Новинкы • Noviny • News 48/2013

  • Jazyk je srdcom národnostnej menšiny

    Organizátor Mgr. Peter Krajňák, poslanec Mestského zastupiteľstva v Prešove, v spolupráci s Ústavom rusínskeho jazyka a kultúry Prešovskej univerzity v Prešove, Ústavom maďarského jazyka a kultúry PU v Prešove, Miestnou organizáciou Rusínskej obrody na Slovensku, Prešov, Regionálnou organizáciou Slovenského syndikátu novinárov v Prešove a inými Vás pozývajú na prezentáciu publikácie Dejiny menšinových jazykových práv na Slovensku 1918 – 2012 autorov Örsa Orosza a Zoltána Szalay spojenú so seminárom, ktorá sa uskutoční 3. decembra 2013 (utorok) od 15.00 hod. v zasadačke Consilium maius (2. poschodie, č. 328) Rektorátu Prešovskej univerzity v Prešove, ul. 17. novembra č. 15. Akcia sa koná pod záštitou prof. PhDr. Peter Kónyu, PhD., prorektor Prešovskej univerzity. Deň predtým sa takéto podujatie uskutoční od 15.00 hod. v zasadačke Mestského zastupiteľstva vo Svidníku.
  • Pozvánka na otvorenie výstavy

    Múzeum moderného umenia Andyho Warhola (MMUAW), Spoločnosť Andyho Warhola, Arts Group, s. r. o. a Cabeza Society, s. r. o. Vás pozývajú na otvorenie výstavy Warhol & BANKSY & BAMBI, ktoré bude 30. novembra 2013 v expozícii MMUAW v Medzilasborciach. Kutátormi výstavy sú: Dr. Michal Bycko, PhD. a Martin Cubjak, M. A. Výstava bude otvorená do 30. januára 2014.
  • Заступлїня Русинів у крайскім парламентї

    9. новембра 2013 у Словеньскій републіцї ся одбыли вольбы до орґанів самосправных країв, у тым чіслї і до пряшівского, де жыє найвеце Русинів у рамках Словеньска. Нас потїшыв як тот выслїдок, кідь уж того дня у вольбах жыпанів, то є в першім колї, выграв староновый жупан-Русин МУДр. Петро Худік, так і то, же было зволено высше єдной шестины посланцїв з русиньскыма корїнями з 62-членного заступительства Пряшівского самосправного краю.
  • Закличте Перельмана!

    20. новембра 2013 засїдала у Братїславі Рада влады про людьскы права, народностны меншыны і родову рівность. Окрем іншого, схвалила зміны в штатутї Выбору про народностны меншыны і етнічны ґрупы.
  • Юбілуючій вызначный русиньскый літерат

    Сучасный русиньскый писатель Миколай КСЕНЯК ся народив 4. децембра 1933 року в селї Камюнка, также славить свою вісемдесятку. Є лавреат міджінародной Премії Александра Духновіча за русиньску літературу, котру удїлює Карпаторусиньскый научный центер у США і фінанцує знамый меценаш русиньской културы, освіты і літературы Штефан Чепа з Торонта у Канадї. Од року 2008 до кінця 2011 быв председом Сполку русиньскых писателїв Словакії, творить опорный пілїр русиньской літературы на Словакії. Написав ряд книжок баёк, віршованый твір, є автором приповідок, радіопєс, як автор ся реалізовав і на сценї Театру А. Духновіча в Пряшові.
  • Poznámky k semináru o ukrajinizácii

    13. novembra 2013 som sa zúčastnil vedeckého seminára karpatorusinistiky, ktorý zorganizovala Prešovská univerzita v Prešove, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry na tému Riešenie ukrajinskej otázky v Československu v poststalinskom období. Prednášateľom bol PaedDr. Marián Gajdoš, CSc., historik zo Spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach. Závažnosť témy a jej citlivosť pre rusínskeho poslucháča sa prejavila v aktívnej, emotívnej diskusii, čo sa dalo očakávať, ale je aj signálom stále prítomnej aktuálnosti odprednášanej témy. Dôvody sú všeobecne známe. Obdobie ukrajinizácie je jednou z najtragickejších období histórie rusínskeho národa nielen na Slovensku, ale aj v širšom kontexte.