Úlohou štátu je rozvíjať a starať sa o svojich občanov tak, aby vо svojom štáte mali vytvorené dobré podmienky na všestranný hospodársky a kultúrno-spoločenský život. Štát vytvára rôzne organizácie a štátne inštitúcie preto, aby napĺňali úlohy štátu. Teda každý štát má nielen povinnosti zahraničného charakteru, ale aj vnútroštátne. Pre uvedené naplňovanie úlohy štátu štát má vytvorené organizácie: Úrad vlády SR, Národnú radu SR, ministerstvá, ústredné inštitúcie, krajské, okresné a obecné a samosprávne inštitúcie.
Všetky štátne ako aj samosprávne orgány zabezpečujú na svojom vymedzenom úseku konkrétne úlohy. Nejedna sa len povinnosti ale aj zodpovednosť každej organizácie, štátneho útvaru za kvalitné plnenie úloh. Vláda má spracovaný svoj program na celé volebné obdobie, ktorý je záväzný pre všetky štátne organy inštitúcie. Všetky inštitúcie sú povinné tento program rozpracovať na svoj úsek činnosti. Pri plnení úloh sa musí plne rešpektovať zloženie obyvateľstva a naša Ústava dáva rovnaké práva a povinnosti pre všetkých občanov nášho štátu. Z hľadiska potrieb a záujmov našej rusínskej národnosti okrem úseku hospodárskeho rozvoja, nás momentálne zaujíma úsek rozvoja kultúry a školstva. Pre tento účel úlohy majú zabezpečovať (základom je vládny program) najmä tieto inštitúcie: Národná rada SR, komisia pre školstvo a kultúru

Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu SR a Ministerstvo kultúry SR, ktoré má vytvorené oddelenie pre národnostné školstvo, okrem iného oddelenie zodpovedá za plnenie Koncepcie rozvoja školstva na národnostné zmiešanom území, ústredné metodické ako aj krajské strediská, štátnu inšpekciu, Existujú školské odbory v rámci krajov, ako aj školské krajské inštitúcie. Pri VÚC sú okrem poslancov vytvorené odbory ako aj komisia pre školstvo a kultúru a národnostné menšiny. V okresoch sú z hľadiska našich záujmov vytvorené obvodné úrady a na tomto článku sú stratené inštitúcie pre úsek rozvoja kultúry. Pri samosprávach sú vytvorená komisia pre školstvo a kultúru. V každom okresnom meste sú pre rozvoj kultúry vytvorené okresné osvetové strediska, okresné knižnice, okresný archív, mestské kultúrne strediská, v niektorých mestách sú zriadené múzea, ako aj špecializované ich oddelenia, t. j .skanzeny ľudovej architektúry. Výpočet všetkých orgánov a organizácií v zmysle programu vlády ako aj dokumentu Rady Európy pre rozvoj národnostných menšín Rámcového dohovor pre záchranu kultúry národnostných menšín je povinnosťou všetkých orgánov a organizácií zabezpečovať rozvoj kultúry pre všetkých občanov na svojom pôsobisku.

Aká je skutočnosť ?
Na národnostné zmiešanom území žijú tak príslušníci NM ako aj príslušníci väčšinového národa .V týchto dvoch rozmeroch dialóg je možné dosiahnuť len vtedy, pokiaľ existujú efektívne komunikačné kanály. Treba dôslednejšie uplatňovať dialógy medzi úradmi a osobami patriacimi k NM. Skutočnosť u nás je taká, že tak naše právne predpisy, ako aj Rámcový dohovor Rady Európy nielen sa nedostatočne plnia, ale čo je dôležité naše úrady žiaľ, tieto podľa môjho presvedčenia dôsledne neuplatňujú z dôvodu, že ich nepoznajú. Nestretol som sa doposiaľ s tým, aby niektorý úrad v štátne a samosprávnej organizácie čo len vedeli o existencii Rámcového dohovoru rady Európy o ochrane národnostných menšín. Uvedená skutočnosť nám dokazuje, že v našom prípade veľkým nedostatok je, že nevieme svoje práva konkrétne realizovať a najmä uplatňovať aj z toho dôvodu, že ich nepoznáme. Rámcový dohovor rady Európy o ochrane národnostných menšín stanovuje, resp. odporúča vládam príslušných krajín plniť svoje úlohy na každom úseku kultúrnospoločenského a ekonomického úseku. Uvediem len niektoré konkrétnosti zo správy Poradného výboru Rady Európy k plnenie úloh uvedených v Rámcovom dohovore o ochrane národnostných menšín, ktorá bola spracovaná v r. 2008 (doposiaľ odporúčania sú platné):
– Príslušníci národnostných menšín (ďalej len NM) by sa mali viac zapájať do rozhodovacích procesov týkajúcich sa ich života. – Na rozhodnutiach orgánov, ktoré sa týkajú NM, tieto mali by mať svoj podiel.
– NM by mali lepšie poznať svoju kultúru.
– NM prostredníctvom svojich zástupcov mali by byť účinným spôsobom zapájaní do procesu prideľovania podpory pre ich kultúrne iniciatívy. V prípade, keď existuje zvláštna inštitúcia pre prideľovanie tejto podpory. NM by mali mať primerané zastúpenie a mali by mať právo pri príslušnom rozhodovaní.
– NM by mohli mať aj svoje vlastné komunikačne prostriedky (pozn. red.: majú).
– Zmeny volebných obvodov by nemali mať negatívny vplyv na starostlivosť o NM, vrátane ich zastúpení v organoch.
– K zlepšenie účasti NM na verejných záležitostiach môže prispieť vytváranie špeciálnych vládnych zložiek zaoberajúcich sa menšinami v rámci národných, regionálnych a miestnych úradoch. Rámcový dohovor vyzýva vlády, aby toto opatrenie plnili ak doposiaľ nie sú splnené. Špecializované vládne orgány a inštitúcie pre NM nemali by nahradzovať prácu vládnych a miestnych orgánov. Hlavnou úlohou špecializovaných orgánov je iniciovať a koordinovať vládnu politiku ma úseku otázok národnostných menšín / viď bod 103 správy/.
-Štát by mal hľadať možnosti PODPOROVAŤ zamestnanosť príslušníkov NM vo verejnej správe a tým by verejná správa lepšie reagovala na potreby NM,
-V bode 139 správy Poradného výboru Rady Európy na ochranu národnostných menšín sa konštatuje: Prideľované zdrojov by mali byť úmerne záväzkom a povinnostiam orgánov . Zdroje financovania a rozpočtové opatrenia týkajúce sa autonómnych orgánov menšín by mali byť také, aby nepodkopávali ich autonómnu funkciu. Tiež pre konzultatívne orgány je nutne zabezpečiť zodpovedajúce zdroje, vrátane personálnych prostriedkov umožňujúcich efektívne fungovanie.

