... verejná zrada rusínskych ideálov a likvidácia princípu rusínskeho národného obrodenia na Slovensku! Taká bola prvá myšlienka, ktorá ma napadla, po prečítaní informácií o zasadaní Koordinačného výboru Rusínskej obrody Slovenska v Beloveži, okr. Bardejov dňa 23. marca 2013, aj rozhovoru s Ivanom Banduričom od Petra Medviďa na internete.

To, čo sa stalo, nie je v prospech národného hnutia Rusínov, ale v neprospech. Čím pre Rusínov horšie, tým pre súčasné vedenie ROS je lepšie? Ja osobne som toho názoru že, všetci ktorým bolo „prerušené“ členstvo v ROS, by mali riadne vystúpiť z členstva v ROS a prihlásiť sa za členov Okrúhleho stola Rusínov Slovenska (OSRS). A neskôr samostatné organizácie Rusínskej obrody by sa mohli stretnúť a zvoliť Celoslovenský výbor Rusínskej obrody so sídlom tam, kde bude predseda toho výboru, podľa starého systému. Výbor nemusí mať účet lebo všetky členské organizácie RO budú mať vlastný štatút a účet tak ako má OO RO Svidník, alebo Regionálny klub RO Bardejov. Zvolíme si celoslovenského predsedu RO a pôjdeme rusínskou cestou a nie rusínsko-ukrajinskou na ktorú nás navádza súčasný predseda ROS Vladimír Protivňak. Nech si tou cestou ide sám, ak chce, nech vstúpi aj za člena ZRUS, ale nie s nami Rusínmi. Zjednotenie organizácii RO bolo by užitočné hlavne preto, aby sme boli pripravení prevziať kontrolu nad ROS, vo chvíli, keď padne súčasné proukrajinizačné vedenie ROS. Treba sa postarať, aby sa k moci v ROS opäť nedostali zástancovia ukrajinizácie Rusínov, ktorí sa nenápadne vtierajú do členstva v ROS a podrývajú ideu rusínskeho národného obrodenia. To je iba návrh, aby sa vedelo, že táto situácia je riešiteľná, ak by bola na to aj spoločenská ochota od predstaviteľov organizácií RO aj ROS.

Záležitosti okolo súčasnej ROS sa urovnajú vtedy, keď bude zvolené také nové vedenie ROS, ktoré bude mať vyvinuté abstraktné myslenie. Potom bude aj spolupráca s OSRS, bude aj mier medzi združeniami a bude aj ideové porozumenie medzi rusínskymi občianskymi združeniami na Slovensku. Aj OO RO vo Svidníku je súčasť ROS a je zakladateľom Rusínskej obrody Slovenska, a tiež bola neprávom vyhodená z ROS, a tiež musíme čakať na chvíľu, kedy príde nové vedenie ROS a s ním aj zjednotenie ROS, príde aj rehabilitácia krívd a škôd spôsobených súčasným neodborným vedením ROS. Tí, čo sú teraz na čele ROS, nebudovali túto organizáciu, prišli na hotové, vieme akým spôsobom, nepracovali v kultúre, nevedia čo k čomu patrí, preto ich srdce nebolí, keď ROS likvidujú. Je pre nich ľahšie rozbíjať, ako budovať? Oni vo vedení ROS si myslia že, tým robia dobre, že upevňujú svoje postavenie taktikou zastrašovania ostatných členov ROS, aby „sa nebúrili“ proti ich rozhodnutiam. A po druhé – súčasní páni z vedenia ROS nemajú národnostný obrodný cieľ, preto tak ideovo blúdia. Chcú iba neobmedzene vládnuť. To predsa nie je cieľom národného hnutia Rusínov. Tiež nie je jasné, či tieto likvidačné „čistky“ v ROS sú riadené zámerne niekým „zvonku“, alebo je to iba náhodný výsledok vlastnej nevedomosti súčasného vedenia ROS? Alebo predseda ROS sa obáva o svoj mesačný plat, ktorý poberá za svoje predsedovanie v ROS? Nikto z predsedov rusínskych občianskych združení na Slovensku neberie za funkciu predsedu mesačný plat, iba Vladimír Protivňak. Takže toto predsedovanie v ROS ani nemusí byť motivované nejakým entuziazmom národného obrodenia, ale môže sa jednať iba o bežné zamestnanie s mesačným platom a kde zaplatia viac, tam sa budeme uberať. Takému človeku, ktorý sa chce iba uživiť a prežiť, nejaké národné obrodenie Rusínov môže byť ukradnuté. Žeby kvôli tomu sa bránil predseda ROS vstupu do OSRS? Možno. Dohadov môže byť veľa.

