O novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín

Odpovede na otázky a polemiky
V súvislosti s vládnym návrhom zákona o financovaní národnostných menšín, ktorý je v súčasnosti prerokúvaný v Národnej rade Slovenskej republiky, v posledných týždňoch odznelo v médiách, najmä v rôznych diskusných reláciách, viacero nepresných a zavádzajúcich vyjadrení. V záujme predísť rôznym dezinterpretáciám zverejňuje útvar podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny nasledovné vysvetlenie pre najčastejšie diskutované témy:

1. „NEÚNOSNÉ FINANČNÉ ZÁŤAŽE PRE OBCE“
• Existujú obavy, že obecné samosprávy bojujúce s finančnými problémami nebudú schopné zvládať zabezpečiť splnenie povinností vyplývajúcich z novelizovaného znenia zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

– Úradnú agendu môže viesť obec dvojjazyčne na základe vlastného rozhodnutia, každá obec si teda môže zvážiť takéto opatrenie aj vzhľadom na svoju finančnú situáciu. Náklady za osádzanie dopravných značiek s označením obce aj v jazyku národnostnej menšiny nehradí obec, ale štát.

2. „JAZYKOVÉ GETO“
• Podľa vyjadrení niektorých politikov novelizovaný zákon o používaní jazykov národnostných menšín by uzavrel príslušníkov národnostných menšín do ,,jazykového geta“, pretože návrh zákona upúšťa od používania štátneho jazyka v úradnom styku ...

– Navrhovaný zákon o používaní jazykov národnostných menšín sleduje predovšetkým rozšírenie dvojjazyčnosti, teda paralelného používania štátneho jazyka a jazykov národnostných menšín, ak na danom území žijú príslušníci národnostnej menšiny v dostatočnom počte. Návrh odstraňuje obmedzenia pri používaní jazykov národnostných menšín v písomnom styku: podľa súčasného zákona v úradnej agende nemôže byť žiadny dokument dvojjazyčný, teda napr. samospráva obce, kde 98 percent obyvateľov patrí k národnostnej menšine, nemôže viesť dvojjazyčné zápisnice, evidencie a podobne. Štátni zamestnanci orgánov verejnej správy musia ovládať štátny jazyk, keďže takáto povinnosť pre nich vyplýva zo zákona o štátnej službe.

3. „JAZYKOVÝ BABYLON“
• V praxi to môže spôsobiť v úradnom styku v obciach chaos a jazykový babylon. Bude to simultánne tlmočenie so slúchadlami alebo sa bude čakať keď sa každému všetko pretlmočí alebo budú hovoriť všetci naraz? Bude to vlastne už jedno.

K vzniku žiadneho „jazykového Babylonu“ nemôže dôjsť, pretože novela zákona ustanovuje, ktoré sú tradične používané menšinové jazyky na Slovensku, na ktoré sa zákon vzťahuje. Bulharský, chorvátsky, český, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský jazyk sa na tomto území používa stáročia. Tieto jazyky sú na Slovensku doma, ale treba ich používanie legitimizovať štátom a treba spresniť pravidlá ich používania.

4. „NETRPEZLIVOSŤ VLÁDY“
• Často zaznieva otázka, prečo sa tak ponáhľa vláda s prijatím tohto zákona a prečo sa nepočká na výsledky nového sčítania obyvateľov, domov a bytov, ktoré bude v máj tohto roka
?
– Podľa vyjadrení Štatistického úradu Slovenskej republiky komplexné výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov budú k dispozícii až 27 mesiacov po skončení samotného sčítania, čiže približne na jar 2014. Nevidíme dôvod na to, aby sme čakali ďalšie tri roky, keď návrh novely zákona je už hotový a z veľkej časti aj prerokovaný. Zoznam obcí, ktorých sa tento zákon týka, po zverejnení oficiálnych výsledkov sčítania aj tak bude musieť vláda aktualizovať novelizáciou nariadenia vlády, ktoré tento zoznam obsahuje a ktoré v súčasnosti vychádza z výsledkov sčítania obyvateľstva z roku 1991. Demografické údaje a ich vývoj však nepredstavujú priamy dôvod potreby zmeny zákona, táto potreba spočíva predovšetkým v nedostatočnej a nejasnej úprave používania jazykov národnostných menšín v právnom poriadku SR ako aj v narušenej rovnováhe medzi úpravou používania štátneho jazyka a úpravou používania jazykov národnostných menšín.

5. „BARIÉRY MEDZI VÄČŠINOU A MENŠINOU“
• Návrh údajne kladie bariéry medzi väčšinový národ a menšiny, pretože ruší ustanovenia v zákone o štátnom jazyku, ktoré sa týkajú aj Slovenskej televízie, kde sa už nevyžaduje titulkovanie vysielania v menšinovom jazyku...
– Povinné otitulkovanie menšinového televízneho vysielania alebo jeho bezprostredné odvysielanie v štátnom jazyku sa do zákona o štátnom jazyku dostalo prostredníctvom veľkej novely z roku 2009. V Slovenskej televízii aj predtým existovala takáto prax, ale uzákonením tejto povinnosti bolo de facto znemožnené pôsobenie inojazyčných súkromných televíznych staníc v SR, keďže takáto povinnosť znamená neprimerané finančné zaťaženie pre vysielateľa. Vysielateľ, ktorý vysiela výlučne v štátnom jazyku, takéto extra zaťaženie nemá. Odstránenie tejto povinnosti neznamená, že aj v Slovenskej televízii sa automaticky zruší titulkovanie menšinových relácií v štátnom jazyku, ale to, že súkromní vysielatelia už nebudú mať takúto povinnosť, čo otvára priestor na vznik aj súkromných televízií vysielajúcich v jazyku národnostnej menšiny. Bude len na nich, či chcú mať otitulkované vysielanie, alebo nie. Argumentovať tým, že ide ,,o bariéru medzi väčšinovým národom a menšinami“, považujeme za nesprávny postup, pretože pri takejto argumentácii by napríklad nemohla existovať ani jednojazyčná menšinová tlač, ktorá je na Slovensku realitou už mnoho desaťročí.

