Новинкы • Noviny • News 22/2013

  • Ш. Чепа – в Закарпатьскій радї

    17. мая 2013 почас 14-ого засїданя Закарпатьской областной рады Закарпатьскый областный благочінный фонд «Русинська школа» роздав посланцям жадость односно державной підпоры русиньскых народных шкіл Закарпатя (каждый посланець тыж дістав дарунок в подобі книжкы о історії тых шкіл – «Русинська школа: відродження народної освіти», 2013 р.).
  • Prišla k nám vzácna návšteva

    V jubilejnom roku 1150. výročia príchodu svätých bratov Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu k nám prišla Jeho Všesvätosť Bartolomej I., arcibiskup konštantinopolský, Nového Ríma a ekumenický patriarcha.
  • Міст до познаваня своёй културы

    Тыждень од 20. до 26. мая 2013 місто Свідник і ёго околіця жыли першым Русиньскым фестівалом. Не была то лем проста презентація традічного музичного і співанкового фолклору Русинів, на яку сьме роками звыкнуты при іншых русиньскых фестівалах. Главный орґанізатор акції – Окресна орґанізація Русиньской оброды у Свіднику – вырїшив почас того тыждня указати пестру мозаіку проявів Русинів у духовній і матеріалній културї. А зачінати справила треба од найменшых, в якых приходить до увагы слуханя, розуміня і інтерпретація текстів в русиньскім языку. Окрем школ, найвгоднїшым простором про них може быти бібліотека. Піддукляньска бібліотека у Свіднику тым місцём ся стала і почас фестівалу, а то цїлу середу 22. мая 2013, в котрій орґанізаторы фестівалу дали к діспозіції простор і час Інштітуту русиньского языка і културы Пряшівской універзіты в Пряшові.
  • 22. семінар карпаторусиністікы

    Інштітут русиньского языка і културы Пряшівской універзіты в Пряшові Вас позывать на 22. научный семінар карпаторусиністікы, якый буде 29. мая (середа) 2013 о 13.00 год. в засїдалнї деканкы ФПГН Пряшівской універзіты, ул. 17. новембра ч. 1 (1. шток).
  • Rusíni zasadali vo Svidníku

    Na kandidujúcich vo voľbách do VÚC budú mať svoje požiadavky
    V sobotu, 25. mája 2013 sa konalo piate zasadnutie Okrúhleho stola Rusínov Slovenska (OSRS). Rusínski aktivisti sa tentoraz stretli vo Svidníku, aby svojou prítomnosťou vyjadrili podporu Festivalu kultúry Rusínov Slovenska, ktorého prvý ročník sa odohrával práve v meste pod Duklou.
  • Okrúhly stôl Rusínov Slovenska: Programové ciele na regionálnej úrovni PSK

    Programová požiadavka: Vypracovať program rozvoja rusínskej národnostnej menšiny v podmienkach VÚC PSK so zameraním na rozvoj kultúry Rusínov, používanie rusínskeho jazyka, vzdelávanie v rusínskom jazyku a sociálno-ekonomický rozvoj rusínskych obcí …
  • Závery z rokovania …

    … 5. zasadnutia Okrúhleho stola Rusínov Slovenska konaného 25. mája 2013 vo Svidníku
    1. a) Okrúhly stôl Rusínov Slovenska (ďalej len „OSRS“) vyjadruje nesúhlas s prezentáciou rusínskeho zbierkového fondu nachádzajúceho sa v SNM – Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku ako zbierky ukrajinskej kultúry, a žiada o zásadnú nápravu …
  • К: „Dijateľstvo členiv OSRS“ (ч. 20/2013)

    Думав єм собі, же пан Ян Калиняк ся уж не озве. До того часу мі не одповів на вопросы, котры єм му написав у моїх двох реакціях на ёго статю: „О окрулїм столї Русинів Словеньска“ в Інтернетовых новинках Академія русиньской културы в СР ч. 2 і 4/2013). Мої позначкы к ёго статї:
  • Bijeme sa do pŕs, že sme demokrati …

    … v praktickej rusínskej alebo ukrajinskej politike, pritom by sme sa utopili v lyžičke vody. Konzervatívne sa niektorí držíme najmä onoho Rusín-Ukrajinec. Nositelia tohto etnického tandému či termínu nechápu alebo nechcú pritom pochopiť, že najmä Ukrajincom na Ukrajine určite je veľmi trápne, keď sa nositelia ukrajinskej identity na Slovensku označujú tak, že pred menom majú prívesok Rusín/Rusíni. Tento prívesok úplne nezodpovedá realite.
  • Nie je hanbou rešpektovať skutočností

    25. apríla 2013 som sa zúčastnil podujatia pod názvom Stretnutie s rusínskou a ukrajinskou piesňou, ktoré organizovali Regionálna rada Zväzu Rusínov-Ukrajincov SR, Mestský úrad a Reštaurácia ASTRA v Bardejove. Vyslovujem poďakovanie účinkujúcim a ich vedúcim. Obdivujem aktivitu p. Evelyny Hvaťovej, ktorá v obci Rešov sa zaslúžila o obnovu miestneho rusínskeho folklóru aj napriek tomu, že pochádza z Ukrajiny a dlhšie obdobie žila v niekdajšom západnom Nemecku.