(Uverejňujeme v origináli a latinke, aby si článok mohli prečítať aj tí, čo nepoznajú azbuku.)
Otočiňa, v kotrom žyjeme, pracujeme, každyj čolovik musiť dobry poznati. Pravi každe otočiňa maje svoji zvlašnosti, podminky roboty a dobre poznaňa svoho otočiňa davať nam predpoklady, že možeme regulovati svoji interesy, potreby a možeme robiti sobi svoji zamery a ciľi. Bez poznaňa svoho otočinň a bez dobri urobenoj analizy ne mož uspični vytvorjati taky uslovia svoho života, roboty, aby čolovik sja mih uspišňi realizovati a voliti svoji potreby i interesy.

Toho, aj v roboti rusinskoho narodnoho obrodžeňa nemožeme uspišni robiti koli porjadni nepozname svoju okolicu ,nepozname podminky v jakych žijut ľude na selach a toho nevse naša robota može byti uspišna. Porjadnyj gazda aj koli nemav nijaky poľnohospodarsky školy, znav už v zimi što bude robiti na poľu, znav de bude sijati jednotlivy druhy zerna, saditi strukovany, a dalšy druhy plodin. Znav sobi urobiti podrobnu analyzu a znav aj zhodnotiti skusenosti z minulych rokov. Naprimer, koli chotiv saditi bandurky ,rozhodni ich nesadiv na jedno misto, ale zvolil sobi dvi až tri parcely, kotry sa nachodžovali v inšych podminkach odlišnych jednej od druhej a to toho, že koli rok mav rozličny klimaticky podminky na mokrom misti bandurky nerosli ale na suchšom misti rosli. Koli chočeme uspišnym byti v roboti našej rusinskej narodnostnej menšiny,musime rešpektoivati určity zakonitosti našoho spoločenskoho vyvoja , musime rozanalizovati podminky okresu, sel a nakonec aj zaujmy a potreby ludej,kotry žyjuť na jednotlivych selach. Lem tohdyj može byti uspišna naša robota, koli naše poznaňa je na dobvrej urovni a znajeme čto chočeme robiti, de budeme jak robiti a kotry formy a metody sobi budeme voliti pro to, že by sme mali iz roboty radosť a to sa tykať aj poznaty zaujmy ľudej ,pro kotrych robime, aby mali chosen z roboty organiuzatorov všutkych forem roboty, kotru rusinsky organizaciji robjať pro našuch rusinskych ľudej. Čom ja osobni presadžuju, že by v každom okresi byla a robila rusinska organizacija okresnoho ,regionalnoho charakteru. Každa spoločenska organizacija, kotra v našej spoločnosti pracuje maje nelem zakladny organizaciji ale maje aj organizaciju okresnu, kotra maje za holovnu zadaču zabezpečovati koordinačnu robotu. Nekažde selo maje rovnaky podminky pro robotu vychovnoho, kulturnospoločenskoho zamiraňa. Približu Vam situaciju v podminkach okresu Bardejov. V okresi Bardejov okrem žyteľov slovenskej narodnosti , žyjuř Rusiny, Romove, dalej ľude českej, poľskej, maďarskej a inšych narodnosti.V poslidnych rokoch žije v Bardejove dakuľko rodin z Vietnamu, Činy a tože z inšych štatov. Naš okres je narodnostne zmišanyj. Na rusinskych selach žyje 12596 ľudej a aj sela suť narodnostni zmyšany. Na slovenskych selach žije 66354 obyvateľov. Okrem holovnyj slovenskej narodnosti suť tože žyteli aj inšych narodnosti a to sa tykať aj rusinskych sel. Z cilkovoho čisla žyteľov v okmresi je 5 % ž romskoho proischodžeňa. V l6 rusinskych selach suť romnsky osady. Z čisla 36 sel, v kotrych žijuť v perevažnej miry ľude rusinskej narodnosti lem na 12 selach sa nachodžuje zakladna škola . Tak jak v každom kraji,okresi tak aj v každom seli