Aká je situácia u nás?
Vo vládnych úradoch je malo zástupcov rusínskej národnostnej menšiny. V ústredných inštitúciách ako sú Akadémia vied SR, Slovenské národné múzeum, Osvetový ústav SR, Slovenský rozhlas Bratislava, Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo školstva SR (ako aj na ďalších ministerstvách SR), Metodické centrum SR a koniec koncov aj na samotnom úrade Vládneho splnomocnenca SR pre národnostné menšiny nie sú zástupcovia NM (okrem jedného za Rusínov, ktorý, zrejme, skončí svoje pôsobenia v danej funkcii), ale v prevažnej miere sú pracovníkmi jednej národnostnej menšiny. V orgánoch VÚC Košice a Prešov na odboroch, ale aj v komisiách sú veľké rezervy. V odboroch kultúry, ako aj školských úradoch v krajských sídlach je podobný stav.

Pokiaľ sa týka okresoch, ktoré sa nachádzajú na národnostne zmiešanom území najmä okresné kultúrnoosvetové zariadenia by mali mať oddelenia pre prácu medzi príslušníkmi NM, respektíve mali by mať aspoň určeného pracovníka pre tento úsek činnosti. Situácia je taká, že pravdepodobne ani ich organizačný poriadok sa nepočíta s prácou medzi príslušníkmi NM a pritom okresné organizácie dostávajú finančné prostriedky na rozvoj kultúry pre celý okres. Podobne aj rôznymi akciami celokrajského charakteru, ako sú prehliadky spevu, tanca a iných foriem mnoho raz ,alebo spravidla sa konajú bez príslušníkov NM. Je už zvykom, že prácu na úseku kultúry medzi príslušníkmi NM, okresné organizácie pôsobiace na úseku kultúry ponechávajú výlučne na príslušné národnostné občianske združenia. V tomto smere mal by byť vzájomná spolupráca všetkých inštitúcií, ktoré pôsobia na úseku rozvoja kultúry. Som presvedčený, že krajské orgány pozabudli na skutočnosť, že zodpovedajú aj za rozvoj kultúry a hospodárskeho života príslušníkov národnostných menšín. V tomto smere pozabudli aj na kontrolnú činnosť svojich zariadení.

Terajší stav v rozvoji kultúry a školskej politiky pokladám za hlavný nedostatok, pretože Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo školstva SR a v neposlednom rade aj samotná vláda SR nemá rozpracovaný program starostlivosti o národnostné menšiny. Ekonomický rozvoj na obciach s rusínskym obyvateľstvom je veľmi zlý a mnohým obciam hrozí zánik. V našom Bardejovskom okrese je 36 obcí s rusínskym obyvateľstvom a ZŠ sú iba v 12 obciach, z toho 4 ZŠ s ročníkmi 1 – 9. Obchodná sieť je nevyhovujúca a taktiež aj hromadná doprava nezodpovedá potrebám obyvateľstva. V rusínskych obciach je veľká nezamestnanosť a vysťahovalectvo sa rovná začiatkom rokov 20. storočia.

Za veľký nedostatok v starostlivosti o príslušníkov národnostných menšín žijúcich vo východoslovenskom kraji považujem skutočnosť, že za obdobie rokov 1990 po súčasnosť nie je spracovaná analýza kultúrnospoločenského a hospodárskeho života. Som presvedčený, že ak by naša vláda dostala objektívnu analýzu života národnostných menšín zo strany príslušných miestnych samospráv ako aj okresných štátnych organizácií, bola by nútená urobiť príslušné závery a opatrenia smerujúce k odstráneniu nežiaduceho terajšieho stavu.