Osobne sa rad zúčastňujem takmer všetkých kultúrno-spoločenských aktivít organizovaných rôznymi organizátormi nielen v okresnom sídle ale aj v obciach okresu. Mám radosť z vystúpení členov folklórnych súborov a jednotlivcov aj preto, že som dlhé roky bol zapojený do rôznych foriem rozvoja ľudovej umeleckej činnosti ako študent tak aj počas zamestnania. Bol som prítomný na rôznych nielen okresných, miestnych , ale aj celoštátnych podujatiach . Po prerušení aktívnej činnosti, naďalej vyvíjam aktivity pri organizovaní folklórnych festivalov v okrese Bardejov ,najmä v spolupráci s obecnými úradmi najmä na rusínskych obciach. Prejavujem veľkú úctu ku všetkým členom folklórnych súborov ako aj ich organizátorom. Mám radosť z úspechov našich spevákov ako aj členov iných súborov bez rozdielu na ich zriaďovateľov, ktorí sa aktívnou činnosťou zasluhujú o uchovanie kultúrneho dedičstva svojich predkov.

25. apríla 2013 som sa zúčastnil podujatia pod názvom Stretnutie s rusínskou a ukrajinskou piesňou, ktoré organizovali Regionálna rada Zväzu Rusínov-Ukrajincov SR, Mestský úrad a Reštaurácia ASTRA v Bardejove. Vyslovujem poďakovanie účinkujúcim a ich vedúcim. Obdivujem aktivitu p. Evelyny Hvaťovej, ktorá v obci Rešov sa zaslúžila o obnovu miestneho rusínskeho folklóru aj napriek tomu, že pochádza z Ukrajiny a dlhšie obdobie žila v niekdajšom západnom Nemecku. Škoda, že organizátori akcie ani slovom pri konferovaní programu nespomenuli , že ktoré súbory a jednotlivci prezentujú rusínske ľudové piesne a pochádzajú z rusínskych obcí. V úvodnom privítacom slove bolo povedané, že účinkujúci predstavia piesne rusínsko-ukrajinské . Osobne nepoznám ani jednu pieseň rusínsko-ukrajinsku, poznám iba piesne rusínske, ruské, ukrajinské, slovenské, a taktiež mnoho piesní patriacich určitému etniku a národu. Každý národ a príslušník národnostnej menšiny mal by byť hrdý predovšetkým nielen na svoj pôvod, ale aj na kultúru svojich predkov. Vonkoncom nie je správne aby rusínsku pieseň si privlastňovala iná národnosť, v tomto prípade prívrženci proukrajinskej organizácie ZRUS.

Privítal by som ak by konferencierka pravdivo informovala prítomných, že v okrese Bardejov pri poslednom sčítaní ľudu k ukrajinskej národnosti v obciach nášho okresu sa prihlásilo k ukrajinskej národnosti iba 144 občanov a že vo všetkých rusínskych obciach občania uplatňujú svoj rusínsky materinský jazyk a že na akcii zaznie 27 rusínskych piesní a iba 10 ukrajinských zaspievaných spevákmi z Rešova a jednou speváčkou z Bardejova. Škoda, že na akcii nezaznela ani jedna slovenská pieseň aj napriek tomu, že ukrajinské piesne spievali aj speváci slovenskej národnosti, teda speváci, ktorí neovládajú ukrajinský jazyk. V tomto prípade sa opakujú metódy z obdobia násilnej nútenej nedemokratickej ukrajinizácie Rusínov z obdobia rokov 1945- 1989. Poznamenávam, že medzi prítomnými / cca 55 občanov/ boli občania slovenskej, ruskej, rusínskej národnosti a taktiež v malom počte aj ukrajinskej národnosti

