Môj postreh z kongresu

12. Svetového kongresu Rusínov v Užhorode a Svaľjave som sa zúčastnil ako hosť, na rozdiel od predchádzajúcich, ktoré som absolvoval ako delegát. K organizačnej stránke mám viacero výhrad, ale je potrebné akceptovať dnešnú finančnú situáciu, s ktorou by mal problém každý organizátor a ako sa hovorí, všetko môže byť vždy lepšie. K priebehu kongresu si dovoľujem vysloviť názor, že delegáti by mali byť tak pripravení, aby vedeli reagovať na prejednávané otázky a mali dostatočné informácie o problematike. Ale rovnako aj tí, ktorí sedia v Svetovej rade. Týka sa to hlavne diskusie o zastúpení dvoch slovenských organizácií na kongrese, t.j. Rusínskej obrody na Slovensku a Slovenskej asociácie rusínskych organizácii (SARO). O problematike jasne hovoria prijaté dokumenty a hlavne rezolúcia Svetovej Rady Rusínov zo dňa 23.2. 2007 a 9. Svetového kongresu Rusínov zo dňa 23.6. 2007 v rumunskom Sigete a dohovor slovenskej delegácie z kongresu v Ruskom Keresture v roku 2009. Tieto dohody treba naštudovať a rešpektovať bez diskusie a podľa prijatých záverov postupovať. V opačnom prípade bude napätie v rusínskom prostredí na Slovensku pokračovať na škodu nás Rusínov. Je zrejmé, že organizácia SARO, pokiaľ má ambície združovať všetkých mimo Rusínskej obrody, musí zmeniť systém svojej činnosti a vybudovať si taký rešpekt, aby jej účasť v spoločenskom živote Rusínov na Slovensku bola nespochybniteľná. V tom prípade by tzv. Okrúhly stôl mal byť postavený na platforme dialógu týchto dvoch organizácií za účasti tretej organizácie, ako je nepochybne Spolok sv. Jána Krstiteľa. Reprezentácia, ktorá by vzišla z takéhoto spoločenstva by bola dôstojnou reprezentantkou Rusínov na Slovensku, čo by sa malo prejaviť aj v zostave delegácie na svetové kongresy. O tom by sa malo prirodzene rokovať a písomne dohodnúť. Pokiaľ ide o vystúpenie nových mladých delegátov v rokovaní kongresu je potrebné si uvedomiť, že je to záležitosť generačnej výmeny, ktorej sa v blízkej budúcnosti dá ťažko vyhnúť. Ale noví aktivisti si musia uvedomiť, že je potrebné doceniť všetko pozitívne, čo sa na poli rusínskeho ruchu za dvadsať tri rokov urobilo, rešpektovať skúsenosti starších funkcionárov a aktivistov spojených s Rusínskou obrodou, ktorá sa na Slovensku po roku 1989 zaslúžila ako jediná o prinavrátenie Rusínov do spoločenského a kultúrneho života. Na druhej strane záujem mladých o prácu v rusínskom ruchu, ich pohľad na riešenie problémov treba privítať a dať im možnosť sa prejaviť. Všetko, čo pomôže rozvoju Rusínov a ich zviditeľňovaniu je dobré a netreba to odmietať. Jednotu Rusínov je potrebné budovať na dialógu. Nikto za nás naše problémy riešiť nebude a nedávajme šancu našim neprajníkom.
Dr. Peter KRAJŇÁK, Prešov