kodifikácie rusínskeho jazyka, ale bolo zároveň aj poukázané na blížiace sa sčítanie obyvateľstva a s tým súvisiace zdôraznenie národnostného povedomia Rusínov, ktorí by sa mali hlásiť k svojej národnosti a k svojmu materinskému jazyku.
Je potrebné zdôrazniť, že v tomto období pred sčítaním obyvateľstva by sa malo v programe každého podujatia okrem jeho kultúrnej časti apelovať na svedomie Rusínov, aby výsledky sčítania boli pre nás čo najpriaznivejšie a na ich základe mohli sme uplatňovať svoje práva a nároky voči štátu v ktorom žijeme a spoločnosti do ktorej patríme.