25. mája 2011 Národna rada SR v Bratislave hlasmi 78 poslancov schválila novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Zoznam viacjazyčných obcí sa do roku 2021 nerozšíri, a to napriek tomu, že od júla 2011 sa zákonné kvórum zníži z 20 na 15 percent. Na druhej strane sa však koalícia po dlhých rokovaniach dohodla, že do roku 2031 žiadna obec o viacjazyčný status nepríde. Vyplýva to zo schváleného znenia novely zákona.

Dvojjazyčný status musia potvrdiť sčítania ľudu
Nové znenie totiž na priznanie dvojjazyčného statusu vyžaduje prekročenie 15-percentnej hranice podľa výsledkov v dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach ľudu, ktorých výsledky budú zverejnené po prvom júli tohto roka. Na odňatie dvojjazyčnosti bude zasa potrebné, aby podiel príslušníkov národnostných menšín v obci tri razy po sebe klesol pod 15 percent. Takýto mechanizmus dosiahli prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu poslanci zo skupiny Obyčajní ľudia. Autor novely, podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel (Most-Híd) pôvodne navrhoval prosté zníženie kvóra z 20 na 15 percent. Vzhľadom na schválený pozmeňujúci návrh Obyčajných ľudí si obce budú môcť vyhradiť čas, kedy budú vybavovať agendu dvojjazyčne. Obyčajní ľudia tiež dosiahli, aby zabezpečenie komunikácie v menšinových jazykoch nebolo v zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach sociálnych služieb povinné, ale len dobrovoľné. Na ich popud zákonodarcovia zároveň zachovali povinnosť titulkovať menšinové televízne vysielanie. Na rozdiel od pôvodného návrhu sa správne konanie v menšinovom jazyku obmedzí z územia celého Slovenska len na obce s viacjazyčným statusom. Chmelova novela, o ktorej sa viedla v parlamente dvojdňová diskusia, rozširuje právo používať menšinový jazyk v úradnom styku. Verejné orgány budú povinné na ústne alebo písomné žiadosti odpovedať okrem štátneho aj v menšinovom jazyku. Úrady budú povinné poskytovať občanom príslušné tlačivá aj v menšinovom jazyku. Dvojjazyčné obce budú po 30. júni 2012 na požiadanie vydávať rodný, sobášny či úmrtný list aj ďalšie dokumenty dvojjazyčne. Príslušník národnostnej menšiny bude mať právo podávať podania v jazyku národnostnej menšiny, používať ho v ústnej komunikácii, predkladať ústne alebo písomné podania vrátane predkladania písomných listín a dôkazov v menšinovom jazyku.

Pri prehreškoch sa budú udeľovať pokuty
Po novom sa rozšíri okruh osôb, ktoré môžu na rokovaní obecného zastupiteľstva používať menšinový jazyk aj mimo miestnych poslancov, budú s tým však musieť súhlasiť všetci miestni poslanci aj starosta či primátor. Úrady budú môcť viesť svoju agendu dvojjazyčne, matrika sa však bude viesť vždy výlučne v slovenčine. Na staničných budovách sa budú môcť uvádzať aj menšinové názvy obcí, pričom slovenský názov musí byť uvedený prvý a nesmie byť menší ako menšinový. Všetky nápisy a oznamy určené na informovanie verejnosti, napríklad v predajniach, na športoviskách, v reštauráciách, autobusových a železničných staniciach, na pamätníkoch alebo pamätných tabuliach sa budú môcť uvádzať aj v menšinovom jazyku, vždy však musí byť prítomný aj nápis v slovenčine. Nové znenie zákona zároveň zavádza pri prehreškoch voči jeho ustanoveniam aj pokuty od 50 do 2 500 eur. Správne delikty bude prejednávať Úrad vlády SR, pričom najprv musí upozorniť na nedostatky. Ak sa ani v danej lehote neudeje náprava, môže uložiť pokutu. Ondrej Dostál (klub Most-Híd) navrhol pokuty zrušiť v zákone o jazykoch menšín aj v zákone o štátnom jazyku. Parlament však jeho pozmeňujúci návrh neodobril. Viacjazyčnosť sa bude týkať kodifikovaných alebo štandardizovaných jazykov tradične používaných na území SR, konkrétne maďarčiny, češtiny, bulharčiny, chorvátčiny, nemčiny, poľštiny, rómčiny, rusínčiny a ukrajinčiny. Ak novelu podpíše prezident Ivan Gašparovič, nové znenie bude účinné od 1. júla 2011.

