V tomto roku bola prideľovaná finančná podpora na realizáciu projektov už nie z fondu Ministerstva kultúry SR, ale z fondu Úradu vlády SR. Celý proces mešká v porovnaní s minulým rokom. Je to problém všetkých národnostných menšín na Slovensku. Už som si stihol na východe Slovenska vypočuť mnoho sťažnosti na spôsob hodnotenia kvality projektov a na spôsob prideľovania finančných prostriedkov. Môžem konštatovať, že sa nepáči nikomu, že kvalitu vypracovaných projektov pre rusínsku národnostnú menšinu posudzovali nám neznámi ľudia, ktorí boli vyberaní na základe politického alebo iného kľúča.

Vybraní ľudia ktorí s realizáciou národnostných projektov v rusínskom svete nemajú žiadne skúsenosti, v rusínskom kultúrnom ani obrodeneckom dianí nefungovali, ani nefungujú, si neuvedomujú rozsah škôd, ktoré spôsobili svojim laickým a naivným hodnotením projektov pre tento kalendárny rok. Dokonca jedna osoba, ktorá bola členom hodnotiacej komisie pre rusínsku národnosť, je verejne známa ako osoba proukrajinskej orientácie, nie prorusínskej. Niekto si tu z Rusínov vystrelil ako z gumipušky. Urobil si z Rusínov „žart“.

A tak v dôsledku veľkého „žartu“ sa stalo, že v tomto roku rozsekali na márne kúsky rozpočet jediných historicky a odborne dôležitých rusínskych novín – „Narodnŷ novynkŷ“ (Ľudové noviny), ktorých ďalšie vydávanie komisia, či Úrad vlády SR, takto zlikvidoval a zastavil prácu skúsených rusínskych novinárov a osobností s vysokoškolskou odbornou kvalifikáciou. Pre ideových vodcov rusínskeho národného obrodenia na Slovensku, to je ideologická smrteľná rana rovno do srdca. „Narodnŷ novynkŷ“, jediný 20-ročný rusínsky obrodenecký tlačový maják s filozofickou náplňou na rozbúrenom národnostnom mori, by mali zaniknúť vinou súčasnej Vlády SR.
To akoby zlikvidovali históriu formovania rusínskej uvedomelosti a národnosti na Slovensku od roku 1989. To akoby zlikvidovali históriu rusínskeho národného obrodenia, ktorého jedinou hlásnou trúbou a revolučnou dušou po roku 1989 až do dnešných dní boli akurát tieto noviny. „Narodnŷ novinkŷ“, tak veľmi nenávidené noviny neprajníkmi rusínskeho národného obrodenia na Slovensku po roku 1989, sú konečne na kolenách. Komu asi vyhovuje tento stav? Kto je za tým všetkým? Toto nemôže byť náhoda. Rusíni sa nevzdávajú svojich práv na finančnú podporu a vydávanie jediných kritických a filozofických obrodeneckých rusínskych novín. Noviny to je verejná tlač o filozofii života rusínskeho obrodenia, to je filozofia o prebudení mysle a o práve na myslenie o samom sebe. To sú rusínske „Narodnŷ novynkŷ“. Je pravda, že vychádzajú a sú štátom podporené iné rusínske vydania, ale tzv. informačné bulletiny, či tzv. nástenky s informáciami o plánovaných či uskutočnených podujatiach či články o chválospevoch, vydania bez odborných štúdií, či bez odborných pohľadov na súčasnú situáciu, či dokonca lži o reálnej skutočnosti, vydania kuloárne cenzurované so zákazom kritizovania vlastných nedostatkov, vydania ľudí bez redaktorskej odbornej praxe a bez odbornej kvalifikácie, atď., nemôžeme nazývať obrodeneckými národnými novinami. Preto môžeme tvrdiť, že zhabali Rusínom verejnú národnú obrodeneckú dušu a rusínsku novinovú tlač pre rok 2011. Čo o tom vedia „suchári“, ktorí boli členmi komisie či tí, ktorí bezhlavé hodnotenia „suchárov“ bezducho a bezmyšlienkovo podpisovali?

