(Тота позіція, котру підписало 11 учітелїв русиньского языка і културы , 17. фебруара 2012 была послана: ґенералному директорови Методічно-педаґоґічного центра в Братїславі (МПЦ) ПаедДр. Іванови Павловови, ПгД., у директорцї МПЦ у Пряшові ПаедДр. Аліцї Драґуловій, ведучій едічного діятельства народностных учебників ПаедДр. Ренатї Соморовій і Мґр. Іветї Краткій із oддїлїня едічного діятельства Міністерства школства, наукы, выскуму і шпорту в Братїславі.)

Proces prípravy a vydávania učebníc rusínskeho jazyka a literatúry pre školy s vyučovacím jazykom rusínskym a s vyučovaním rusínskeho jazyka na Slovensku trvá už bezmála dve desaťročia. Vydavatelia, autori a vôbec celý realizačný tím ľudí, ktorý sa za toto obdobie na Slovensku vďaka redakcii Rusín a Ľudové noviny sformoval a ktorý sa podieľal alebo podieľa na tomto náročnom procese, za dané obdobie odviedol kus dobrej, záslužnej, ba dokonca v podmienkach Slovenskej republiky priekopníckej práce, ktorá reprezentuje navonok jednak ich, ale aj schopnosť našej národnostnej menšiny postarať sa o odovzdanie odkazu rusínskych predkov našim súčasníkom a najmä budúcim generáciám. Najviac nás však zarmucuje fakt, že aj napriek nesmiernemu úsiliu realizačného tímu každoročne včas a v stanovenom termíne vydať učebnice pre príslušné ročníky základných a stredných škôl sú tieto snaženia v posledných mesiacoch ostro sledované a napádané samozvanými „odborníkmi“, bohužiaľ z našich radov, ktorí dokážu priam majstrovsky „urobiť z komára somára", a cieľom ktorých je poškodiť a rozvrátiť fungujúci proces vydávania učebníc a vyučovania rusínskeho jazyka na školách, neváhajúc pritom používať metódy zastrašovania učiteľov a iných kompetentných ľudí.

Redakcia Rusín a Ľudové noviny, ktorá je už tradičným vydavateľom učebníc pre vyučovanie rusínskeho jazyka a literatúry, dlhé roky fundovane pripravuje učebnice na báze spolupráce vysokoškolských pedagógov – v prvom rade odborníkov na rusinistiku (jazykovedcov, literátov, etnografov), pedagogiku a didaktiku – s učiteľmi z praxe, ktorí sa tvorivým spôsobom a aktívne, priamo v teréne, venujú výberu vhodných tém, tematických celkov a okruhov, ich didaktickému spracovaniu do podoby kvalitných učebných pomôcok. Neraz v neľahkých podmienkach slovenských škôl Prešovského kraja a často pod psychickým tlakom okolia a nevyhovujúcich pracovných podmienok na školách, kde na základe vlastných skúseností vieme, že zaradenie vyučovania rusínskeho jazyka je pre učiteľov spočiatku spravidla nežiaducim elementom na školách, resp. dokonca terčom výsmechu a nepochopenia učiteľskej, rodičovskej a žiackej verejnosti ako dôsledku absencie hrdosti na dedičstvo svojich predkov a vysokej miery asimilácie mladej a strednej generácie Rusínov. Aj napriek týmto negatívnym faktorom, ktoré sú bohužiaľ realitou na nejednej škole, kde sa rusínsky jazyk vyučuje, sa počet týchto škôl snahou zainteresovaných ľudí neustále mierne zvyšuje, a podobne je to aj s počtom žiakov, ktorých každoročne na vyučovaní predmetu rusínsky jazyk a kultúra pribúda.

Iniciátori „kauzy s recenziami“ by si mali v prvom rade uvedomiť, že Rusínom a rusínskemu hnutiu škodia a špinia si do vlastného hniezda, rozvracajú sľubne sa rozvíjajúce rusínske národnostné školstvo, hrubo znevažujú dlhoročnú prácu vydavateľstva a celého realizačného tímu vydávania učebníc – autorov, recenzentov, metodikov, učiteľov, ktorých navyše neadekvátnym spôsobom zastrašujú. Čo tým sledujú, môžeme iba dedukovať na základe publikovaných článkov v rusínskych periodikách. Musíme ale podotknúť, že nemajú ani poňatia o tom, aké ťažké je zabezpečiť vydanie kvalitných učebníc načas, pretože spravidla každý rok sa učebnice vydávajú v nesmiernej časovej tiesni, kedy hrozí, že nebudú vydané vôbec, alebo ak sa nedodrží stanovený časový harmonogram, vydavateľstvo nie vlastnou vinou môže byť zato dokonca sankcionované. Časový harmonogram sa navyše každoročne mení – v súlade s jednotlivými výzvami na podávanie projektov na vydávanie učebníc.

