Napriek úsiliu rusínskych organizácií, aktivistov naďalej pokračuje latinizácia rusínskeho obyvateľstva. Možno najviac to bolí a najviac je to cítiť v prechode zo staroslovanského bohoslužobného jazyka na slovenský bohoslužobný jazyk, t.j. na zavádzaní grekokatolíckej, alebo pravoslávnej služby Božej v slovenčine. V tejto súvislosti som dostal niekoľko mejlov z ktorých niektoré časti citujem a pokúšam sa na ne dať odpoveď.
A) «... v obci ... bola zavedená slovenská pravoslávna (služba Božia) i švagriná si pochvaľovala, že ako je to dobre, lebo už konečne všetkému rozumie, lebo mi v ... máme po staroslovansky a mnohým spevom nerozumiem ...»
+ Švagriná odosielateľa mailu je jednou zmnohých našich rusínskych žien, ktoré nevydržali latinizačnú propagandu (vo forme slovakizácie) spojenú so všetkými nám známymi krivdami a urážkami (nečudo- nikto im nepomohol), a tak їх postupne lámajú jednu po druhej, obec za obcou. Tu je možné vidieť, že naše rusínske organizácie, ich vodcovia, ale i grekokatolícka Cirkev a v menšej miere і pravoslávna Cirkev (nakoľko obidve sú slovenské Cirkvi). Teda všetci, ktorí sa hlásia k odkazu sv. bratov Cyrila a Metoda, a mali by mať záujem na jeho obhajobe, udržaniu a rozvoji, si z rôznych príčin túto úlohu neplnia. Priznajme si,je to práca navyše (viem latinku – je práca navyše učiť sa cyriliku, nemáme modliacu knižku v cyrilike - je naviac napísať petíciu na biskupský úrad, neučia sa naše deti cyriliku - je naviac napísať petíciu na ministerstvo školstva ...) Boj za svätú staroslovanskú liturgiu je tak ako boj o cyriliku časťou nášho boja za prežitie Rusínov, za prežitie odkazu sv. bratov Cyrila a Metoda. Nemali by sme sa poddávať latinizačnej propagande. Treba sa vedieť brániť, treba vedieť používať proti latinizačným argumentom naše cyrilo metodské či rusínske argumenty. Treba vedieť brániť si SVOJE. Nedovoľme haniť NAŠE. Pokúsim sa sformulovať niekoľko našich argumentov:
+ Pokiaľ má byť vedená seriózna diskusia je potrebné si odpovedať na otázku: Je viera vec rozumu, alebo srdca ? Pokiaľ viem, tak pokiaľ nie všetci, tak drvivá väčšina odborníkov i veriacich odpovedá, že viera je vec srdca. I ja to tak cítim, že viera je vec srdca. Preto je veľmi vážna umelecká, estetická hodnota sv. Liturgie (Bohoslužby), aby viera – láska Božia prenikla k srdcu každého veriaceho – účastníka Bohoslužby.
+ Keď by to tak nebolo, stačilo by si prečítať, alebo len odrapkať texty sv. Liturgie. Pre približné porovnanie je možné uviesť (pre tých, ktorí aspoň raz boli na opere, alebo si niekedy vypočuli nejakú opernú áriu), že pre plnosť estetického zážitku im nebolo treba preklad (videli, čo sa deje na javisku, srdcom precítili celé dianie). Analogicky našej mládeži pre plné precítenie anglosaských hitov obdobne nie je potrebný preklad, však často je to i tak, že i z odborného prekladu nie je jasný zmysel pesničky. Mne osobne (a myslím si i väčšine veriacich) vadí, keď pri sv. Liturgii by som sa mal zamýšľať nad zmyslom textu. Ani naši mladí sa pri moderných pesničkách nazamýšľajú nad zmyslom textu, ale vnímajú muziku, rytmus, melódiu, úprimnosť spevu (precítenie), a očami celé aranžmán (dekorácie, pohyb – svetelné efekty, ...)
+ A toho, koho skutočne zaujíma preklad (podstata či doslovný odborný preklad) ten si sám preloží (a naučí sa i tie slovíčka čo nevie) alebo si nájde zodpovedajúci preklad do jazyka rusínskeho a či slovenského. K tomu nie je potrebné prejsť na slúženie sv. Liturgie v kodifikovanom rusínskom alebo slovenskom jazyku (meniť bohoslužobný jazyk).
+ Netreba zabúdať ani na prednosti SVOJHO obradu:
1. Naši predkovia dostali Evanjeliá priamo z Bizancie – priniesli nám ich sv. bratia Cyril a Metod. Tak sme nadobudli sv. Liturgiu na najvyššej úrovni - spolu s réžiou, dekoráciami i rúchami. Úroveň obradu svedčil o sile a bohatstve jeho tvorcu t.j. Bizancie.
2. My ako jediný národ sme nadobudli preklad Evanjelií do svojho spisovného jazyka priamo z gréckeho a to od sv. Cyrila. Výnimoťnosť estetického výsledku tohto diela spočíva v tom, že preklad sv. Liturgie bol realizovaný v plnej zhode s prozodickými pravidlami gréckeho originálu, ako i to, že pri jej preklade sa úspešne spojil dar spevnosti nášho náropda s darom komponovania sv. Cyrila. Možno najkrajšia je v podobe «Karpatského cirkevného spevu»[1]).
3. Okrem cyriliky, je staroslovanký obrad asi jediné naše pojítko o ďalšími východoslovanskými národmi.
+ Úroveň obradu samozrejme záleží i od duchovného a veriacich. A pokiaľ úroveň staroslovanského obradu bola nízka, tak je možné pochopiť švagrinú odosielateľa mailu, že jej potom záleží už len na zrozumiteľnosti obradu.

