info@rusynacademy.sk

         
 

Akadémia

Akcie

Andy Warhol

Аrchitektúra

Asociácia

Cirkev

Dedina

Divadlo

Etnografia

Film

Fotografia

Geografia

História

Hudba

Internet

Jazyk

Kongres

Literatúra

Mesto

Mládež

Ocenenia

Organizácie

Politika

Rozhlas

Spev

Sponzorstvo
Štipendia
Televízia
Tlač
Výtvarníctvo
Vzdelávanie

 

back

PONUKOVÝ LIST RUSÍNSKYCH NEPERIODICKÝCH VYDANÍ

LITERÁRNE TALENTY 2009

Úspešná prezentácia ďalšej knihy P. Soleja

Karpatsko-rusínska literatúra v USA

Vyšla dlho očakávaná prvá kniha bájok J. Kudzeja

O rusínskej histórii a jazyku – po slovensky

Po 13 rokoch vyšiel druhý diel bibliografie

Kniha vyšla už v štvrtom jazyku

Rusíni na Slovensku v cirkevných dokumentoch I. diel

Reprezentatívna kniha o histórii Rusínov

Uzrela svetlo sveta kniha o A. Timkovičovi,..

Národ ZNIKAdIAĽ

Prvá rusínska akcia v Slovanskej študovni...

Na svete je druhá kniha rozprávok po rusínsky po r. 1989

Dva nové zaujímavé knihy...

Vyšla tretia kniha Svetového kongresu Rusínov...

Človek má neprestajne merať vlastnú hĺbku

Rusínska novinárka a spisovateľka

Rusínske publikácie

Učebnice rusínskej literatúry

Michal PAVÚK

 

 

PONUKOVÝ LIST RUSÍNSKYCH NEPERIODICKÝCH VYDANÍ

 

Vážení čitatelia,

ak máte záujem o rusínsku literatúru, ktorá na Slovensku opäť začala vychádzať od roku 1992, prevažne vo vydavateľstve Rusínska obroda v Prešove a ktorú pripravila do tlače a má vo svojom sklade redakcia Rusín a Ľudové noviny (dnes samostatné občianske združenie a vydavateľstvo), dovoľujeme si Vám ponúknuť zoznam doposiaľ vydaných kníh v rusínskom jazyku so stručnou charakteristikou každej z nich. Okrem toho naša redakcia a teraz vydavateľstvo pripravili a vydali aj doposiaľ všetky rusínske učebnice, ktoré vychádzajú od roku 1994, avšak tých je veľmi málo a aj to nie všetky tituly.

 všetky ponúkané knihy

  

Rusín a Ľudové noviny

 

2011:

52. (109) Мґр. Ян Гриб: Русиньскый язык про 7. класу основных школ із навчалным языком русиньскым і з навчанём русиньского языка. (učebnica)

53. (110) Мґр. Марек Ґай: Робочій зашыт із русиньскый язык про 7. класу основных школ із навчалным языком русиньскым і з навчанём русиньского языка. (učebnica)

54. (111) Мґр. Штефан Сухый: Літературна выхова про 7. класу основных школ із навчалным языком русиньскым і з навчанём русиньского языка. (učebnica)

55. (112) Доц. ПгДр. Анна Плїшкова, ПгД., ПгДр. Кветослава Копорова: Русиньскый язык про 1. класу основных школ із навчалным языком русиньскым. Prvá učebnica takého druhu.

 

Svetový kongres Rusínov

 

2009:

10. PhDr. Marija Maľcovska i kol.: 100 vyznačnych Rusyniv očamy sučasnykiv, II. časť. Profily a ukážky z tvorby ďalších 25 významných osobností Rusínov zo štvordielnej série.

  

Akadémia rusínskej kultúry v SR

 

2012:

5.  Milan Gaj: Molytva Rusyna. Prvá zbierka poézie autora, ktorou obohatil súčasnú rusínsku literatúru na Slovensku.

 

2013:

6.  Osyf Kudzej: Smich čerez slyzy. Desiata jubilejná publikácia spisovateľa od roku 2006 po súčasnosť.

7. Štefan Smolej: Burji nad Beskydamy.  Ďalšia publikácia prózy autora, ktorý píše viac poéziu.

 

Spolok rusínskych spisovateľov Slovenska

 

2012:

6. Helena Gicova-Micovčinova: Ruža pid oblakom. Autorka vydala v rusínskom jazyku tri zbierky poézie hlavne pre detí a teraz vydáva prvú zbierku poézie pre dospelých.

7. Marija Maľcovská: Najkrasša prypovidka. Ide o vyber z jej celoživotnej prozaickej tvorby.

8. Valerij Paďak: Narys istoriji karpatorusyňskoj literatury XVI. – XXI. storoča. Ide o prvú a jedinú takého druhu publikáciu o rusínskej literatúre vydanú na Slovensku.

 

2013:

9. Jurko Charytun: Moji nezabudky. Ďalšia zbierka poézie veľmi plodného autora v poslednom päťroči.

10. Mykolaj Kseňak: Spomynky i očekovavaňa. Ešte plodnejším spisovateľom čo sa týka krásnej literatúry v rusínskom jazyku je spomenutý autor, ktorý sa teraz prezentuje s novou zbierkou básní.