Bugár gratuluje Slovensku, že prijalo novelu
Predseda strany Most-Híd Béla Bugár gratuluje Slovensku, že schválilo vládnu novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. "Je to rozumný kompromis. My sme chceli oveľa viac, kolegovia oveľa menej, ale je to krok vpred," vyhlásil dnes Bugár pred novinármi krátko potom, ako bola novela prijatá. Podľa jeho slov je to veľmi dobrá vizitka súčasnej vlády. Myslí si, že týmto zákonom sa zastabilizuje aj právny systém Slovenska v súvislosti s menšinami. Ako spomenul, zo 79 hlasov koalície novelu podporilo 78 zákonodarcov, čo podľa neho predpovedá, že sa znovu nájde 76 hlasov potrebných na prelomenie prezidentovho veta. Bugár totiž predpokladá, že Ivan Gašparovič novelu vráti do parlamentu na opätovné prerokovanie. Podľa jeho slov napriek rôznym "strašeniam" opozičných poslancov bude mať táto novela pozitívny vplyv, ktorý sa určite neprejaví na úkor príslušníkov väčšinového národa. "To bolo obyčajné klamstvo, ktoré vieme dokázať, že to tak v zákone nie je," upozornil. "Za najdôležitejšie považujem tých 15 percent," povedal na margo zníženia hranice na používanie jazykov menšín v úradnom styku. Takisto sú podľa jeho slov dôležité zmeny týkajúce sa využívania menšinových jazykov napríklad v hasičskom zbore, v ozbrojených zložkách či v obecnej polícii.

Matovič: Smer mohol prijatiu novely zabrániť
Opozičný Smer by mal podľa nezávislého poslanca Igora Matoviča za schválenie novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín kritizovať predovšetkým seba. Ako upozornil Matovič, opoziční poslanci prijatiu mohli zabrániť, keby boli na hlasovaní v kompletnom zložení. "Hlasovanie by dopadlo úplne inak, ak by tu prítomní boli. Mohlo by to dopadnúť tak, že náš pozmeňujúci návrh by neprešiel, a tým pádom by neprešiel ani celý zákon," povedal Matovič novinárom po schválení novely. V sále chýbali traja poslanci za Smer – Ľubomír Jahnátek, Peter Žiga a Richard Raši. Za pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Obyčajní ľudia hlasovalo 75 zo 147 prítomných poslancov, ak by teda opozícia bola na hlasovaní kompletná, nebol by schválený. Obyčajní ľudia vopred avizovali, že ak by ich pozmeňujúci návrh nebol schválený, za novelu by nehlasovali. Matovič priznal, že Smer teda koalícii napokon pomohol, ale "nemôžu teraz kritizovať nás, musia v prvom rade kritizovať samých seba". Poslanci Smeru novelu počas dvojdňovej rozpravy ostro kritizovali, hovorili o zatváraní maďarskej menšiny do jazykového geta či diskriminácii Slovákov na zmiešaných územiach.

Opičia láska Chmela k menšinám vraj skôr ublíži
Nezávislý poslanec Igor Matovič predložil v stredu počas rozpravy k novele zákona rozsiahly 15-bodový pozmeňovací návrh, podľa ktorého súčasná 20-percentná hranica potrebná na používanie jazykov menšín v obci aj v úradnom styku klesne na 15 percent, ale až o desať rokov. Matovič upozornil, že ak by prešiel pôvodný Chmelov návrh, národnostným menšinám by to skôr ublížilo. "Na zmiešaných územiach by sme vytvárali jazykové geto, ktorého následkom by bolo geto chudoby. Týmto ľuďom ublížime, lebo budú mať šancu hľadať si prácu len tam, kde sa menšinový jazyk používa," upozornil. Podľa jeho slov mu to pripadá ako opičia láska voči národnostným menšinám, teda ich nadmerná ochrana, ktorá je síce žiadaná, ale menšinám ubližuje. "Pripadá mi to ako cielené, aby si títo ľudia hľadali prácu v Maďarsku a nie na Slovensku. Táto opičia láska by im ublížila," myslí si. Matovič tvrdí, že je to veľmi dôležitý zákon. "Sníval som o tom, aby sme sa pri tejto právnej norme snažili hľadať konsenzus medzi koalíciou a opozíciou, aby sme nezneužívali momentálnu politickú moc na presadenie zákona, ktorý by bol automaticky vystavený opravám opozície, ak by sa tá dostala v budúcnosti k moci. Nemali by sme teda pretlačiť novelu, ktorá by bola v budúcnosti novelizovaná. Týmto menšinám nepomôžeme," apeloval Matovič. On sám sa na zákon snaží pozerať očami nezávislého poslanca. "Nechcem hlasovať podľa toho, či je koaličný alebo opozičný. Je dôležité a opodstatnené, aby v NR SR aj v budúcnosti sedeli nezávislí poslanci, ktorí môžu byť nad vecou a spojivkom medzi koalíciou a opozíciou," uzavrel. Poslanec Smeru Dušan Jarjabek však Matovičovmu vystúpeniu neuveril. "Vylepšujete čosi, čo sa podľa mňa vylepšiť nedá. Je to len preto, aby ste vydierali koalíciu aj opozíciu. Ide vám len o to, kto sa chytí a aby ste sa zviditeľnili. Absolútne to neberiem, že je to úprimné," dodal.

