 |
|
|
|
Odniesli krajanom kus domoviny CD a MG vydané za pomoci sponzorstva S. Chepu
12. októbra 2006 bola veľká sála Divadla Jonáša Záborského v Prešove (nová budova) zaplnená do posledného miesta... Nie je to čudo, lebo svojou tvorbou a hosťami sa prezentovala nie hocijaká speváčka, ale naša Rusínka – Mária Mačošková pri príležitosti svojho 50-ročného speváckeho jubilea. Ona dodnes svieti na speváckom nebi Rusínov a Slovenska celkove. Zatiaľ nenašla za seba adekvátnu náhradu, lebo tu ide nielen o spev, ale aj o zjav, scénický prejav speváčky, o jej prirodzenosť na scéne, ktorá pokorí každého. Darmo je, aj dnes, po päťdesiatich rokoch môžeme povedať: Mačošková je Mačošková! 22. novembra 1956 bola Marka Mačošková z obce Potočky okresu Svidník prijatá do Poddukelského ukrajinského ľudového súboru (PUĽS) v Prešove. Zaslúžil sa o to hlavne vtedajší šéf súboru Juraj Kosťuk. Ako šestnásťročná už vyspevovala jeho pesničky. Mladučká, pekná, štíhla ako sŕnka.
Nedávny slávnostný koncert, ktorý bol venovaný jej tvorivému jubileu, len potvrdil slova, že „Mačošková ešte vždy je schopná a ľudia ju majú radi.“ Bol zrkadlom toho, že drobné žieňa, s čiernymi ako uhlíky očami, prirodzeným, takým typickým pre Rusínov hlasom, svojimi ženskými črtami dokázala zaujať generácie poslucháčov, a pritom zostala sama sebou: hoci veľmi úspešnou, ale skromnou... Koncert bol garanciou toho, že náš kraj, naši ľudia na východe Slovenska, Rusíni, ale aj Šarišania, „nezdivočeli“. Milujú krásu. Chcú byť pohladení nežným dotykom umenia. A Marka vie pohladiť. Pesničkami, slovom, svojim čarovným zjavom. Dobre sa to počúvalo, lebo to bolo naše, rusínske... Pesničky Kolî-m byla mala, mala, Oj, na plaju vivci pasu, Oj, spivaju spivanočky, Mamko moja ľuba, Chodîla ja po sadočku, Ej, hoj, tili, tili odspievala na plnú silu a vrátila poslucháčov do zašlej slávy PUĽS-u, keď rusínske pesničky obleteli svet. Ako vždy, tak aj teraz pani Mačošková nemyslela len na seba. Pozvala na koncert aj svojich hostí. Anna Servická, Anna Barnová, Anna Poráčová, Natália a Mikuláš Petrašovský – čo osoba, to rusínske spevácke eso, ktoré sa každé inak prezentovalo, ale spoločne – na slávu rusínskej ľudovej piesne. Po temperamentnom vystúpení tanečníkov PUĽS-u so Zemplínskym čardášom, potešila svojimi nežnými pesničkami Monika Kandráčová so svojim synom Andrejom, ktorý viedol orchester na koncerte... Nemohol na scéne chýbať ani „starý“ dobrý Janko Ambróz z Telgartu, ktorý vyspieval pre Marku vienok svojich najpopulárnejších ľudových piesni. Na doplnok Marka si s ním zaspievala dueto... Program moderoval bývalý riaditeľ Divadla A. Duchnoviča v Prešove Jaroslav Sisák. Súčasťou večera bol aj fragment z filmu Márie Prasličkovej o M. Mačoškovej. O scenár a réžiu koncertu sa postarala Naďa Jurkovská. Poslucháči, najbližšia rodina, obdivovatelia Márie Mačoškovej, jej kolegovia, známi a neznámi ľudia, Slováci, Rusíni, všetci odchádzali z koncertu spokojní. Jeden z jej kolegov, bývalý tanečník PUĽS-u, dnes podnikateľ z Košíc, si od srdca povzdychol: „Už dávno som nebol na takom úprimnom večeri, medzi nefalošnými ľuďmi. A Marka bola taká prirodzená!.. Nezmenila sa.“ Máme šťastie, že je tu, medzi nami. Vďaka jej a jej piesňam sme mohli prežiť večer plný ľudskosti, dobra a radosti. Prepotrebné to dary pre dnešného človeka. Mária MAĽCOVSKÁ (Preložené, skrátené a upravené A. Z., celý článok pod názvom „Mačoškova je Mačošková!“ si môžete prečítať v rusínskej verzii našej webovej stránky, v rubrikách SPIV a AKCIJI.) 25. 10. 2006
Odniesli krajanom kus domoviny
(Vybrane z článku pod takým istým názvom v rusínskej verzii tejto rubriky našej webovej stránky.)
