Komu prospelo politické manželstvo Rusínov z Maďarmi?

Rozhodnutie, neviem síce koho, vstúpiť do koalície z Maďarmi reprezentovanými stranou „Most-Híd“ vo voľbách v roku 2010, a zrejme sa to ma zopakovať aj v marci tohto roku, nepokladám za rozumne. Nezávislé od toho, aký je názov politickej strany, ktorá reprezentuje maďarskú menšinu, stále sa jedna iba o čisto etnickú stranu s jasným politickým programom. Nerozhoduje o tom ani to, že viacerí signatári navonok sa prezentujú tým, že sú príslušníkmi kvázi odlišnej národnosti, avšak ich pravá identita vždy je skrytá a predstavuje staré maďarské korene a je ideové integrovaná zo záujmami veľkého Maďarska. Členstvo na spoločnej kandidátke predstaviteľov rusínskej, alebo inej menšiny slúži iba na potvrdenie, že sa nejedná o čisto stranu maďarskej menšiny. Dôvody pre, ktoré nepokladám za užitočne a rozumne vstupovať do tejto koalície sú nasledovne:

1/ Rozdielnosť a neporovnateľnosť postavenia jednotlivých menšín, v úrovni národného povedomia, organizovanosti, existencii funkčnej politickej a kultúrno-spoločenskej reprezentácii, jasnej a vyhranenej identity maďarskej menšiny, deklarovanej ale i realizovanej podpory zo zahraničia (zo strany Maďarska), jednoznačne definovaných záujmov a sledovaných strategických cieľov a očakávaných prínosov. Z tohto pohľadu záujmy Rusínov sú v príkrom protiklade zo záujmami občanov maďarskej národnosti.
Je známe, že účasť politickej strany na tvorbe vlády a na vládnutí, vytvára politické, finančne, ekonomické a mocenské postavenie a pozície v spoločnosti pre budovanie politickej strany a realizáciu národnostnej politiky a ekonomického rozvoja regiónu. Aby etnická politická strana mohla uskutočniť tieto ciele potrebuje i formálnych spojencov (systém pozadia).

2/ Najväčšie problémy Rusínov, ktoré si vyžadujú operatívne a naliehavé riešenie, vidím predovšetkým vo vnútri spoločenstva menšiny a preto spôsob i úroveň riešenia kľúčových problémov je závislý iba od samých Rusínov. Je nevyhnutne raz a navždy doriešiť roztrieštenosť a etnickú duálnosť v príslušnosti a identity k rozdielnej národnosti. Jednoznačne treba definovať a vymedziť základne atribúty a kritéria etnickej príslušnosti našich ľudí a tým aj ich odlíšiť od emigrantov a presťahovalcov z Ukrajiny.
Predovšetkým ide o názorové zjednotenie na hlavných úlohách a cieľoch, kto sme, „odkiaľ pochádzame a kam smerujeme“, vytvorenie jednotnej funkčnej organizačnej štruktúry, ktorá by zodpovedala aj súčasným, ale aj perspektívnym potrebám Rusínov, rozvoja a prehlbovania národnostnej identity i národnostného povedomia, etablovanie systému školstva, vzdelávania a výchovy mládeže, ale aj osvety obyvateľstva, finančne zabezpečenie kultúry zo strany štátu, prehĺbenie vzájomnej spolupatričnosti, zbavenia sa komplexu malosti, či menejcennosti, vychová k hrdosti na našich úspešných súčasníkov a predkov. Rozvoj našej menšiny je nemysliteľný bez účasti na jeho činnosti charizmatických osobnosti, intelektuálov, ale aj ambicióznych manažérov, úspešných a žičlivých podnikateľov.

3/ Okrem vnútorných problémov sú to i ekonomicko-sociálne otázky: miera zamestnanosti našich ľudí, úroveň vzdelanosti, ekonomického i politického postavenia, rozvoj regiónu, v ktorom rusínske obyvateľstvo žije spolu z majoritným národom . Z uvedeného vyplýva aj požiadavka na vyjadrenie podpory tej politickej strane, ktorá vo svojom programe deklaruje rozvoj nášho regiónu.

4/ Musíme sa poučiť zo skúsenosti z 1,5 ročného vládnutia, aké prínosy boli zabezpečené pre Rusínov a obce kde žijú naši spoluobčania? Pritom treba si uvedomiť, že Most-Híd, ktorý bol podporovaný Rusínmi, spravoval významné rezorty vrátané rezortu Úradu vlády SR v osobe jej podpredsedu pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolfa Chmela, ktorý je zodpovedný aj za kultúru národnostných menšín. Pritom hlavný cieľ ministrov a daného podpredsedu je prioritne sledovať finančne toky v spravovanom rezorte z pohľadu potrieb a záujmov vlastnej politickej strany. V tom je aj podstata politickej nominácie a vládnutia.To je aj hlavná motivácia politickej strany, začo aj vehementne politické strany bojujú, t. j. podieľať sa na tvorbe vlády a získanie prístupu k finančným prostriedkom, výhodného ekonomického a politického postavenia i pozícii v spoločnosti, ale aj získanie konkurenčnej výhody a pod. Bolo by potrebne urobiť odpočet, ako boli požiadavky Rusínov zabezpečené v komparácii s maďarskou menšinou. Tým, že redakcia Narodnych novynok (Ľudových novín) a časopisu Rusyn (Rusín) ma dramatické finančne problémy, je dôkazom toho, že nedostatočne a vôbec nezrovnateľne s úrovňou dotácii pre maďarskú menšinu. V tomto smere by bolo žiaduce, aby na stránkach novín bol urobený prehľad ako boli realizovane dotácie.

5/ Mali by sme si uvedomiť skôr než sa rozhodneme pre kandidátku a hodíme do urny volebný lístok, že každý hlas,ktorý odovzdáme Mostu-Híd, bude chýbať iným stranám, v ktorých je záruka, že prispejú k rozvoju regiónu a tým aj rusínskej národnosti.

V súvislosti s týmto odporúčam, aby kandidáti, pre ktorých spomínané noviny vytvorili priestor, aby urobili aj odpočet, čo konkrétne urobili v prospech rusínskej národnostnej menšiny a nášho regiónu.
Vaňo CIGLIANIN, Bardejov