V r. 2004 o. Jozafát V. Timkovič, OSBM (1964), vydal pod pseudonymom VladimiRus de juxta Hornad historickú odbornú knihu (opatrenú odbornými poznámkami – tzv. footnotes) Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska (9.-18. storočie), Košice, 2004, 956 strán. V tejto historickej knihe pripomenul obdobie, keď obyvateľstvo bývalého teritória Uhorského kráľovstva (dnes: Maďarsko, Slovensko, Zakarpatská Ukrajina, Rumunsko i severné Srbsko a Chorvátsko) stratilo svoj pôvodný cyrilometodejský byzantský obrad a bolo cieľavedome a násilne prevedené na latinský (rímskokatolícky) obrad.

Hore uvedená kniha je dostupná (dá sa kúpiť) nielen u jej autora (Štefanikova 11, Košice, 040 01, Slovensko, tel. číslo: 00421/905496778), ale sa dá stiahnuť aj z internetu na linku: http://spravy.narod.ru/dejiny_greckokatolikov_podkarpatska.html alebo na linku: http://www.uloz.to/xMzC3nw/vladimirus-de-juxta-hornad-timkovic-osbm-dejiny-greckokatolikov-podkarpatska-9-18-storocie-kosice-2004-pdf

Vydanie pod pseudonymom bolo plne legálne, lebo podľa teológie vtedajšieho protoarchimandritu o. D. Ľachovicza, OSBM (1996-2004) (v roku 2005 bol menovaný pápežom Benediktom XVI. na biskupa), vydávanie kníh baziliánmi pod pseudonymom nepotrebuje nijaké cirkevné schválenia a nemôže ani poškodiť Cirkev. Keď Timkovič aj o čudnej teológii protoarchimandritu informoval pápeža rímskeho Jána Pavla II. vo svojom odvolaní cez apoštolského nuncia v Bratislave, tak apoštolský nuncius arcibiskup H. Nowacki mu odpísal, že počúvať protoarchimandritu – to je počúvať samého Ježiša Krista. Kniha nepojednáva len o minulosti, ale v zmysle, že «dejiny sú učiteľkou múdrosti», poukazuje na to, že podobnými metódami ako sa byzantský obrad likvidoval latiníkmi v minulosti, sa likviduje aj v súčasnosti. Hneď po vydaní knihy bol Timkovič spolu so svojím bratom o. Gorazdom Andrejom Timkovičom, OSBM (1959), trestaný najprv miestnym gréckokatolíckym biskupom jezuitom Jánom Babjakom, ktorý s autorom knihy hneď rozviazal pracovný pomer (zobral mu plat). Potom na dva roky (2004-2006) oboch bratov-otcov odstavil od aktívnej pastorácie aj v Prešovskom baziliánskom monastyre, kde vtedy pôsobili. Ich baziliánskym predstaveným prikázal, aby obom bratom-otcom Timkovičovcom nedovolili za žiadnych okolností kázať veriacim a slúžiť Služby Božie ako hlavní celebranti ani v samotnom Prešovskom monastyre na Vajanského 31. Dokonca nesmeli ani ako vedľajší celebranti nahlas prednášať nijaké prosby Hospodu Bohu (nepripúšťali ich ani k jekténijám). To trvalo dva roky (2004-2006).

V novembri 2004 vatikánska Congregazione per le Chiese Orientali (po inštrukciách od jej konzultora o. Cyrila Vasiľa, SJ a vplyvného kardinála Jozefa Tomka) poslala na vyšetrovanie VladimiRusa de juxta Hornad (Timkoviča) najvyššieho baziliánskeho predstaveného (protoarchimandritu) o. Vasiľa Koubetcha, OSBM (2004-2012), z Ríma, ktorý mal za úlohu nielen upresniť autenticitu záhadného VladimiRusa de juxta Hornad, ale aj zabrániť distribúcii jeho historickej knihy. Keď sa mu nepodarilo úspešne splniť svoju misiu, začal proces vylúčenia oo. Timkovičovcov od baziliánov. Keď títo v júni 2006 dostali "dekrét" o svojom vylúčení (bez adresáta a s falošným spätným dátumom z roku 2005) do rúk, odvolali sa opätovne na pápeža Benedikta XVI.