Sme však presvedčení, že pri každej činnosti by sa mali skúmať a zohľadňovať hlavne okolnosti, úmysel a aktuálna situácia, za ktorej sa nejaká činnosť vykonala. Konkrétne v roku 2011 malo vydavateľstvo v spolupráci s MPC zabezpečiť potrebné náležitosti na vydanie učebníc v priebehu posledného týždňa v mesiaci jún, kedy má väčšina učiteľov množstvo inej práce v súvislosti s ukončením školského roka. V takomto termíne nie je reálne zabezpečiť včas kvalitné recenzie od učiteľov, môžu to zvládnuť iba ak profesionálni odborníci, ktorí sú rokmi zvyknutí na prácu v časovej tiesni. Spomedzi učiteľov základných škôl po dlhé roky skoro nikto nebol schopný včas a samostatne vyprodukovať potrebnú recenziu v takom krátkom časovom horizonte. Takže bez recenzií v prvom rade vysokoškolských odborníkov, na základe ktorých sa s didaktickým materiálom určeným pre konkrétne učebnice mohlo pracovať ďalej a ktoré sú každoročne smerodajnými v procese prípravy učebníc, hrozilo by pozastavenie vydania všetkých titulov, ktoré vydavateľstvo po konzultácii s MPC predložilo do edičného plánu v roku 2011. Vydavateľský tím preto musel vyvinúť enormný záujem a aktivitu, aby hrozbu neúspechu vydania týchto učebníc odvrátil, podobne ako v minulých rokoch. Zároveň je však potrebné podotknúť, že za akúkoľvek recenziu nikdy nijaký recenzent neobdŕžal honorár, podobne ani vydavateľ alebo metodik, teda nikto sa pritom neobohatil, išlo skôr o symbolickú a formálnu záležitosť s cieľom vyzdvihnúť učiteľov rusínskeho jazyka na základných školách.

Mená učiteľov-recenzentov nie sú teda v učebniciach uvedené za účelom ich zneužitia alebo snahy o vytváranie podvrhov vo vlastný prospech vydavateľa či realizačného tímu, práve naopak, chápeme to ako symbolický prejav úcty k práci týmto učiteľom, ktorí sa v teréne v ťažkých podmienkach aktívne venujú vyučovaniu rusínskeho jazyka. Napokon, myslíme si, že malo by to byť nepísaným pravidlom aj v rusínskom školstve, že pedagóg s dlhoročnými skúsenosťami z vyučovania predmetu rusínsky jazyk a kultúra by mal svoje vedomosti a autentické praktické skúsenosti odovzdávať iným, a to aj formou recenzie zozbieraného autorom didaktického materiálu, výsledkom ktorého je príslušná učebnica. Veď kto iný, než desiatka našich učiteľov by to mohol robiť. Tak to bolo chápané od samého začiatku vydávania učebníc, keď za ich schvaľovací proces pred vydaním bola zodpovedná v rámci MPC v Prešove iná osoba. Preto mená tých istých učiteľov, ktorí vyučujú rusínsky jazyk na základných školách, sa objavovali pravidelne od začiatku vydávania rusínskych učebníc na Slovensku, a podotýkame nikdy ani jeden z nich sa nesťažoval na ujmu – finančnú alebo morálnu – čo znamená, že realizačný tím vydávania rusínskych učebníc týchto učiteľov nikdy nepoškodil, resp. zneužil ich meno v prospech inej osoby alebo organizácie. Na základe vyššie uvedeného myslíme si, že iniciátori tejto kauzy by sa mali zamyslieť nad svojim konaním a nezneužívať mená učiteľov rusínskeho jazyka v konkurenčnom boji o vydávanie rusínskych učebníc a vo svojom dlhoročnom ťažení proti redakcii Rusín a Ľudové noviny. Skôr každý z nás podľa svojich možností a schopností by mal podporovať proces vydávania učebníc rusínskeho jazyka a literatúry a takto prispievať k rozvoju rusínskeho národnostného školstva, ako aj k vytváraniu pozitívneho motivačného prostredia pre vznik nových rusínskych škôl, pribúdanie nových kvalifikovaných učiteľov rusínskeho jazyka a kultúry, a tým aj nových erudovaných autorov a recenzentov rusínskych učebníc.