Počasie
• • •
Internetové noviny
Uverejnené názory dopisovateľov nemusia byť totožné s názormi redakcie.
Опублікованы погляды дописователїв не мусять быти згодны з поглядами редакції.
Uverejnené názory dopisovateľov nemusia byť totožné s názormi redakcie.
Опублікованы погляды дописователїв не мусять быти згодны з поглядами редакції.
Parlametné vystúpenie Arpáda Érseka…
… k novele zákona o dvojjazyčných železničných tabuliach
Predtým, ako sa začnem vecne venovať novele Zákona o používaní jazykov národnostných menšín a novele Zákona o dráhach, ktorú predkladáme, dovoľte mi taký malý exkurz. Určite mnohí z vás, tak ako ja sám, veľa cestujete. Skúste si spomenúť, či ste v posledných rokoch videli miesto, kde by viacjazyčné nadpisy, nápisy, označenia, boli niečím výnimočným. Snažiť sa priblížiť ľuďom, nájsť spoločnú reč, ale hlavne byť v pohode v dobe keď sa celý svet zmenšuje, stáva sa niečím úplne štandardným. Obzvlášť tam, kde spolužitie viacerých národov a národností je historicky dané. Tam je to prirodzené už dávno a nikto za viacjazyčným označením nehľadá nič negatívne.
Na Slovensku to ale žiaľ nie je tak. Ani teraz v 21. storočí v zjednotenej Európe. Ani teraz, keď sa sem snažíme prilákať turistov, keď za peniaze daňových poplatníkov sa snažíme vytvoriť obraz prívetivej krajiny. Nie preto, že by pre obyvateľov Slovenska nebola charakteristická prívetivosť. Práve naopak. Občania nemajú žiadny problém. To skôr politici a hlavne úradníci robia z každej takejto snahy politickú agendu a možný nástroj úradníckych obštrukcií.
A pritom je to také jednoduché. Byť trošku ohľaduplnejší, mať nadhľad a byť európskejší. Ak na danom území žijú príslušníci národnostných menšín, nech sa obce, železničné stanice, budovy, verejné inštitúcie označujú aj v jazyku národnostnej menšiny. Komu to môže prekážať? Ak zájdem ešte ďalej: myslíte si, že keď na železničnej stanici v Dunajskej Strede bude nápis Dunaszerdahely – urazilo by to niekoho? Ubralo by to n a dôležitosti slovenského názvu? Sotva. Pochyboval by niekto, že je na Slovensku? To snáď nie. Ale u nás je to tak. Akonáhle sa objaví čo i len malá snaha o posun v otázkach dvojjazyčnosti, dostávame sa do ráže. Máme ešte v živej pamäti schvaľovací proces o Zákone o používaní jazykov národnostných menšín. Z toho procesu a z diskusie v tomto parlamente sme sa spamätávali dlhé mesiace.
A teraz, vážení kolegovia, sa objavil ďalší problém. Železnice Slovenskej republiky nevyhoveli konkrétnej žiadosti viac ako 50 obcí na označenie ich železničných staníc v jazyku národnostných menšín preto, lebo to nie je taxatívne uvedené v Zákone o dráhach SR a tento im nedáva priestor, aby vo veci začali vôbec konať. Úrad splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny viac ako 6 mesiacov vyjednával s ministerstvom dopravy a s predstaviteľmi ŽSR – neúspešne. Rozhodli sme sa preto predložiť túto novelu, aby sme oba zákony zladili a aby sme primäli štát a jeho úradníkov umožniť umiestňovať na železničné stanice tieto názvy aj v jazyku národnostnej menšiny, pokiaľ obec spĺňa hranicu 20%-nej hran ice stanovenej v zákone o používaní jazykov národnostných menšín. Umožniť to. Lebo je to logické. Pre príslušníkov národnostnej menšiny to znamená veľa a od príslušníkov väčšinového národa je to len vyspelé gesto. Nič viac a nič menej. Ja, napriek skúsenostiam, ktoré mám z obdobných prípadov si dovoľujem vysloviť presvedčenie, že to určite pôjde milí kolegovia, a nikomu to nebude vadiť. Lebo sme sebavedomí Európania a nepotrebujeme sa chodiť pozerať do Švajčiarska na nadpisy a názvy uvedené hoci aj v štyroch jazykoch. Dokážme, že je to tak.
Vážená Národná rada, pán premiér pri nástupe vlády v apríli 2012 vyhlásil status quo v oblasti práv národnostných menšín a opakovane prezentuje svoj názor, že v oblasti národnostných menšín strana Smer – SD nemá záujem meniť doterajšie status quo. Toto zosúladenie právnych noriem je práve o tom. Vážení poslanci, prosím o podporu tejto legislatívnej zmeny.
Hlasovanie poslancov
Schôdza č. 19 , dátum a čas 4. 6. 2013 17:08 , číslo hlasovania 239, názov hlasovania: Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Arpáda ÉRSEKA, Lászlóa SOLYMOSA a Bélu BUGÁRA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 505) – prvé čítanie. Hlasovanie o tom, aby bol návrh zákona prerokovaný v druhom čítaní. Výsledok hlasovania: návrh neprešiel, lebo z 127 hlasujúcich za hlasovalo 51, proti hlasovalo 4 a 72 sa zdržalo hlasovania.
