V minulú nedeľu po obede, 21. júla, som sa vybral s manželkou a vnučkou do Bardejovských Kúpeľov na Festival rusínskych a šarišských piesní spojený s Okresnou prehliadkou projektu Spevy môjho rodu a urobil som dobre, lebo sme strávili krásne kultúrno-spoločenské poobedie.

Už príchod na parkovisko v kúpeľoch dáva vedieť že Bardejovské kúpele sú vo veľmi frekventovanej prevádzke a sú plné hostí. Plno aut, ťažko nájsť miesto na zaparkovanie. Po námestí sa prechádza množstvo ľudí. Šmýkačka a malé autíčka pre deti, putiky, oddychová hudba na kolonáde. Prešli sme park a zamierili do skanzenu Šarišského múzea. Už zďaleka bolo počuť harmoniku a ženský skupinový spev. Vo vnútri, na vchode do skanzenu, nás privítala Juričová Viera, členka Regionálneho klubu Rusínskej obrody v Bardejove, ktorá tam so svojou kolegyňou predávala vstupenky na Festival. Šli sme do areálu skanzenu v ktorom dvor roľníckeho domu, vydláždený štiepaným kameňom, slúžil ako pódium a hneď v jeho blízkosti boli pokladené asi do štyroch radov drevené gazdovské lavice na ktorých sedeli diváci. Divákov bolo omnoho viac ako miest na sedenie, tak sedeli všade okolo lavíc, na trávniku, aj stáli, aj skrývali sa pred slnkom stojac pod strechami okolitých hospodárskych roľníckych objektov zo šarišského regiónu. V prvej rade lavíc som uprostred uvidel sedieť Ivana Banduriča, dlhoročného predsedu Regionálneho klubu Rusínskej obrody v Bardejove, s kancelárskym spisovým obalom, do ktorého zazeral a potom odišiel ku skupine žien v šarišských krojoch a hovoril s nimi. Bolo vidno, že je tu pracovne a riadi chod festivalu. Asi 5 harmonikárov, huslista a bas gitarista, ozvučenie spevu troma mikrofónmi a konferovanie programu v rusínskom jazyku, návštevníkom jasne dáva na známosť, že sa jedná o autentický rusínsky a šarišský hudobný folklór. Spievali v sólo, duo, trio speve, ale aj v skupinových formáciách. Prevažne to boli staršie ženy, muži boli hlavne hudobníci, ale aj skupinoví speváci. Vynikali mladé speváčky bardejovského folklórneho súboru a ich harmonikár. Divákmi boli nielen obyvatelia okolitých obcí, ale aj kúpeľní hostia z celého Slovenska, Ruska, Čiech, pod. Veľmi nápadná bola úzka kontinuita a dobra rytmická spolupráca účinkujúcich a divákov, ktorá sa prejavovala v spoločnom tlieskaní do tempa piesne, čo dávalo pocit spolupatričnosti a vyzeralo to ako by účinkoval celý amfiteáter. Piesne boli typicky ľudové v rusinčine aj v šariščine, ale boli aj autorské piesne na ľudové motívy, ktoré časom zľudoveli, pretože sa ľuďom na Šariši páčia. Záver programu bol bombasticky, pieseň „A čija to chyža“ spieval celý amfiteáter. Môžeme povedať, že tento Festival urobil dobru reklamu nášmu regiónu aj rusínskej kultúre na celú strednú Európu. Preto je to významné kultúrno-spoločenské podujatie Rusínov. Ako člen predsedníctva Okrúhleho stola Rusínov Slovenska a člen Výboru pre národnostne menšiny Rady vlády SR za Rusínov ho zadeľujem medzi najvýznamnejšie kultúrno-spoločenské rusínske podujatia na Slovensku. Tento festival v Bardejovských kúpeľoch si zasluhuje aj pozornosť tých, ktorí sú v komisii na prideľovanie štátnej dotácie Úradu vlády SR. Je stále problém s nedostatkom odborníkov v hodnotiacich komisiách na prideľovanie štátnych dotácií a preto tento stav vo Výbore riešime. My členov komisii neurčujeme, nevieme kto bude členom komisie, aj keď stále žiadame, aby nám bola táto úloha a dôvera daná z Úradu vlády SR. Zatiaľ bezúspešne. Iba vďaka takým entuziastom ako je Ivan Bandurič so svojimi členmi v Rusínskej obrode, alebo hudobník, ktorý bezplatne prepožičal vlastnú ozvučovaciu aparatúru na toto podujatie a na konci festivalu si túto aparatúru aj sám, iba s pomocou vlastnej manželky, zbalil, sú zárukou toho, že aj keď nie sú pridelené finančné dotácie od Úradu vlády SR, Festival urobia na vlastné triko. Týmto entuziastom patrí náš obdiv a vrele poďakovanie za prekrásne prežité poobedie.