Od svojho odvolania na pápeža rímskeho Benedikta XVI. sa o. Timkovičovcom podarilo prelomiť blokádu svojej duchovnej pastorácie v Prešovskom monastyre a odvtedy až do začiatku augusta 2008 (spolu dva roky: 2006-2008) v Prešovskom monastyre opäť normálne pastoračne pôsobili. Od roku 2004 do roku 2008 boli svojimi spolubratmi baziliánmi viackrát udaní na polícii z rozličných vykonštruovaných deliktov ako napr. z terorizmu – že vraj nabádajú veriacich, aby vyhodili Prešovský monastyr do vzduchu bombovým útokom; že ukradli protoihumenovi o. V. J. Sedláčkovi, OSBM, jeden a pol milióna korún zo šuflíka jeho stola v izbe; že ukradli mobil ihumenovi monastyra o. M. M. Greškovi, OSBM, priamo z oltára v monastyrskej cerkvi na Kvetnú nedeľu, keď tento mobil počas Služby Božej vyzváňal; oznámili ich na polícii i okresnému prokurátorovi, že nezákonne okupujú "cudzí" byt (monastyr) a zato m¬jú byť potrestaní uväznením od jedného do päť rokov a pod. Okresný prokurátor (osobný priateľ biskupa Jána Babjaka, SJ) dokonca začal trestný súd proti o. Timkovičovcom, ale títo sa odvolali na generálneho prokurátora do Bratislavy a ten usmernil okresného prokurátora, aby nerobil hlúposti. Tak trestný súd s cieľom uväzniť oboch o. Timkovičovcov na päť rokov bol pozastavený.

V r. 2007 ich spolubratia povzbudzovaní protoarchimandritom z Ríma dali na Okresný súd v Prešove, aby ich tento donútil opustiť Prešovský monastyr. Okresný súd v Prešove rozhodol namiesto pápeža rímskeho Benedikta XVI., že vraj odvolanie (vtedy už päťnásobné!) o. Timkovičovcov na pápeža rímskeho nebolo odvolaním a súdnym príkazom (bez podpisu sudkyne) ich donútil v lehote do troch dní opustiť Prešovský monastyr. Hneď potom, čo sa tento "rozsudok" stal právoplatným, začiatkom augusta 2008 o. Timkovičovci Prešovský monastyr opustili a odsťahovali sa do Košíc, kde žijú v rodnom dome ich rodičov. Dokumenty o hore uvedenom sú fototypicky publikované v knihe J. V. Timkovič, OSBM, Rusíni na Slovensku v cirkevných dokumentoch, 1. diel, Užhorod, 2006, 638 str. Možno si ju kúpiť u autora, alebo stiahnuť na internete na linkoch: http://www.ruthenians.narod.ru/ , alebo http://www.uloz.to/xBiMhKh/timkovic-j-v-osbm-rusini-na-slovensku-v-cirkevnych-dokumentoch-uzhorod-2006-pdf Neskôr v r. 2013 o. Timkovičovci napísali odvolanie aj novému pápežovi rímskemu Františkovi, ale podobne ako i žiaden pápež pred ním na ich odvolanie vôbec nereagoval. Od začiatku augusta 2008 až dodnes (júl 2013) – spolu päť rokov, otcovia Timkovičovci, OSBM, neprestajne písomne žiadajú miestneho gréckokatolíckeho episkopa Milana Chautura, CSsR, (vyše 30 urgencií žiadosti) aby ich prijal do pastorácie, alebo dovolil im nájsť si svetské zamestnanie s tým, že naďalej ostávajú kňazmi – ten, podobne ako aj pápež rímsky, im neodpovedá.

Proti o. Timkovičovcom dal biskup Ján Babjak, SJ, počas nedeľných bohoslužieb čítať v rokoch 2006-2008 po všetkých cerkvách zatiaľ dva obežné listy. V prvom z nich lživo obvinil oboch o. Timkovičovcov, že vraj žijú pohoršlivý kresťanský život, pričom neuviedol, v čom spočíva pohoršlivosť ich života. Biskup Milan Chautur, CSsR, bez toho, aby sa s oo. Timkovičovcami bol čo i len jediný krát stretol (napriek viacnásobným písomným urgenciám), dal proti nim čítať po všetkých cerkvách na Krestupoklonnu nedeľu roku 2010 tiež očierňujúci obežný list, v ktorom varoval veriacich, aby si na o. Timkovičovcov dávali pozor, lebo vraj zakladajú novú cirkev… Samozrejme, že sa jednalo opäť o krivé obvinenie (ťažký hriech proti 8. Božiemu prikázaniu), lebo o. Timkovičovci nijakú cirkev nezakladajú, podobne ako ani nenahovárali veriacich vyhodiť Prešovský monastyr bombou do povetria, či neukradli jeden a pol milióna korún, či mobil z oltára… Všetky tri listy biskupov čítané po cerkvách si možno stiahnuť aj z internetu na linku http://spravy.narod.ru/tri_listy_proti_timkovicovcom.pdf Najnovšie dokumenty o vývoji situácie o. Timkovičovcov sú na internete na linku http://spravy.narod.ru/whats_new_about_Timkovic.html