V januári a februári 2011 prebehne zápis detí do 1. ročníka základných škôl pre školský rok 2011/2012. Od školského roku 1997/1998 je možnosť zapísať svoje školopovinné detí na vyučovanie rusínskeho jazyka ako nepovinného predmetu, alebo do krúžku rusínskeho jazyka, a to už od 1. ročníka základnej školy.
Už pri zápise vášho prváčika do školy je možnosť prihlásiť ho na toto vyučovanie. Učebnice a ďalšie pomôcky na vyučovanie rusínskeho jazyka sú zdarma k dostaniu pre každú školu, a tým aj pre každého žiaka. Prebieha aj vysokoškolské štúdium rusínskeho jazyka a literatúry v kombinácii s 16 predmetmi na Prešovskej univerzite v Prešove, ako aj v zahraničí: na univerzitách v Krakove, Novom Sade, Nyíregyháze a je možnosť stážovať na Torontskej univerzite.
Vyučovanie rusínskeho jazyka každá škola môže zorganizovať v ktoromkoľvek ročníku ZŠ, a to aj v menších skupinách, prípadne aj spájaním žiakov rôznych ročníkov do skupín. Myslíme si totiž, že každý rodič, ktorý sa cíti byť Rusínom, alebo má rusínske korene, zachováva si úctu k jazyku, histórii a kultúre svojich predkov, by mal urobiť všetko preto, aby jeho deti sa naučili rusínsky jazyk a azbuku, aby spoznali históriu a kultúru národa, ktorého predkovia tu v Karpatoch žili už pred tisíc rokmi a svoju identitu si zachovali dodnes.
Dnešná hektická konzumná doba, doba globalizácie, ktorá stiera rozdiely i osobitosti štátov, národov i kultúr, stiera lokálne tradície, je k početne menším národom a ich kultúram veľmi necitlivá, ľahostajná, až asimilačná. Jej negatívne dopady na Rusínov, ich jazyk a tradičnú kultúru v posledných desaťročiach sú veľmi badateľné. Preto nám nie je ľahostajné, že v mierovej dobe uprostred Európy duchovne vymiera jeden starý pôvodný rusínsky národ, jeho jazyk a kultúra.
Preto apelujeme na svedomie vás, rodičov školopovinných detí, učiteľov i širokú verejnosť, urobme všetko preto, aby rusínsky jazyk sa nevytrácal z našich škôl, lebo jazyk je základným znakom národa a z jeho zánikom duchovne vymiera národ a jeho kultúra. A my to predsa nechceme, lebo kultúra a jazyk či počtom malého alebo veľkého národa sú vždy obohatením všeľudskej kultúry. Odpovedzme si na otázku. či nie je krajšia lúka, na ktorej rastú mnohoraké kvety ako lúka s jedným druhom kvetov? Najstaršia naša generácia ovláda hovorový rusínsky jazyk, ruštinu, ukrajinčinu, ovláda azbuku, na dobrej úrovni ovláda slovenský jazyk, rozumie po česky, po poľsky, ovláda latinku. Nebolo a nebude jej to na škodu, len na osoh. Naopak, dnešná mladá generácia azbuku už vôbec nepozná, pozná len latinku, má dobré znalosti slovenčiny a študuje viaceré západné jazyky, ako je angličtina, nemčina, francúzština a pod., čo v dnešnej globalizujúcej sa spoločnosti je z existenčných a konzumných dôvodov žiaduce. Nazdávame sa, že práve v dnešnej dobe neznalosť azbuky je na škodu širokým možnostiam uplatnenia sa mladej generácie.
Byť členom určitého národa či národnostnej menšiny, to nie je hanba, to je osud. Tak sme sa narodili. Učiť sa aj rusínsky jazyk, jazyk svojich predkov, svojho rodu, nie je zabíjaním voľného času. Je uctením si bohatej kultúry toho národa a jej odovzdaním budúcim generáciám.