Predtým, ako sa začnem vecne venovať novele Zákona o používaní jazykov národnostných menšín a novele Zákona o dráhach, ktorú predkladáme, dovoľte mi taký malý exkurz. Určite mnohí z vás, tak ako ja sám, veľa cestujete. Skúste si spomenúť, či ste v posledných rokoch videli miesto, kde by viacjazyčné nadpisy, nápisy, označenia, boli niečím výnimočným. Snažiť sa priblížiť ľuďom, nájsť spoločnú reč, ale hlavne byť v pohode v dobe keď sa celý svet zmenšuje, stáva sa niečím úplne štandardným. Obzvlášť tam, kde spolužitie viacerých národov a národností je historicky dané. Tam je to prirodzené už dávno a nikto za viacjazyčným označením nehľadá nič negatívne.
Na Slovensku to ale žiaľ nie je tak. Ani teraz v 21. storočí v zjednotenej Európe. Ani teraz, keď sa sem snažíme prilákať turistov, keď za peniaze daňových poplatníkov sa snažíme vytvoriť obraz prívetivej krajiny. Nie preto, že by pre obyvateľov Slovenska nebola charakteristická prívetivosť. Práve naopak. Občania nemajú žiadny problém. To skôr politici a hlavne úradníci robia z každej takejto snahy politickú agendu a možný nástroj úradníckych obštrukcií.
A pritom je to také jednoduché. Byť trošku ohľaduplnejší, mať nadhľad a byť európskejší. Ak na danom území žijú príslušníci národnostných menšín, nech sa obce, železničné stanice, budovy, verejné inštitúcie označujú aj v jazyku národnostnej menšiny. Komu to môže prekážať? Ak zájdem ešte ďalej: myslíte si, že keď na železničnej stanici v Dunajskej Strede bude nápis Dunaszerdahely – urazilo by to niekoho? Ubralo by to n a dôležitosti slovenského názvu? Sotva. Pochyboval by niekto, že je na Slovensku? To snáď nie. Ale u nás je to tak. Akonáhle sa objaví čo i len malá snaha o posun v otázkach dvojjazyčnosti, dostávame sa do ráže. Máme ešte v živej pamäti schvaľovací proces o Zákone o používaní jazykov národnostných menšín. Z toho procesu a z diskusie v tomto parlamente sme sa spamätávali dlhé mesiace.
A teraz, vážení kolegovia, sa objavil ďalší problém. Železnice Slovenskej republiky nevyhoveli konkrétnej žiadosti viac ako 50 obcí na označenie ich železničných staníc v jazyku národnostných menšín preto, lebo to nie je taxatívne uvedené v Zákone o dráhach SR a tento im nedáva priestor, aby vo veci začali vôbec konať. Úrad splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny viac ako 6 mesiacov vyjednával s ministerstvom dopravy a s predstaviteľmi ŽSR – neúspešne. Rozhodli sme sa preto predložiť túto novelu, aby sme oba zákony zladili a aby sme primäli štát a jeho úradníkov umožniť umiestňovať na železničné stanice tieto názvy aj v jazyku národnostnej menšiny, pokiaľ obec spĺňa hranicu 20%-nej hran ice stanovenej v zákone o používaní jazykov národnostných menšín. Umožniť to. Lebo je to logické. Pre príslušníkov národnostnej menšiny to znamená veľa a od príslušníkov väčšinového národa je to len vyspelé gesto. Nič viac a nič menej. Ja, napriek skúsenostiam, ktoré mám z obdobných prípadov si dovoľujem vysloviť presvedčenie, že to určite pôjde milí kolegovia, a nikomu to nebude vadiť. Lebo sme sebavedomí Európania a nepotrebujeme sa chodiť pozerať do Švajčiarska na nadpisy a názvy uvedené hoci aj v štyroch jazykoch. Dokážme, že je to tak.
Vážená Národná rada, pán premiér pri nástupe vlády v apríli 2012 vyhlásil status quo v oblasti práv národnostných menšín a opakovane prezentuje svoj názor, že v oblasti národnostných menšín strana Smer – SD nemá záujem meniť doterajšie status quo. Toto zosúladenie právnych noriem je práve o tom. Vážení poslanci, prosím o podporu tejto legislatívnej zmeny.
-pk-
Hlasovanie poslancov
Schôdza č. 19 , dátum a čas 4. 6. 2013 17:08 , číslo hlasovania 239, názov hlasovania: Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Arpáda ÉRSEKA, Lászlóa SOLYMOSA a Bélu BUGÁRA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 505) – prvé čítanie. Hlasovanie o tom, aby bol návrh zákona prerokovaný v druhom čítaní. Výsledok hlasovania: návrh neprešiel, lebo z 127 hlasujúcich za hlasovalo 51, proti hlasovalo 4 a 72 sa zdržalo hlasovania.