Každý spevák a účinkujúci v iných žánroch na kultúrnospoločenskom podujatí môže vystúpiť s programom patriacim svojmu rodnému koreňu, ale musí byť hrdý na svoj pôvod aj v tom, aby bol správne uvádzaný konferencierom programu aj čo sa týka jeho aktivít pri organizovaní podujatí inými národnostnými organizáciami. Týka sa to aj akcie Makovická struna, ktorá pozostáva na 98 % z rusínskych piesní a žiaľ doposiaľ organizátori neuplatňujú zásadu , že náš okres je národnostne zmiešaný a väčšinu obyvateľstva predstavujú občania slovenskej národnosti. Teda ,Makovická struna by mala mať aspoň jeden blok pozostávajúci z piesní slovenských. Makovická struna mala by odrážať kultúru obyvateľov, ktorí v uvedenom regióne žili, žijú a spoločne tvorili kultúrne hodnoty. Pokiaľ na plagátoch usporiadatelia uvádzajú, že Makovická struna predstaví obecenstvu národné piesne, tak logicky by malo znamenať, že predstavia piesne nielen rusínske, ukrajinské/ aj keď v skutočnosti každoročne do programu sú pojaté iba dve -tri piesne/, ale aj slovenské a taktiež ostatných príslušníkov národnostných menšín žijúcich v našom okrese. Usporiadatelia Makovickej struny mali by rešpektovať skutočnosť, že v hľadisku športovej haly medzi návštevníkmi je mnoho Slovákov ako aj ďalších príslušníkov národnostných menšín.

Zloženie prípravného výboru tvoria aj občania nášho mesta zastupujúce príslušné organizácie a mali by rešpektovať skutočnosť , že Makovická struna už nemala by mať také poslanie ,aké mala v dobe nútenej ukrajinizácie Rusínov. Mala by odrážať nielen folklór nášho okresu v rozmere dvoch národnostných menšín, ale všetkých obyvateľov nášho kraja. Usporiadatelia mali by si uvedomiť skutočnosť, že v okrese Bardejov a podobne tomu je aj v iných okresoch východného Slovenska niet ani jednej ukrajinskej obce, v ktorej by občania medzi sebou komunikovali v ukrajinskom jazyku. Považovať Makovickú strunu, respektíve ďalšie akcie proukrajinskej organizácie len za ukrajinské, znamená nerešpektovanie výsledky sčítania ľudu z roku 2011 a koniec koncov aj dokumentov tak medzinárodných ako aj Národnej rady SR , pretože účinkujúcimi sú v prevažnej väčšine príslušníci rusínskej národnosti aj so svojimi rusínskymi piesňami. Je až ponižujúcim javom ak usporiadatelia trvajú ,aby konferovanie programu Makovickej struny bolo v ukrajinskom jazyku aj preto, že v hľadisku sa v prevažnej miere nachádza iba niekoľko jednotlivcov zo zastupiteľských úradov Ukrajiny, ktorí rozumie názvom rusínskych piesní.

Každý občan Slovenskej republiky podľa ústavy SR má rovnaké práva a povinnosti bez rozdielu národnej príslušnosti, avšak každý občan je povinný rešpektovať Ústavu Slovenskej republiky aj článok 12, ktorý zakazuje akékoľvek ovplyvňovanie slobodného rozhodnutia o svojej národnosti a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu. Pokiaľ funkcionári proukrajinskej organizácie ZRUS organizujú podujatia v rusínskych obciach aj v takých, že v obci niet ani jedného príslušníka ukrajinskej národnosti, program konferujú v ukrajinskom jazyku a túto skutočnosť považujem za porušovanie Ústavy SR /prípad z obci V. Tvarožec, Jedlinka a pod./ Zaujímavosťou je, že funkcionári Okresnej rady ZRUS proukrajinské podujatia v svojich rodných obciach takmer neorganizujú.

Každý občan našej republiky mal by byť hrdý na svoj pôvod a členovia ako aj vedúci súborov nemali by zabúdať na to , že prostredníctvom piesní najviac vplývame na národné cítenie svojej národnej kultúry. Účinkujúci by nemali dovoliť ,aby usporiadatelia kultúrnospoločenských akcií zneužívali kultúru ich predkov v prospech príslušníkov inej národnosti s cieľom ich odnárodňovania. Nie som proti tomu, aby národy a národnosti nespolupracovali. Spoluprácu treba považovať tak, že usporiadatelia pomenujú každú pieseň správnym pomenovaním a tak tiež pri uvádzali programu budú správne a objektívne informovať o aktivitách účinkujúcich. Naozaj, nie je hanbou rešpektovať skutočností aj v prípade organizovania kultúrnospoločenských programov.