Najprv si zopakujme čo je to národné obrodenie, aby sme vedeli o čom je reč. Všetko živé na našej planéte sa snaží prežiť na svojom území. Do zachovania života a do prežitia ženie každého pud sebazáchovy. Tak aj ľudia, ktorí sa dorozumievajú spoločným jazykom, sú hnaní pudom sebazáchovy a dávajú ostatným ľuďom na svojom okolí na vedomie že, na tomto území žijeme my, a touto zemou sa živíme, a neželáme si na tomto území žiadneho iného pána. Územie je vyznačené jazykovou skupinou ľudí. Obrodiť národ ktorý má spoločný jazyk a územie, znamená v prvom rade schopnosť nakŕmiť tento národ na tomto území, aby nevymrel, alebo sa nerozišiel do všetkých kútov sveta za obživou, lebo etnikum sa rozpadne a národ sa zasimiluje a stratí sa v inom, silnejšom etniku. Tento princíp platí všade a preto sa musí dodržať a zrealizovať aj v rusínskom obrodnom hnutí bez ohľadu nato či niekto z rusínskych národných aktivistov tomu verí, že sa to dá uskutočniť, alebo neverí. Ak sa má hovoriť o národnom obrodení, táto norma sa musí dodržať a zrealizovať. Len tak národné obrodenie môže byť úspešné. Starostlivosť o jazyk a kultúru je iba vonkajší znak národného obrodenia, ktorým sa národ daného územia prezentuje navonok. Okolie vníma suseda podľa reči a kultúry správania sa. Do kultúry patrí hlavne výchova detí a vzdelávanie v školách v rodnom jazyku. Sila tlaku na dosahovanie cieľa národného obrodenia je závislá od elitných jednotlivcov daného národa, ktorý sú schopní viesť národ k národnému sebauvedomeniu. Kvalita a veľkosť elitných vodcov národa je závislá od veľkosti ich vrodeného abstraktného myslenia v zjednocovaní rodových skupín do rodových zväzov, do vytvárania jazykových kmeňov. Vyšším štádiom organizácie etnických skupín sú kmeňové zväzy. Iba tak sa stáročiami formovala psychika hrdosti na vlastný rod, kmeň, územie, jazyk a národnú kultúru. Bez vlastnej hrdosti na rusínstvo nemožno robiť národné obrodenie Rusínov. Rusíni svoj vývoj ukončili pred nástupom socializmu v štádiu rodovej spoločnosti, do vytvorenia kmeňovej spoločnosti v psychickom a abstraktnom myslení Rusíni ešte „nedorástli“. Ľudia bez veľkého cítenia k vlastnému rusínskemu rodu, bez abstraktného myslenia o tom, ako je možné spojiť rody do zväzov, založiť kmeňové organizácie a vytvoriť zväzy kmeňov, sa ľahko vzdávajú svojej materinskej reči i národnej kultúry a ľahko sa stanú napríklad Ukrajincami. Nevadí im že sa ich rusínska kultúra, napríklad na festivale v Kamienke či Svidníku, alebo v múzeu vo Svidníku, vyhlasuje za ukrajinskú alebo ešte horšie, za rusínsko-ukrajinskú.

Pocit národnej hrdosti a sebauvedomenia nezávisí len od výšky vzdelania jednotlivca, ale najviac od jeho národnostného cítenia a veľkosti rodového či kmeňového abstraktného myslenia. Preto sa stáva že vysokovzdelaná elita, napríklad rusínskeho národa, aby sa ľahšie sama osobne uživila, tak sa pridá k panujúcej národnosti, napr. ukrajinskej, a na vlastné rusínske etnikum sa „vykašle“. Tak robí iba za účelom zabezpečenia vlastného blahobytu. Národnostné rodové cítenie, ako aj úroveň abstrakcie kmeňového myslenia, je v tomto prípade veľmi nízke alebo nie je žiadne. Preto v OSRS hľadáme a vítame elity rusínskeho národa s rozvinutým abstraktným kmeňovým myslením. Záujem o elity vlastnej spoločnosti a ich združovanie pri OSRS, to nie je filozofia postavená na „vode“, to je vekami odskúšaná životná užitočná prax skúmaná etnológiou. Po získani nejakých náznakov základných vedomosti o národnom obrodení pozrime sa na udalosti v rusínskom hnutí, podľa ktorých môžeme posudzovať výšku abstraktného myslenia u súčasného vedenia ROS a pokúsme sa určiť komu slúži súčasne vedenie ROS? Súčasný predseda ROS po nastupe do funkcie, ako prvý predseda ROS vyhlásil že, už nechce počuť nič o tom že je potrebné riešiť otázku ukrajinizácie rusínskej kultúry v múzeu vo Svidníku a že toto múzeum má byť rusínske a nie ukrajinské. Následne vo vedení ROS nie podporili a vylepšili, ale zlikvidovali projekt na písanie Chronológie histórie Rusínov, ktorý úspešne zjednocoval elitné osobnosti akademickej obce, ktoré začali aktívne obhajovať oprávnenosť samobytnosti rusínskeho etnika a ich zásluhou začal sa