S toho dôvodu navrhujem, aby do komisie na hodnotenie projektov a prideľovanie štátnej finančnej podpory boli Úradom vlády SR zaradení všetci členovia Výboru pre národnostné menšiny Úradu vlády SR. Potom vo Výbore pre národnostné menšiny Rady vlády SR budeme vedieť čo sa to vlastne deje s peniazmi určenými pre národnostné menšiny a prečo sa to deje tak a nie inak. Budeme mať možnosť situáciu ovplyvňovať. Lenže Rusíni mjú ešte omnoho vážnejší problém na Slovensku. Problém nie len s tým, či sa schváli projekt, alebo kedy pridelia štátny príspevok, ale nebezpečenstvo pre Rusínov číha hlavne v schválených a Vládou SR podpísaných projektoch.

Pre Rusínov na Slovensku najhlavnejším a doposiaľ nikým neriešeným problémom je to, že Ministerstvo vnútra SR nekontroluje, či sa dáva zaregistrovať aj také občianske združenie, ktorého cieľom je porušovať práva inej národnostnej menšiny a priživovať sa či parazitovať na kultúre inej národnostnej menšiny. Tu má resty aj práca Ministerstva spravodlivosti SR, lebo nesleduje či štatút občianskeho združenia, ktoré sa chce zaregistrovať na MV SR, nie je v rozpore so spravodlivým rozdelením práv a povinnosti medzi národnostnými menšinami žijúcimi na Slovensku. Tu je dajaká chyba v procedurálnom postupe, pri kontrole nezávadnosti štatútu OZ pred jeho zaregistrovaním. Nemalo by sa stať, aby na MV SR zaregistrovali aj občianske združenie Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenska, lebo taká národnostná menšina nie je na Slovensku uznaná. Ale ak chcú si občania založiť taký Zväz Rusínov-Ukrajincov, tak majú na to právo, ale nemajú právo verejne vyhlasovať, že rusínske piesne sú ukrajinské a že materinským jazykom Rusínov je ukrajinčina. Ale oni to verejne vyhlasujú. Také správanie občianskeho združenia sa volá snaha o odnárodňovanie Rusínov a porušovanie ľudských práv Rusínov na sebaidentifikáciu. Takže s toho dôvodu toto občianske združenie nemalo byť zaregistrované na MV SR. A bolo zaregistrované. Činnosť, ktorá je v rozpore so zákonmi, by nemal podporovať ani štát, ani mestské samosprávy. Ale podporujú. Tým sa stal na Slovensku precedens, ktorý Rusínom na Slovensku sústavne každoročne škodí v sebaurčení rusínskej identity a spôsobuje im sústavnú morálnu ujmu. Právna zodpovednosť za spôsobenie morálnej ujmy Rusínom je klasifikovaná v právnych normách. Ale vymožiteľnosť práv vyplývajúcich zo zákona na Slovensku ja ťažko riešiteľná krížovka. Vidíme, že systém registrácie občianskych združení na Slovensku je nedokonalý a škodlivý, lebo umelo vyrába problémy, ktoré neboli a nemusia byť medzi Rusínmi a Ukrajincami na Slovensku. A tak namiesto mierumilovného spolunažívania medzi Rusínmi a Ukrajincami tu máme národnostný boj o prežitie občianskych združení rusínskych a rusínsko-ukrajinských. Rusínsko-ukrajinské občianske združenia chcú na Slovensku prežiť na rusínskej kultúre tak, že ju budú špekulatívnym a nepravdivým spôsobov verejne vyhlasovať za ukrajinskú a to aj robia za štátnej finančnej podpory. Rusíni sa nevedia voči tomu účinne brániť. Je to precedens umelo vyrobený úradníkom Ministerstva vnútra SR, ktorý je potrebné riešiť, lebo sa Rusíni na Slovensku nikdy nedožijú ani nedobyjú spravodlivosti. Nestačí iba dať ľuďom zákon, aj to nedokonalý, ale je potrebné zabezpečiť vymožiteľnosť práv vyplývajúcich zo zákona. O tom je demokracia.