Chmel: Smer by si mal liečiť predstavy o spolupráci koalície s Orbánom
Všetky predstavy Smeru najmä o spolupráci Mostu-Híd a koalície s maďarským premiérom Viktorom Orbánom sú len utkvelé predstavy sociálnych demokratov. "A ako viete, s utkvelými predstavami ťažko môžete polemizovať, tie by sa možno mohli liečiť," povedal v rozprave k novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín jej predkladateľ vicepremiér Rudolf Chmel (Most-Híd). Zároveň odmietol kritiku návrhu od najsilnejšej opozičnej strany. Význam nevidí ani v reagovaní na "nacionalistické lekcie", ktoré odzneli v rozprave. "Najmä, ak to boli lekcie od osobností, ktorých jediným dielom je žáner esemesky prípadne faktickej poznámky," podotkol. Chmel ďalej opätovne zdôraznil, že jeho novela zvýši kvalitu života občanov SR, ktorí patria k národnostným menšinám. Vicepremiér nesúhlasí s tvrdeniami, že zákon je zlý a že menšiny s ním majú problém. "Návrh zákona posúdil Knut Vollebaek, ktorý sa k nemu vyjadril kladne. Bol daný na verejnú diskusiu, na ktorej sa zúčastnili zástupcovia všetkých relevantných združení, organizácií, ktoré reprezentujú národnosti na Slovensku," povedal Chmel. Zdôraznil, že v tom období sa diskutovalo ešte o texte, v ktorom bolo navrhnuté zníženie 20-percentnej hranice na 10 percent. "A ten text bol prijatý pozitívne všetkými národnostnými menšinami," vyhlásil Chmel.

Zmeny v používaní jazyka menšín
zníženie kvóra na používanie z 20 na 15 percent - od roku 2021
dvojazyčné rodné, sobášne a úmrtné listy na požiadanie
rozhodnutia v správnom konaní aj v prípade, ak podanie bolo napísané v jazyku menšiny, budú na požiadanie aj v rovnopise jazyku menšiny
dvojjazyčné úradné formuláre orgánov verejnej správy, nielen územnej samosprávy, to znamená aj tlačivá úradov práce, daňových a živnostenských úradov a ďalších orgánov štátnej správy
používanie jazyka menšiny aj v úradnej agende - napríklad zápisnice, evidencie
možnosť hovoriť v zdravotníckom alebo sociálnom zariadení, ak sú na to dané podmienky
povinné označenie obcí v jazyku menšiny na budovách verejnej správy a na dvojjazyčných rozhodnutiach
povinné zverejňovanie vybraných informácií obcou aj v jazyku národnostnej menšiny
používanie jazyka menšiny v styku s príslušníkmi štátnej, mestskej polície, prípadne s hasičmi, ak ho ovládajú
povinné informácie o voľbách aj v jazyku menšiny
bezplatná zmena priezviska do podoby v jazyku menšiny
geografické označenia aj v jazyku menšiny
ruší sa ustanovenie zakazujúce používať inojazyčné označenie obce, ak má v slovenčine názov po historickej osobnosti. Štúrovo doteraz nemohlo používať tradičný názov Párkány, teraz mu to novela umožní
pokuty za nedodržiavanie zákona v rovnakej výške, ako sú pokuty v zákone o štátnom jazyku

Čítajte viac: http://spravy.pravda.sk/zakon-o-jazykoch-mensin-presiel-v-okliestenej-podobe-p0f-/sk_domace.asp?c=A110525_105808_sk_domace_p12#ixzz1NjQ9TYNZ