Splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny PhDr. László A. Nagy 5. júna 2013 odstúpil zo svojho úradu po tom, čo neprešiel v Národnej rade SR prvým čítaním Návrh poslancov NR SR Arpáda Érseka, Lászlóa Solymosa a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 184/1999 Z.z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov a Zákona č. 513 /2009 Z. z. o dráhach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré mali umožniť označenie železničných staníc a zastávok v jazyku národnostných menšín.

Dotknuté by boli obce, ktorými prechádza železnica a občania hlásiaci sa k národnostnej menšine tam tvoria na základe ustanovení zákona o používaní jazykov národnostných menšín 20 % (berie sa stav podľa sčítania v roku 1991).

V prípade rusínskej národnostnej menšiny, na základe Zoznamu železničných bodov na území obcí podľa nariadenia vlády SR č. 221/1999 Z.z., by v prípade schválenia legislatívnej úpravy mohli byť dvojjazyčne označené 3 obce (Medzilaborce, Krásny Brod, okr. Medzilaborce a Nová Polianka, okr. Svidník) a 6 železničných bodov (Medzilaborce št. hr., Medzilaborce, Medzilaborce mesto, Krásny Brod, Vlečka Medzilaborce a Nová Polianka).

Znamená to, že za železničný bod sa berie nie len označenie mesta či dediny na budove železničnej stanice, ale aj napr. výhybňa (zvyčaje malý objekt pred stanicou), odbočka, označenie štátnej hranice, terminál kombinovanej dopravy či označenie stanice širokorozchodnej trate (napr. v Čiernej nad Tisou). Ukrajinská národnostná menšina by si na základe tejto úpravy mohla uplatniť označenie 2 obcí a teda v odbornej terminológii 2 železničných bodov – Sukov, okr. Medzilaborce a Dubová, okr. Svidník. Pre porovnanie, v prípade maďarskej menšiny by išlo o označenie 145 obcí (188 železničných bodov) a v prípade rusínskej a rómskej menšiny o 11 obcí (14 železničných bodov). V navrhnutej novelizácii zákona o dráhach by bolo tiež zadefinované, že „dozorujúcim“ orgánom nad celým procesom by bol Úrad pre reguláciu železničnej dopravy, ktorý by musel dať súhlasné stanovisko na označenie stanice a zastávky (napr. aj toto triedenie na stanice a zástavky bolo potrebné zákonne podchytiť). Celá téma má širšie súvislosti a nie je cieľom to tu rozpisovať do detailov. Nehovoriac už o téme autobusových staníc, kde je iná situácia a tam je možnosť označiť stanicu jednoduchším procesom (dôležitá je tu obec, ako vlastník zastávky).

Treba však jasne konštatovať, že o túto zásadnú vec /pre niekoho nepodstatnú, tak potom kde je problém:)/ sa „bojovalo“ v parlamente 4. júna 2013. Bolo to o vytvorení možnosti, rozhodne nie povinnosti!, ale vládna strana tomu nedala zelenú. Som však optimista a verím, že aj táto legislatívna úprava prejde slovenským parlamentom, len treba trochu počkať. Pre tých, ktorí sa chcú ešte raz vrátiť k tejto téme, odporúčame, aby si pozreli web stránku NR SR, kde je zverejnený predkladaný materiál:
http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=505
P. S.: Táto téma rezonovala na juhu Slovenska už vyše roka, ale u nás (rusínska – tlač, web, rozhlas a televízia) ostala bez väčšieho povšimnutia. Až teraz sa zaoberáme dôsledkami a to odstúpením splnomocnenca L. Nagya a sprievodnými okolnosťami (čo bude s grantovým programom KNM 2013). V praxi to ale znamená, že napríklad železničná stanica v Medzilaborciach nemôže byť v súčasnosti označená po rusínsky, nakoľko nie je v súlade zákon o menšinových jazykoch a dráhach, aj keby to celé Medzilaborce žiadali. Ta k rozdumujme, je to v poriadku...? Na koho strane stojíme...? Pridáme sa k väčšinovému názoru, alebo menšiny budú držať spolu...?

Ďalšie možnosti nájdete na stránke https://groups.google.com/groups/opt_out.