suť uslovia žyvota rozličny. Každe selo maje svoji špecifičnosti a to sa prejavujuť v zvykoch a tradiciach. Sela: Rešov, Kožany, Šašova, Ortutova, Lipova , Brezovka sa nachodať v seredini slovenskych sel a naopak sela iz slovenskymi žyteľami žijuť meždu rusinskymi slami jak naprimer Stebnicka Huta, Lenartov, Hažlin a pod. V našom okresi suť sela, v kotrych je malo ľudej jak naprimer v Regovke žyje 28,ľudej,v Lipovej 24, v Livovskej Hute 5l, v Ondavke 22, a pod. Može sa v tych selach zakladati MO ROS ? Čislo sel v kotrych je menše jak 150 žyteľov je v okresi 15 . Kulturny domy chybjať v 11 selach. Majeme v okresi lem 15 sel , u kotrych žyje v každom z nich po 300 ľudej. Nad 600 žiteľov majeme lem 7 sel. V dakotrych selach aj keď suť silsky knižnici, v nich čolovik nenajde ani jednu rusinsku knižku, sem tam najde dajaku malú brožurku. Novinky, kotry sa vydavajuť za čtatny piňazi sa do sel malo dostavajuť okrem Narodnych novinok. Treba podumati nad voprosom jak sa k ľuďom dostati pomočov novinok a rusinskymi knižkami. Za taky vysoky štatny hrošy jak dostavat každoročni INFORUSIN / vece jak 25.000 €/ a dalšy novinky mali by lipše služyti tym čitateľom, pro kotrych suť určeny. Porozdumati treba aj nad tym, čom v našych novinkoch nemajeme klalifikovanoho šefredaktora z VŠ II.stupňa z novinarskej abo filozoviskej VŠ.Koli nemožeme na každom seli založyti MO ROS jak to peresadžuje VV ROS,potom chto sa bude starati o rozvoj kultury v malych selach ? Nad tym voprosom treba rozumni podumati. Čislo žyteľov určuje aj rozsah a kvalitu kulturnych programov bulšoho rozsahu. Uvedženy čisla majuť silnyj argument, kotryj svidčiť, že robota meždu ľudmi rusinskej narodnostri je duže sťažena a toho musime rešpektovati uvedženy skutočnosti, pri voľbe Projektov, koli chočeme urobiti kultúrnyj programu v jednotlivých selach, ale aj z určuvaňom jakyj Projekt, koli chočeme urobite, že by sa luďom ľubiv. Na zakladi uvedenych skutočnosti, v kulturnych programoch ,na kotrych vystupujuť početnijšy skupiny suborov sa organizujuť v bulšych selach a navštivniky iz malych sel dochodžujuť do bulšoho susidňoho sela.Tak jak meždu selami suť rozličny uslovia, tak aj meždu okresami s rusinskymi žytieľmi suť veliky raznici, naprimer podminky roboty suť inakšy v okresi Medzilaborce, Svidnik, Snina, jak v okresi Prešov, Bardejov, Sobrance Sabinov, Poprad a pod. Špecificky majuť podminky Rusiny, kotry žyjuť v Bratislavi v čisle skoro 750. Tože v Pezinku, Holiču, Skalici, Brezni , Trebišovi, Košiciach a pod. Rusinska obroda na Slovensku jak aj ostatny rusinsky organizaciji musať rešpektovati skutočnosť, že Rusiny žyjuť vo všutkych okresoch Slovenska a toho neje spravni bulšu časť Projektov orentovati lem do okolia Medzilaborec a pod. Naprimer v roci 2012 ROS jak holovna organizacija rusinskoho narodnoho obrodžena realzovala Projekty financovany z Urjadu vlady SR-Sekcia narodnmostnych menšin z ciloho čisla projektov 30 akciji finančnym nakladom skoro 72.000 € / spolu s vydaňom knih a na vydaňa novinok INFORUSIN/ byli realizovany v okresi Medzilaborce 10, v Starej Ľubovni 8,v Prešovi 2 ,Sobranciach 1, v Humennom 1, v Vranove 2,v Bardejove 1, Sobrancach 1, v Košicach 1 a v Sabinove 1. Škoda, že z Projektov nebyli