Poznámky k semináru o ukrajinizácii

13. novembra 2013 som sa zúčastnil vedeckého seminára karpatorusinistiky, ktorý zorganizovala Prešovská univerzita v Prešove, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry na tému Riešenie ukrajinskej otázky v Československu v poststalinskom období. Prednášateľom bol PaedDr. Marián Gajdoš, CSc., historik zo Spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach. Závažnosť témy a jej citlivosť pre rusínskeho poslucháča sa prejavila v aktívnej, emotívnej diskusii, čo sa dalo očakávať, ale je aj signálom stále prítomnej aktuálnosti odprednášanej témy. Dôvody sú všeobecne známe. Obdobie ukrajinizácie je jednou z najtragickejších období histórie rusínskeho národa nielen na Slovensku, ale aj v širšom kontexte.

V Európe došlo administratívnym postupom k likvidácii jedného národa. Ruka v ruke s likvidáciou gréckokatolíckej cirkvi s ktorou sa Rusíni v prevažnej miere národnostne identifikujú. Trauma z tohto obdobia zanechala dodnes vo vedomí Rusínov negatívne následky. Tam sú korene ich dnešného nízkeho sebauvedomenia, opatrníctva, v mnohých prípadoch označovania samých seba alibistickou spojovacou pomlčkou Rusín – Ukrajinec, alebo ich ukrajinskou orientáciou. Chválabohu tých, ktorí to majú pokiaľ sa jedná o ich národnosť v hlave jasno je stále čím ďalej, tým viac, ako to dokazujú výsledky posledného sčítania obyvateľstva. Som presvedčený, že nebyť 50-tych rokov, boli by dnes Rusíni oveľa vyspelejším národom, so svojimi školami, samosprávnymi orgánmi a cirkevnými štruktúrami. Všetko toto rezonovalo vo vystúpení diskutujúcich účastníkoch seminára (Ivan Bandurič, Mikuláš Škurla, Peter Krajňák, st. Vasiľ Latta, Peter Medviď a ďalší). Zo strany prednášateľa Dr. Gajdoša boli v prednáške prezentované historické skutočnosti, ktoré účastníkom seminára sú známe a to vzhľadom aj na zloženie auditória prednášky, v prevažnej miere jeho vedomostnú erudovanosť, ale aj osobnú skúsenosť.

Ja osobne som očakával viac faktov z predpokladaného vedeckého výskumu archívnych prameňov, resp. aj o prijatých legislatívnych, resp. straníckych rozhodnutiach a postupoch týkajúcich sa programu ukrajinizácie, vrátane tiež identifikácie ich autorov a realizátorov. V každom prípade je možné označiť seminár za zaujímavý s vhodne zvolenou témou a prínosom pre jeho účastníkov, s predpokladom zorganizovania ďalších seminárov tématicky súvisiacich s problematikou ukrajinizácie na Slovensku.

JUDr. Peter KRAJŇÁK, Prešov