V dôsledku precedensu spôsobenom úradníkmi už na Ministerstve vnútra SR, bez kontroly práv a povinnosti na Ministerstve spravodlivosti SR, dochádza následne k porušovaniu ľudských práv v projektoch schválených Úradom vlády SR v roku 2011. Aj na Úrade vlády SR je chyba, že nikto nesleduje aké poslanie majú projekty, ktoré schvaľuje komisia a podpisuje zmluvy na ne podpredseda Úrad vlády SR Rudolf Chmel. V mnohých prípadoch projekty schválené Úradom vlády SR v súčasnosti a Ministerstvom kultúry SR v minulosti, sú projekty zamerané na odnárodňovanie Rusínov. Odnárodňovanie Rusínov je činnosť, ktorá je v rozpore so znením Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, v rozpore so znením Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín a v rozpore s Ústavou SR. Takže v konečnom dôsledku Slovenská republika financuje a schvaľuje odnárodňovanie Rusínov, Rusíni sa proti tomu verejne účinne nebránia a pre najväčšie rusínske občianske združenie – Rusínsku obrodu na Slovensku (ROS) je najväčším problémom, že nemajú načas štátnu dotáciu. To je skutočne veľký „žart“. Osud rusínskej národnosti predsedu ROS až tak veľmi netrápi. Prečítal som si otvorený list Rudolfovi Chmelovi, podpredsedovi vlády SR z pera Vladimíra Protivňáka, predsedu Rusínskej obrody na Slovensku (ROS) v ktorom nás informuje, že situácia je neúnosná, lebo v podpore národnostných menšín neboli pridelené prostriedky ani v auguste príslušného roka a že neskoré pridelenie finančných prostriedkov občianskemu združeniu je výsmechom do tváre stovkám dobrovoľných pracovníkov pracujúcich v národnostnom hnutí.

V skutočnosti pravda je niekde inde. Po prvé, peniaze sú potrebné, ale nie sú nevyhnutnou podmienkou, lebo sú iba podporou pre stabilizáciu a činnosť občianskych združení. Keby aj vôbec peniaze neboli od štátu pridelené, tak občianske združenia majú fungovať a plniť svoje obrodzovacie poslanie i naďalej. Znamená, že situácia v ROS je normálna, ale iba pre záujmy súčasných funkcionárov ROS je neúnosná. Po druhé, hnutie je iba vtedy národným hnutím, ak sa robí bezplatne, lebo pravidelne platená činnosť sa nazýva zamestnanie. A to už je úplne iná poloha ako národné hnutie. Po tretie, podstatou národných hnutí a aktivít občianskych združení je filozofická ideová a legislatívna oblasť a nie zárobková činnosť založená na pravidelných štátnych príspevkoch. Po štvrté, ak jednotlivé občianske združenia, zastupujúce národnostné menšiny, po sérii vzájomných rokovaní v roku 2010 odporúčali Úradu vlády SR, konkrétne opatrenia, dotýkajúce sa podpory národnostných menšín na Slovensku, tak každý čelný funkcionár občianskeho združenia, ktorý má zmysel pre spravodlivosť, by mal sa v prvom rade starať o to, aby štátne príspevky neboli zneužívané na likvidáciu kultúry národnostnej menšiny, ktorú on sám zastupuje.

Na poslednom zasadnutí Svetového kongresu Rusínov sa čelní funkcionári úplne prestali zaujímať o prioritu všetkých rusínskych priorít a tou je verejné legislatívne uznanie rusínskej národnosti na Ukrajine. Na Ukrajine ešte žijú v duchu národnostného stalinizmu a ešte stále Rusínov považujú za Ukrajincov a tvrdia, že Rusínov niet a v tomto roku v ukrajinskej tlači napríklad píšu, že mesto Svidník na Slovensku je jedným z významných ukrajinských miest v strednej Európe. V skutočnosti Svidník je rusínsky hovoriace mesto s prevahou občanov slovenskej národnosti a nikdy nemalo, ani nemá záujem stať sa ukrajinským mestom. Na Slovensku je prioritou pre rusínske občianske združenia a ich predsedov, aby sa konečne prestalo vyhlasovať rusínsku kultúru za ukrajinskú, a toto sa deje na festivaloch organizovaných Zväzom Rusínov-Ukrajincov Slovenska vo Svidníku a v Kamienke, na Makovickej strune v Bardejove, v Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku a vo všetkých projektoch, ktoré financuje štát, pre ZRUS so sídlom v Prešove. Obrana Rusínov pred odnárodňovaním je prioritná. Preto je potrebné dať správnych ľudí do čela vedenia ROS, aj do čela vedenia Svetového kongresu Rusínov, a možno aj do čela politickej strany Náš kraj, ktorá vraj chce obhajovať aj práva Rusínov, ale doposiaľ obhajuje skôr súkromné záujmy jednotlivých osôb, aj záujmy záhadných neexistujúcich tzv. Rusínov –Ukrajincov.

Mgr. Ján KALIŇÁK, člen Výboru pre národnostné menšiny Rady vlády SR