určeny hrošy aj pre dalšy okresy v okresi Poprad, Spišská Nova Ves, Kežmarku, a pod. Koli by v mnohych okresoch nebyli aktivny siľsky urjady a rusinsky organizaciji, kotry majuť pravnu subjektivitu, situácia v realizovaňu silskych festivala by byla nedobrá holovni toho, bo ROS pamjatať lem na dakotry okresy, predovšetkym na Medzilaborcy. Podľa moho presvidčeňa, v každom okresi by mala byti aspoňa jedena centrealna akcija cilookresnoho vyznamu a neplanovati naprimer pre okresu Vranov 4 akciji pre rok 2013 a pritom v cilom okresi žyje lem 212 Rusinov. Z uvedenoho prehľadu vyplyvať, že je nutnosťov znovu obnoviti okresny regionalny kluby Rusinskej obrody, kotry by rovnomerni realizovali akciji tak okresnoho vyznamu jak aj obvodnych strediskovych selach, do kotrych spadajuť maly sela. Cila robota by byla lipše koordinovana a tak záujmy a potreby ľudej na rusinskych selach by byli učinijše povneny pro spokojnosť Rusinov. Kluby Rusinskej obrody sa začali zakladati po roku 1992 na zakladi uzneseňa KV ROS zo dňa 10.6.1992 a uzneseňa 10.sejmu ROS z roku 2008 v časti IV.bod 4 uložilo zakladati dalšy kluby organizaciji. Nijak raz neje holovnyj nazov organizaciji, ale holovnyj je obsah a zamir organizaciji. Odsudžuju názor tych členov vo VV ROS, kotry peresadžujuť, že v selach de neje založena MO ROS netreba organizovati kulturnospoločensky akciji. Naoborot pravi v tych selach, v kotrych rusinske narodne povedomiňa sa u Rusinov ši neprobudilo, tak treba vece robiti jak v seli, v kotrom k Rusnom sa holosať ľude. Napravu treba urobiti na vedžeňu Slovenskoho rozhlasu v Bratislavi, kotryj by mav lipše rešpektovati práva Rusinov,kotry tože rovnako platať koncesionarsky poplatky jak aj ľude inšych narodnosti. Konečni divadlo Alexandra Duchnoviča by malo perejti z posobnosti VÚC Prešov do posobnosti MK SR a takym sposobom umožniti,aby divadelny predstaveňa v rusinskom jazyku mohli sa hrati v inšych mistach Slovenska, v kotrych sa grupirujuť ľude rusinskej narodnostnej menšiny. ROS by mala v tomto smeri omnoho vece pracovati a mala by viditi skutočnosť, že Rusiny žyjuť nelem v Medzilabporcach ale aj v inžych okresoch Slovenska. Rusinsky pisni jak aj spivaky suť privitany v každom seli s rados´tou, a toho v roboti cilej ROS treba zamirati rovnomirni , nelem na svoji rodiska a na sela de suť MO ROS. Je velika raznica meždu poľovnickov organizacijov, do kotroj sa zapojujuť lem vlastny členove na zaklady toho, že majuť zaplatenyj členskyj poplatok,majuť urobeny odborny skušky pre robotu v ich združeňu. Dimetralnyj rozdil je v naplni ROS a toho neje spravna teza, že koli nas Rusionov v ROS je 800 členov, tak robime robotu lem pre svojich členov. Rusinska obroda Slovenska, kotra maje povinnosť rozvijati kulturu meždu rusinskym žyteľstvom s ciľom, aby bez obavy a dalšych predsudkov každyj čolovik sobi važil svoje rusinske pochodžeňa bez toho ci je člen, abo ni v ROS a aby čustvoval, že je rovnocinnym občanom svojej rodnej vlasti Slovenskej republike. V každom občanskom združeňu neje holovnym ciľom chto kuľko dostane za robotu, ale holovnym ciľom každej organizacije je jeho programove zamiraňa s tym , že členove tak funkciju jak aj robotu robjať iz svoho presvidčeňa a bez misačnoho prijmu.