B) «... Ak by sme sa mali naučiť spievať Parastas i Panychídu i Čin pohrebný na pohrebe po rusínsky, tak by nás to bolo potrebné najprv naučiť, lebo melódia ktorú používame na staroslovanský Parastas, na rusínsky text nesedí. I "Otče náš" sa treba naučiť a t.ď. ... A ujať sa toho by sa mal duchovný a nie laik. Duchovný má povedať, ktorú hlásku a ako treba predĺžiť, alebo skrátiť v speve. Ak sa nenaučíme spievať liturgické spevy po rusínsky, tak za krátky čas nás niekto naučí ich spievať po slovensky ...» Duchovný nám to nepovie. To by nám mohol kompetentne povedať jedine sv. Cyril. No ten by sa nás iste spýtal: prečo chcete prekladať zo starého rusínskeho jazyka na nový rusínsky jazyk ? A myslím si ešte, že „druhý sv. Cyril“ sa len tak skoro nenarodí. Nekompetentne nám možno niekto povie ako «spievať liturgické spevy», alebo si sám vymyslíte, ako ich spievať, tak ako si v krčme vymyslia chlapi odrhovačku. Ale vždy ten „preklad“ bude len paškvil. No môže vás tešiť, že to budú vedieť len odborníci, alebo starí veriaci – pamätníci ktorí si ešte budú pamätať staroslovanský obrad. Tí možno povedia niekomu i pravdu. Tak ako v mojej rodnej obci, moja teta zhrbená skoro po samú zem od práce a ťažkého života, po prechode veriacich na slovenčinu, povedala: «to už je nič». Teda, alebo zostanete pri staroslovanskom obrade, alebo nastúpite cestu zradcu kniežaťa Svätopluka a stanú sa z vás latiníci. Teda, keď hodnotím u vás situáciu podľa toho čo píšete, tak väčšina v obci vašej švagrinej je asi napadnutá otravou biskupa Wichinga. Niektorí z tých čo mi napísali, mi napísali rusínsky – latinkou. Teda prakticky sú za rusínčinu písanú latinkou. Teda, ako je vidieť boli a sú za rusínsku bisidu v rámci slovenského jazyka. Veru keď by sa za bohoslužobný jazyk zaviedol kodifikovaný rusínsky jazyk, tak sa bojím, že by vám to nestačilo. Myslím, že by ste ani tomu nerozumeli. Z toho vyplýva že skôr, alebo neskôr by ste i tak prešli na slovenčinu. Naša záchrana nie je v tom, jednostajne sa prispôsobovať stavu latinizácie - slovakizácie. Však viete, ako išiel vývoj a ako ide – najprv cirkevne ruský jazyk, potom ukrajinský, teraz kodifikovaný rusínsky jazyk potom rusínska bisida ako nárečie v rámci slovenského jazyka a potom slovenský jazyka a nakoniec anglický jazyk. My by sme mali rozvinúť rusínske školstvo, učiť deti kodifikovaný rusínsky jazyk. A od detí nech by sa učili kodifikovaný rusínsky jazyk i rodičia. A to tak, ako sa učia od svojich detí – v týchto dňoch anglický jazyk.
+ Treba sa brániť proti premyslenej latinizácii. V tejto súvislosti možno spomenúť:
- zrušenie výuky ruského jazyka na školách, a naša možno povedať žiadna reakcia na túto realitu;
- tlač modlitebných knižiek latinkou, a naša možno poveadať žiadna reakcia na túto realitu. Sám som bol viac krát svedkom situácie, keď veriaci si chceli kúpiť modlitebné knižky tlačené na cyrilike v obchode Petra v Prešove, nakoľko, ako hovorili tieto čo majú sú už opotrebované. No samozrejme vždy dostali zápornú odpoveď.
Môj názor v tejto otázke je taký: sv. Liturgia – po staroslovansky = na našom starom rusínskom jazyku a kázanie na súčasnom kodifikovanom rusínskom jazyku.

C) Páčilo sa mi keď som si v jednom maili prečítal, ako otec povedal synovi, «... Ale nech sa naučia – tak som mu odpovedal ». Treba ale povedať, že mladí sú takí, akých sme ich vychovali. Tým chcem povedať, že za minulých dvadsať rokov sme z rôznych príčin zaspali – neumožnili sme, nedali sme, neodovzdali sme odkaz sv. bratov Cyrila a Metoda našim deťom. A to treba napraviť.

D Nemožno kritizovať ateistov. I medzi Rusínami sú ateisti. Nemožno brať do zubov len kňazov že nič nerobia. Mali by sme robiť jednotne – všetci, ktorí chcú zachrániť odkaz sv. bratov Cyrila a Metoda. Ja vidím chybu v tom, že do súčasnosti nie sme zjednotení. Súhlasím s tým, že treba mať nie len svetských, ale i cirkevných učiteľov. A času už nemáme. Za chvíľu začne nový školský rok ...
[1] «Karpatský cirkevný spev je unikátna forma vokálnej liturgickej hudby na Karpatskej Rusi. ...» viď:
http://www.rusynacademy.sk/rusynski/rusyn_muzika.html#%D0%9A%D0%B0%D1%80%D0%BF%D0%B0%D1%82%D1%8C%D1%81%D0%BA%D0%B5_%D0%BF%D1%80%D0%BE%D1%81%D1%82%D0%BE%D0%BF%D1%96%D0%BD%D1%96%D1%94
Milan SEMANČÍK,Trenčín