Stanovisko Rusínov Slovenska

12. mája 2011 v priestoroch Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR uskutočnilo sa pracovné stretnutie zástupcov národnostných menšín, na základe ktorého tu zúčastnení zástupcovia rusínskej národnostnej menšiny prijímajú toto stanovisko:

1. Prístup, prípravu predkladaných podkladov na jednanie a spôsob komunikácie prítomných kompetentných považujeme za neprijateľné. Nadobudli sme pocit, že k tak dôležitej a vážnej problematike, ktorým pozitívny rozvoj a fungovanie nášho národnostného školstva bezpochyby je, sa nedá vyjadriť v tak krátkom časovom horizonte a odmietame sa nechať dotlačiť do určitých záverov, ktoré nám na jednaní boli prezentované. Vnímame to ako nátlak opäť v krátkom časovom horizonte postaviť národnostné menšiny do pozície rýchleho a bezduchého rozhodovania o pre nich bytostne dôležitých súvislostiach vo vzťahu k ich národnostnému školstvu.

2. Sme veľmi znepokojení, že všetky nami prezentované názory boli hneď chladne a bez pochopenia vyargumentované. Mrzí nás, že sa opäť zabúda na špecifiká každej jednej národnostnej menšiny, teda aj tej našej. Z dôvodu silnej miery asimilácie Rusínov vo všetkých sférach spoločnosti dodnes vznikla len jediná základná škola s vyučovacím jazykom rusínskym a to v Čabinách. Súčasne sa v poslednej dobe pracuje na transformácii ZŠ s MŠ Bajerovce na vyučovací jazyk rusínsky a v ZŠ s MŠ Ulič by sa od septembra 2011 mal začať vyučovať rusínsky jazyk vo forme voliteľného predmetu. Vyučovanie rusínskeho jazyka sa však v praxi najúspešnejšie etabluje formou vyučovania v časovej dotácii jednej voliteľnej hodiny v siedmych základných škôl Prešovského kraja (ZŠ Komenského Medzilaborce, ZŠ s MŠ Michala Sopiru Radvaň nad Laborcom, ZŠ Kalná Roztoka, ZŠ Stakčín, Cirkevná ZŠ sv. Juraja Svidník, ZŠ Šarišský Štiavnik, ZŠ Pčoliné) a na jednom gymnáziu (Gymnázium Medzilaborce).

3. Princípy demokracie a slovenská ústava priamo zaručuje príslušníkom každej národnostnej menšiny poskytnutie, udržiavanie, podporovanie a utváranie pozitívnych podmienok rozvoja ich národnostného školstva. Nadobúdame však pocit, že práve na Rusínov sa na Slovensku v tomto smere dlhodobo zabúdalo a aj zabúda. Rusíni sa chcú a nemajú problém vzdelávať v štátnom jazyku, chcú ho dobre poznať, ale chcú sa venovať aj zachovávaniu svojich tradícií, poznávaniu svojho jazyka a histórie. Zároveň sa nechcú ochudobniť o žiadnu vyučovaciu hodinu zo stanovenej dotácie v rámci učebného plánu pre školy s vyučovacím jazykom slovenským. Vítame teda možnosť pridávania hodín nad rámec učebného plánu podľa jednotlivých ročníkov v predloženom návrhu učebných plánov. Odmietame však súhlasiť s tým, že takéto navýšenie hodín nie je zvýhodnené určitým koeficientom. Ten by týmto, už aj tak doslova živoriacim školám, a ktorých mimochodom je na Slovensku len niekoľko, výraznou mierou pomohol vo skvalitnení vzdelávacieho procesu.

4. Za veľmi nešťastnú považujeme možnosť vyučovania jazyka národnostnej menšiny s využitím hodín v rámcovom učebnom pláne pre druhý cudzí jazyk. Vnímame to ako nesystémovú zbytočnosť, ktorá môže značne znevýhodniť jazykové kompetencie žiakov takej školy vo vzťahu k rovesníkom v školách s vyučovaním dvoch cudzích jazykov.

5. Financovanie škôl s vyučovaním jazykov národnostných menšín, teda aj rusínskeho, by malo byť spravodlivejšie. V tomto smere sa cítime ukrivdení. Nie je správne nepovažovať školy s vyučovaním národnostného jazyka za nenárodnostné, lebo aj na nich prebieha vzdelávanie žiakov národnostných menšín v ich rodnom jazyku i keď v trochu inej forme, ako tomu je v školách s vyučovacím jazykom národnosti. Sme presvedčení, že financovanie takýchto škôl by malo byť zvýhodnené rovnakým koeficientom ako je to pri školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín. Iba na základe toho by sa do škôl v rusínskych obciach konečne dostali potrebné chýbajúce finančné prostriedky, ktoré sa budú môcť využiť na kvalitnejšie vzdelávanie žiakov v národnostných jazykoch.

Mgr. Marek GAJ, metodik rusínskeho jazyka a literatúry