Hlavný kurátor Múzea moderného umenia Andy Warhola (MMUAW), emeritný prezident Akadémie Andy Warhola (AWS), hlavný aktér založenia MMUAW a Spoločnosti Andy Warhola (SAW), výtvarný teoretik, umelecký kurátor, múzeoedukológ a publicista PaedDr. Michal BYCKO, PhD., F. A. B. I. sa dožil 60. rokov svojho života. Z dôvodu, že žiadne médium, kompetentní a pod. si toto významné výročie významnej osobnosti nielen prešovského regiónu vôbec nevšimli, požiadal som Michala Bycka (MB) o rozhovor. Zverejňujem doslovný, necenzurovaný prepis rozhovoru zo dňa 28. 3. 2013.

DB: Michal, ako to vnímaš...?
MB: Čo?

DB: No fakt, že si sa dožil 60. rokov a že túto realitu si po toľkých Tvojich zásluhách v kultúre a umení nik nevšimol?
MB: To, že som sa dožil 60. roku života ďakujem Bohu a svojim rodičom, že ma na tento svet priviedli. Či si niekto všimol mojej šesťdesiatky, alebo nie...? Vôbec to nepovažujem pre mňa za dôležitý fakt. Dano, dnes sme vo svete, kde sa mieša zrno s plevami a očakávať voľajaké ocenenie od niekoho...? Načo?... Aký by to malo význam, keď sa dnes ocenenia dávajú hocikým a hocikomu... Ja si to fakt neprajem a ani nevážim... s prepáčením! Čo ma potešilo je fakt, že si to všimli moje deti a rodina. Ostatne je pre mňa úplne terciálne!...

DB: Čo Tvoji kolegovia na pracovisku? Predsa musia vedieť, že tento chlapík menom Bycko sa obetoval pre vznik subjektu, ktorý ich zamestnáva!...
MB: Ja som sa neobetoval preto, aby sa niekto zamestnal, mal prácu a pod. Obetoval som sa pre vznik Múzea Andyho Warhola a to je všetko...

DB: Ako prijali Tvoju 60-tku kolegovia?
MB: Však to bola moja šesťdesiatka, prečo by ju mali prijímať, neprijímať... Dano, to sú pre mňa akosi neprijateľné a zbytočne záležitosti... Každý vie, čo robí, ako robí... Vedia o tom jeho nadriadení, spoluobčania a je na ich vedomí a svedomí ako sa ku každej udalosti a ku každému inému človeku a jeho práci zachovajú. Keď jeho práca, jej výsledky pre nich nemajú žiadnu cenu...nuž tak nemajú... Je to ich problém! Mňa to nezaujíma!

DB: V umeleckej a kultúrnej spoločnosti je Tvoje meno významný pojem... Každý vie, čo si urobil, každý vie vďaka komu sa zviditeľnilo nielen vaše mesto, ale aj kraj a republika... Viem, že Tvoje meno je v mnohých slovníkoch a encyklopédiách... Často cestujem po svete a stretávam sa s kurátormi a umelcami, ktorí vnímajú s istým rešpektom a vážnosťou meno Michal Bycko... Zdá sa Ti to samozrejme, že necítiš potrebu uznania a pod.?
MB: Nezamýšľam sa na tým... V poslednom čase so urobil čiastočný audit vo svojom živote a vyselektoval som isté skutočnosti, ktoré som zadefinoval ako zbytočne. Zostalo mi to, čo si vážim a ti, ktorých si vážim...To je dnes pre mňa základom mojej filozofie bytia. Veľmi mi v tom pomáha duchovný otec, môj spovedník a priateľ o. Metod Bilančík, predstaviteľ Radu Sv. Vasilja... Naše rozhovory sú istým spôsobom spôsob mojej cesty. Poviem Ti príklad. Poznám veľmi dobre významného vedca, univerzitného profesora, ktorý odchoval desiatky mladých vedcov, pomohol pri vytváraní systému nášho vysokého školstva, má možno stovky ocenení z celého sveta, a dnes, keď je pán profesor penzista, starý pán, nespomenie si na neho takmer nik. K čomu mu dávali tie ocenenia, vyznamenania, klaňali sa pred jeho vedeckým schopnosťami, keď dnes prejdú okolo neho, ako okolo sklenárstva?... Ľudia majú strašne krátku pamäť na to dobre pre nich urobené... Preto ja som nikdy nečakal, nečakám a nebudem čakať žiadne ceny, ocenenia a iné „jednorazovky“, pretože to nič negarantuje a je to strašne limitované časom a ľudskou pamäťou. Moja stará mama hovorievali: „Skutoční partizáni pomreli, aby ti, ktorí boli za bukom dnes na tribúnach stali !“... Myslím, že je to aktuálne stále!

DB: Stal si sa emeritným prezidentom Spoločnosti Andyho Warhola a stále funguješ ako hlavný kurátor MMUAW v Medzilaborciach. Ako vnímaš realitu múzea a jeho budúcnosť?
MB: Áno, výkonným prezidentom SAW sa stal Mgr. Martin Cubjak... Dôverujem mu, pretože je to šikovný mladý výtvarný teoretik a kurátor, zarezonoval výborne aj v zahraničí a je mi veľmi ľúto, že nepracuje v MMUAW... Urobil veľmi dobrý dojem aj na viceprezidenta AWF v New Yorku, prešiel kus sveta, má za sebou desiatky výborných projektov a je aj publikačne úspešný. V tom vidím istú istotu prítomnosti,.. realitu aj múzea. Martin kooperuje s nami, má oficiálne dohodu o spolupráci s pani riaditeľkou MMUAW... Budúcnosť? Keď talent, schopnosť, ochotu, profesionalitu, rozum nezabije úradnícka hlúposť a prítomnosť zbytočnej byrokracie a politizovania..., MMUAW má budúcnosť. Ak bude opak, stratí „značku“ v názve,.. teda meno Andy Warhol. V tom prípade to už bude „osvetová beseda“, a nie Múzeum Andyho Warhola. Za to sú zodpovední ti, ktorí z pozície zriaďovateľskej zasahujú do múzea, ale často vidím, že sú to aj zásahy diletantské v obraze prvopočatia likvidácie jediného múzea Andyho Warhola v Európe a prvého na svete. Fakt, že to múzeum som založil ako jeden z trojice (John Warhola, Fred Hughes a ja) je pre mňa životným úspechom a fakt, že som ho 21 rokov držal „nad vodou“ a dostal do povedomia sveta, je mojim celoživotným ocenením i dielom. Či sa to niekomu páči, alebo nie! Nedávno som v rozhovore s MUDr. Štefan Sotákom, ktorý je okrem iného aj mojim „medicínskym radcom“ i lekárom... použil vetu : „Štefan, ja už som vo veku, keď potrebujem iba zdravie a pokoj!“ On mi na to odpovedal: „Máš to, len si to musíš uvedomiť a brať ako realitu!“ To by som použil i ako „epitaf“... ( smiech...)

DB: Michal, nechcem to ďalšou možnou otázkou pokaziť... en Tvoj záver...! Držím palce a ďakujem za rozhovor!