6. „DISKRIMINÁCIA SLOVÁKOV“
• Podľa zavádzajúcich tvrdení vraj na jazykovo zmiešaných územiach môže dôjsť k diskriminácii tých občanov Slovenskej republiky, ktorí neovládajú jazyk národnostnej menšiny, napríklad pri hľadaní zamestnancov do orgánov územnej samosprávy alebo štátnej správy...

– Vládou predložený návrh je v tejto oblasti veľmi pružný a neukladá povinnosť zamestnancom v štátnej službe alebo vo verejnej službe ovládať jazyk národnostnej menšiny. To znamená, že na jazykovo zmiešaných územiach nemôže byť všeobecnou požiadavkou na prijatie do štátnej služby alebo do verejnej služby ovládanie jazyka národnostnej menšiny. Ale v prípade ak príslušný orgán chce zabezpečiť dodržiavanie zákona, považujeme za prirodzené, že bude zamestnávať aj také osoby, ktoré ovládajú jazyk národnostnej menšiny. V tomto bode návrh novely v podstate neprináša žiadnu zmenu, pretože § 7 ods. 2 súčasného zákona ustanovuje, že „orgán verejnej správy v obci podľa § 2 ods. 1 je povinný vytvárať podmienky na používanie jazyka menšiny podľa tohto zákona a osobitných zákonov“. Najefektívnejším spôsobom na zabezpečenie používania jazyka národnostnej menšiny je zamestnávanie aj takých osôb, ktoré príslušný jazyk ovládajú. O diskriminácii nemôže byť reč, keďže ide o legitímnu požiadavku, ktorá má svoju opodstatnenosť v ústavnom práve používať jazyky národnostných menšín v úradnom styku.

7. „ZBYTOČNÉ ZNÍŽENIE HRANICE“
• Objavili sa tiež informácie o tom, že zníženie hranice používania jazykov národnostných menšín je zbytočné, pretože už aj teraz sa používa napr. chorvátčina v tých obciach, kde žije cca 17 percent Chorvátov.

– Používanie jazykov národnostných menšín na územiach, kde podiel príslušníkov národnostných menšín nedosahuje 20 percent, je v súčasnosti v rozpore s platným zákonom. Návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín v tejto rovine počíta s legalizáciou zaužívanej praxe napr. v obciach, kde cca 17 percent obyvateľstva tvorí chorvátska národnostná menšiny (mestská časť Bratislavy Čunovo).

8. „TRESTANIE OBČANOV“
• Podľa vyjadrení niektorých politikov pri novele zákona o štátnom jazyku sa sankcie zúžili, ale na druhej strane v návrhu novely zákona o jazykoch národnostných menšín chcú občanov, inštitúcie trestať za nepoužívanie menšinového jazyka...

– Ustanovenia o sankciách sú v návrhu novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín absolútne v súlade so zákonom o štátnom jazyku. Sankcionované môžu byť len orgány štátnej správy a územnej samosprávy, ak nezabezpečia uplatnenie jazykových práv príslušníkov národnostných menšín a právnické osoby, ak na jazykovo zmiešanom území neuvedú informácie týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov SR aj v jazyku národnostnej menšiny.

9. „NOVÉ ZÁTAŽE PRE PODNIKATEĽOV“
• Vládny návrh novely zákona údajne prináša ďalšie povinnosti pre podnikateľov na jazykovo zmiešaných oblastiach...
– Navrhovaná novela neprináša žiadne ďalšie povinnosti pre podnikateľov, pretože nové ustanovenia vzťahujúce sa na používanie jazykov národnostnej menšiny v súkromnej sfére neukladajú povinnosti, ale zakotvuje len možnosti pre občanov patriacich k národnostným menšinám, napr. uvádzanie geografických označení aj v odborných publikáciách alebo v prostriedkoch masovej komunikácie v jazyku národnostnej menšiny. Jedálne lístky v reštauráciách sa nemusia povinne vydávať v jazykoch menšín, bude to upravené ako možnosť; predpokladá sa, že takáto prax je v záujme tých podnikateľov, ktorí si chcú získať aj klientov s materinským jazykom iným ako slovenským.

10. ,,REFERENDUM O VÝLUČNOM POUŽÍVANÍ SLOVENČINY V ÚRADNOM STYKU“
• Je v súlade s Ústavou SR a právnym poriadkom SR zámer iniciovať referendum, v ktorom by sa hlasovalo o výlučnom používaní štátneho jazyka v úradnom styku v SR?
– Referendum o výlučnom používaní slovenčiny v úradnom styku by bolo protiústavné aj z týchto dvoch dôvodov:
a) používať jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku garantuje čl. 34 ods. 2 písm. c) ústavy,
b) čl. 93 ods. 3 ústavy ustanovuje, že „predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet“, pričom práva národnostných menšín a etnických skupín (teda aj právo používať jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku) sú zaradené do druhej časti ústavy – Základné práva a slobody.