tvoriť podporný vedecký názor, že múzeum vo Svidníku má byť rusínske a nie ukrajinské. Na prijatí u predsedu VUC v Prešove malo byť schválené zriadenie centra pre rusínsku modernú muziku a pre rusínske písomníctvo. Vec bola predjednaná s VUC a odsúhlasená na realizáciu, bolo potrebné iba podať písomný projekt od predstaviteľov ROS. Zásluhou intríg členov súčasného vedenia ROS sa o tom projekte nejednalo, ale predseda ROS, nečakane predložil projekt svojich obľúbencov, ktorý bol nedomyslený a málo spoločenský účinný. Preto predseda VUC ho neprijal, ale moderná rusínska muzika, ani centralizácia rusínskeho písomníctva posudzovaná ani riešená už vo VUC nebola a tým sa zabrzdil ďalší ich rozvoj. Možno sa domnievať, že to bola plánovaná sabotáž. Dôkazom toho je že, súčasnému vedeniu ROS dodnes nevadí, že moderna muzika u Rusínov sa už nerozvíja, ani im nevadí, že dodnes nemáme zriadenú samostatnú rusínsku knižnicu. Platí to že „Čím pre Rusínov horšie, tým pre súčasné vedenie ROS lepšie“? Na 10. Sneme ROS v Bardejovských Kúpeľoch vymazali zo Stanov ROS okresné organizácie bez toho, aby túto problematiku dali pred Snemom prerokovať na členských schôdzkach okresných organizácií ROS. Zneužili tak svoje postavenie organizátora Snemu ROS vo svoj vlastný prospech. Vybabrali zo všetkými členmi OO ROS vo vlastný prospech. To nie je ani zodpovedný prístup, ani spoločenský transparentný. Bol to podvod na členoch OO ROS. Teraz nie podporujú rusínsku obrodnú ideu OSRS, ale ju dehonestujú tým, že buntujú koho môžu, proti národnému obrodeniu Rusínov pri OSRS, aby sa náhodou zásluhou OSRS idea rusínskej nezávislosti nezačala realizovať v praxi. Nepodporujú ani festival kultúry Rusínov Slovenska vo Svidníku, ale nevadí im festival kultúry Rusínov-Ukrajincov vo Svidníku, ako by chceli, aby sa rusínska kultúra aj naďalej vyhlasovala za ukrajinskú. Keď bolo potrebné sa postaviť na obranu idey rusínskeho obrodenia voči Miroslavovi Sopoligovi, ktorý hlása, že my sme Ukrajinci alebo ešte horšie, rusíní-ukrajinci, cele vedenie ROS čušalo, akoby boli jeho tichí spojenci, čo nahlas aj potvrdil predseda ZRUS Sokol na zasadaní Výboru pre národnostné menšiny Rady vlády SR - že ROS je ich spojenec a podporuje ich ukrajinizačnú politiku na festivale vo Svidníku. Preto na obranu národného obrodného hnutia Rusínov, namiesto súčasného ideovo neschopného vedenia ROS, sa musel proti názorom Miroslava Sopoligu postaviť akurát Bandurič, Lipinsky, Mňahončak a Vasiľ Choma. A v Beloveži na zasadaní KV ROS sa už súčasný predseda ROS Vladimír Protivňak a jeho vedenie ROS ani netajili svojim antirusínskym ideovým postojom a bez škrupúľ vylúčili z rusínskeho kolektívu rusínskych dlhoročných osvedčených elitných dejateľov a bojovníkov Ivana Banduriča, Janka Lipinského a mnohých ďalších, ku ktorým sám predseda ROS Vladimír Protivňak, svojimi zásluhami v rusínskom hnutí sa nemôže prirovnávať a nesiaha im ani po členky nôh. Vladimír Protivňak za čas svojho funkcionárskeho pôsobenia nebol schopný zostaviť a pod svojim menom zverejniť ani jeden článok na obranu idey rusínskeho národného obrodenia, ale zato nezaslúžene povyšovať sa nad ostatnými ľuďmi v ROS sa snaží veľmi často. A to je vidieť. Samoľubosť a namyslenosť ho k tomu ženie? Takýto postup nie je v súlade s princípom národného obrodenia a je odsúdený na neúspech. Tak čo dobrého si môžu myslieť ti praví rusínski aktivisti o takom predsedovi aj o súčasnom vedení ROS? Toto všetko dlhodobé búranie zo strany súčasného vedenia ROS môže byť iba náhoda? Alebo je to pripravovaný likvidačný zámer riadený „zvonku“? Komu slúži súčasné vedenie ROS? Ako by sa mal hodnotiť postoj súčasného vedenia ROS k rusínskemu sebauvedomeniu z pohľadu etnológie? Odpoveď poznáme. Preto činnosť OSRS je potrebné podporovať a nie brojiť proti snahám predstaviteľov OSRS. V tejto chvíli OSRS je jediná záchrana rusínskeho národného obrodenia na Slovensku. ROS v súčasnosti už 10 rokov ideovo blúdi a bude blúdiť až kým nenarazí na nejakú „skalu“ a rozbije sa, alebo kým sa nevymení súčasné vedenie za také vedenie v ktorom budú členmi ľudia s vyvinutým abstraktným myslením a dokonalou predstavivosťou o našej budúcnosti.