Názov „Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky“ je nesprávny, lebo ide o dve národnosti, preto ich nemožno spojiť do jednej. Takisto nemožno umelo vytvoriť národnosť Čech-Slovák ani Angličan-Nemec. Takéto stanovisko vydala Slovenská akadémia vied 26. novembra 2013, na ktorú sa s touto otázkou obrátil garant pracovnej skupiny pre legislatívu Okrúhleho stola Rusínov Slovenska JUDr. Andrej Liga.

Rusínski aktivisti sa už niekoľko rokov snažia presvedčiť štátne orgány, aby zasiahli vo veci neoprávnenosti používania výrazu Rusín-Ukrajinec, nakoľko ide o národnosť, ktorá neexistuje. Je to pozostatok po prednovembrovom režime, počas ktorého bola rusínska národnosť zakázaná, počnúc rokom 1952, kedy boli všetci Rusíni vyhlásení za Ukrajincov a tento stav trval viac menej až do pádu socialistického zriadenia v Československu. Hoci od revolúcie ubehlo štvrťstoročie, dodnes na Slovensku pôsobia hnutia, ktoré šíria ideu, že Rusíni sú len odnožou, či akýmsi subetnikom ukrajinského národa, a že rusínsky jazyk je len dialektom ukrajinského jazyka.

Rusínski aktivisti s tým nesúhlasia a šírenie tejto idey aj prostredníctvom kultúrnych podujatí organizovaných Zväzom Rusínov-Ukrajincov SR, či vydávaním rôznych publikácií v tomto duchu, považujú za pokračovanie odnárodňovania, čo je v rozpore s Ústavou SR, podľa ktorej má každý právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti a zároveň sa zakazuje akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu (čl. 12, ods. 3). Okrem toho Slovenská republika uznáva na svojom území existenciu 13 národnostných menšín, vrátane Rusínov aj Ukrajincov, pričom sú obe dvoma samostatnými národnosťami.

Andrej Liga požiadal Slovenskú akadémiu vied o stanovisko týkajúce sa oprávnenosti používania slovného spojenia Rusín-Ukrajinec v názve občianskeho združenia Zväz Rusínov-Ukrajincov SR. Akadémia vo svojom stanovisku uviedla, že podľa informácie uvedenej na stránke Ministerstva kultúry SR žije na území Slovenskej republiky rusínska národnostná menšina aj ukrajinská národnostná menšina. Rusín je pomenovanie člena rusínskej národnostnej menšiny žijúcej na Slovensku. Ukrajinec je príslušník ukrajinskej národnostnej menšiny na Slovensku, ale môže ísť aj o obyvateľa Ukrajiny. Názov Rusín-Ukrajinec vychádza podľa Akadémie pravdepodobne zo staršieho chápania, podľa ktorého bol Rusín „názov Ukrajinca bývajúceho za bývalej ČSR na Podkarpatskej Rusi“ – takto Rusína definuje Slovník slovenského jazyka vydaný v roku 1963, teda v čase, kedy rusínska národnosť už oficiálne neexistovala.

Slovenská akadémia vied vo svojom stanovisku ďalej uvádza, že v súvislosti s názvom Zväz Rusínov-Ukrajincov SR možno len konštatovať, že ak v súčasnosti nejestvuje národnosť Rusín-Ukrajinec, mal by mať zväz združujúci Rusínov a Ukrajincov iný názov, napríklad Zväz Rusínov a Ukrajincov Slovenska. Ak však tento zväz nezdružuje príslušníkov oboch národností, ale jeho členmi sú len Ukrajinci, jeho názov by sa mal podľa Akadémie zmeniť na Zväz Ukrajincov SR. V prípade názvu Zväz Rusínov-Ukrajincov SR teda nejde o problém pomlčky alebo spojovníka v názve Rusín-Ukrajinec, ale o to, že ide o dve národnosti, preto ich nemožno spojiť do jednej. Takisto nemožno umelo vytvoriť národnosť napríklad Čech-Slovák ani Angličan-Nemec.

Akadémia tiež konštatuje, že prídavné mená je možné používať v zloženom tvare, napríklad česko-slovenský s významom „český a slovenský“, napríklad česko-slovenský slovník, prípadne anglicko-nemecký vo význame „anglický a nemecký“, podobne rusínsko-ukrajinský vo význame „rusínsky a ukrajinský“, napríklad v spojeniach rusínsko-ukrajinský ples a pod., pričom ide o dve národnosti, o Rusínov a Ukrajincov. Šéf legislatívy Okrúhleho stola Rusínov Slovenska Andrej Liga pripravuje žiadosť Ministerstvu vnútra SR, ktoré registruje občianske združenia, aby aj na základe tohto stanoviska zriadilo nápravu. V prípade, ak ministerstvo túto, podľa Rusínov krivdu, nenapraví, sú Rusíni odhodlaní domáhať sa nápravy súdnou cestou.