 |
|
|
|
KARPATSKÁ RUS
Karpatská Rus – územie historicky osídlené karpatskými Rusínmi. Zaberá približne 18 000 štvorcových kilometrov pozdĺž južných a čiastočne severných svahov východných Karpát, tiahne sa približne na úseku 375 km od riek Poprad a Dunajec na západe k hornému toku Tisy a Ruskovej na východe. V súlade so súčasnými hranicami, toto teritórium je dnes rozdelené medzi Poľskom, Slovenskom, Ukrajinou a Rumunskom (neveľké územie). Karpatská Rus sa delí na štyri regióny, pomyselné hranice ktorých tvoria štáty, v ktorých sa nachádza Lemkovina (Poľsko), Prešovsko (Slovensko), Podkarpatsko (Ukrajina) a Maramureš (Rumunsko).
Všeobecná predstava o Karpatskej Rusi a jej územnom rozšírení sa menila. V priebehu XIX. storočia vedci v Ruskom impériu (Jakyv Holovackyj, 1875; Ivan Filevyč, 1895; Fedir Aristov, 1916) uvažovali, že Karpatská Rus zahŕňa „obývané Rusmi“ územia Rakúskeho cisárstva, čiže celú východnú Halič a južnú Bukovinu, ako aj Uhorskú Rus, čiže Podkarpatskú Rus a Prešovskú Rus v Uhorsku). Už v 1850 rusínsky historik Andrij Deško rozumel pod termínom Karpatská Rus teritórium, ktoré zaberá len obývané Rusínmi zeme v Uhorskom kráľovstve (Podkarpatská Rus a Prešovská Rus). Ale pred 1. svetovou vojnou karpatorusínski politickí lídri v petícii, ktorú podali spolu s mapou na posúdenie Parížskej mierovej konferencii (1919) upresnili, že Karpatská Rus označuje Podkarpatsko, Prešovsko a Lemkovinu (až po rieku San) na severných svahoch Karpát.
Paul Robert MAGOCSI |