Folklórny súbor ŠARIŠ, ktorý funguje už jedenastý rok pri Základnej umeleckej škole Mikuláša Moyzesa v Prešove, netreba milovníkom folklóru špeciálne predstavovať, lebo od svojho vzniku prešiel cestou prudko vzrastajúcej popularity... Postupne získal dobré meno nielen na východe Slovenska, ale aj za jeho hranicami, dokonca aj Európy. Minulého roku sa podarilo dlhšie plánované jeho turné po Japonsku, tohto roku sa súbor prezentoval aj v Spojených štátoch amerických, odkiaľ sa vrátil len pred niekoľkými týždňami. To bolo impulzom na stretnutie s vedúcim súboru Jozefom PIROHOM a talentovaným tanečníkom a spevákom Lukášom GARBEROM, študentom gymnázia v Prešove, ktorý za „veľkou mlákou“ medzi krajanmi mimoriadne úspešne prezentoval rusínsky a slovenský folklór. Lukáš spomína: „Do Ameriky sme boli pozvaní na základe dlhoročných kontaktov so súborom „SLAVJANE“, ktorý rozvíja svoju činnosť pri Karpatsko-rusínskej asociácii v Pittsburghu a ktorý už niekoľkokrát navštívil Slovensko. Poslednýkrát to bolo minulého roku, keď na Slovensko so svojim vedúcim Deanom Polokom prišlo vyše 80 členov súboru a ich príbuzných, ktorí pravidelne prichádzajú na Slovensko a hľadajú miesta, odkiaľ pochádzajú ich predkovia... Naša návšteva bola motivovaná dvomi významnými jubileami. Prvým bolo 50. ročník folklórneho festivalu národnostných menšín v Pittsburghu, na ktorý sme boli pozvaní za národnostnú menšinu Rusínov. Druhým nemenej významným jubileom boli 30. narodeniny folklórneho súboru „Slavjane“, s ktorým sme nadviazali priateľské vzťahy. V USA sme spolu mali 15 vystúpení, z toho 7 bolo priamo na festivale v Pittsburghu..., meste, kde žije aj okolo 100 tisíc občanov, predkovia ktorých majú rusínske korene... Ďalšie vystúpenia sme mali v mestách Mercer, Erie, Johnstown, Jangstown a Clivlend“.
Ako zdôraznil vedúci súboru J. Piroh: „Boli sme v USA nadmieru spokojní, preto aj touto cestou všetkým od srdca ďakujem, predovšetkým Deanovi Pokovi a jeho otcovi Jackovi Polokovi, hlavným organizátorom nášho turné do USA, ktorí majú svoje korene na Slovensku, konkrétne v Humenskom Rokytove a po matkinej strane v minulosti rusínskej obci Šumiac, ako aj rodinám, u ktorých sme bývali a kde sme sa cítili veľmi dobre. Naše kontakty prerástli do familiárnosti, spoznali sme sa ako ľudia. Pri našom odchode na letisku sa zaleskla v oku nejedného aj slza, sľubovali sme si, že sa nevidíme poslednýkrát...“ Kvetoslava KOPOROVÁ, fotky autorky a z archívu Lukáša Garberu 17. 7. 2006
Úspešný folklórny súbor ŠARIŠ Milk Agro základnej umeleckej školy M. Moyzesa v Prešove. Fotografia z archívu autora
Detský folklórny súbor ŠARIŠ Milk Agro pri Základnej umeleckej škole M. Moyzesa v Prešove oslávil v 2005 roku 10. výročie svojho vzniku. Má za sebou vyše 600 vystúpení doma i v zahraničí. Pravidelne vystupuje v programoch, ktoré organizuje mesto Prešov, ZUŠ M. Moyzesa, Rusínska obroda na Slovensku a iné kultúrne organizácie. Zúčastňuje sa na okresných, krajských a celoslovenských súťažiach a prehliadkach. Z domácich podujatí treba spomenúť festival vo Východnej, Krivanoch, Humennom, Medzilaborciach, Raslaviciach a pod. Doteraz reprezentoval šarišský a rusínsky folklór na Ukrajine, v Bulharsku, Poľsku, Česku, Srbsku, Rakúsku a v minulom roku absolvoval úspešný zájazd do Japonska.
V záverečnej scéne kultúrneho programu na konci prvého dňa 8. Svetového kongresu Rusínov 24. júna 2005 v poľskej Krynici vystúpili členovia folklórnych skupín SLAVJANE z USA a ŠARIŠ zo Slovenska. Foto: A.Z.
Súbor navštevujú deti a mládež z Prešova a okolia v počte asi 35 členov v zložke speváckej, tanečnej a hudobnej. Propaguje a šíri ľudové piesne a tance z oblasti Šariša a rusínskeho etnika severovýchodného Slovenska . Od 16. mája do 6. júna 2006 na pozvanie Carpatho-Rusyn Society (Karpatskorusínskej spoločnosti) v USA s centrom v Pittsburghu sa zúčastní na oslavách 30. výročí vzniku súboru SLAVJANE a na 50. Pittsburghskom folklórnom festivale. Okrem toho vystúpi 8-krát v okolitých mestách pri Pittsburghu. Jozef PIROH, vedúci súboru
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