 

Ústav rusínskeho jazyka a kultúry PU v Prešove

 

2012:

9. PhDr. Kvetoslava Koporová (ed.): Studium Carpato-Ruthenorum 2012 (Študiji      

z karpatorusynistiky). Štvrtý zborník referátov z danej série, tento konkrétne vedeckých referátov z karpatorusinistiky, organizovaných daným ústavom.

 

2013:

10. PhDr. Kvetoslava Koporová (ed.): Studium Carpato-Ruthenorum 2013 (Študiji

z karpatorusynistiky). Piaty zborník referátov z danej série, tento konkrétne vedeckých referátov z karpatorusinistiky, organizovaných daným ústavom.

 

Rusínsky kultúrno-osvetový spolok A. Duchnoviča v Prešove

 

2009:

1. Mgr. Havryjil Beskyd (ed.): Nykolaj Beskyd jak subjekt i objekt istorijografiji (Vybir z tvorčosty i oc´iňiňa dijateľnosty rusyňskoho istorika). Prvá vedecko-populárna publikácia vydaná v súčasnej norme rusínskeho spisovného jazyka na Slovensku, platnej od 1. 9. 2005.

 

 

NAJSPOĽAHLIVEJŠIE JE SI OBJEDNAŤ KNIHY PÍSOMNE NA ADRESE: Rusín a Ľudové noviny, Duchnovičovo nám. 1, 081 48 Prešov, e-mailom: rusyn@stonline.sk alebo TELEFONICKY: 0905 470 884

 

Vyhodnotenie súťaže

neprofesionálnych literárnych tvorcov

LITERÁRNE TALENTY 2009

v jazyku slovenskom a jazykoch národnostných menšín

 

Cesta k umeniu je o tvorbe, ale samotné umenie  je skôr o vyžarovaní pravdy.

Na tohtoročnej  tvorivej ceste k literárnemu umeniu sa do súťaže zapojilo 408 neprofesionálnych literárnych tvorcov  s 478 literárnymi prácami z okresov Humenné, Snina a Medzilaborce.  Môžme s radosťou konštatovať, že je to zase o niečo viac, ako minulého roku. V mladších kategóriach sa súťaže zúčastnilo 24 škôl z týchto regiónov. Súťažilo sa v oblasti poézie a prózy. Každá oblasť bola zastúpená štyrmi kategóriami, od tých najmenších žiakov základných škôl, až po dospelých. Práce boli zaslané v jazyku slovenskom, rusínskom, ukrajinskom a rómskom V slovenskom jazyku literárnu tvorbu súťažiacich  hodnotili predsedovia odborných  porôt v zložení Mgr. Markéta Andričíková a PhDr. Marián Andričík, v ukrajinskom jazyku  PhDr. Eliáš Galajda Csc., v rusínskom jazyku Mgr. Štefan Suchý a v rómskom jazyku Ing. Miroslav Cina.

Porota odovzdá víťazom spoločne 75 cien a čestných  uznaní. To, že sa hodnotilo prísne,  svedčí aj neudelenie viacerých cien v starších  kategóriach.  Súčasťou slávnostného vyhodnotenia literárnych prác  bude kultúrny program, rozborový seminár a vydanie zborníka Literárnych talentov 2009, do ktorého ilustráciami tentoraz prispel pedagóg  Ľubica Hanáková a jej žiaci.

Vyhodnotenie 29. ročníka súťaže Literárnych talentov bude 17. júna 2009  o 13.30 hodine. Všetci účastníci a  zúčastnené školy dostanú písomné vyrozumenie o ocenených tvorcoch.

Vihorlatská knižnica  v Humennom ďakuje  priateľom knižnice za pomoc, mestu Humenné a sponzorom za náklonnosť a všetkým súťažiacim za  účasť. Prajeme literárnym tvorcom vernú priateľku múzu a mnoho chuti do písania. 

Daniela KAPRÁĽOVÁ,

koordinátor projektu


Vyhodnotenie 29. ročníka súťaže neprofesionálnych literárnych tvorcov LITERÁRNE TALENTY 2009 v jazyku rusínskom


 

POÉZIA

1. kategória

1. miesto Petra Rohačová, ZŠ Stakčín

2. miesto Vanesa Vasková, ZŠ Stakčín

3. miesto Nikola Telehaničová, ZŠ Stakčín

Čestné uznanie Jana Petrovajová, ZŠ Klenova

 

2. kategória

1. miesto Alena Grundzová, ZŠ Stakčín

2. miesto Mária Plevková, ZŠ Stakčín

3. miesto Michaela Bardzaková, ZŠ Stakčín

Čestné uznanie Anna Kocová, ZŠ Stakčín

 

3. kategória

1. miesto neudelené

2. miesto Zuzana Libaková, Gymnázium Medzilaborce

3. miesto neudelené

 

4. kategória

1. miesto Jozef Kudzej, Ňagov

2. miesto Daniela Kapráľová , Humenné

3. miesto Ing. Peter Jalč, Medzilaborce

 

PRÓZA

1. kategória

1. miesto Petra Roháčová, ZŠ Stakčín

2. miesto Kristína Peľová, ZŠ Stakčín

3. miesto Klaudia Matiková, ZŠ Stakčín

 

2. kategória

1. miesto Petrik Piteľ, ZŠ Stakčín

2. miesto neudelné

3. miesto neudelené

 

3. a 4. kategória neboli zastúpené

 

Bližšie informácie najdete na: www.naps.sk, kontaktovať sa môžte na: peter.solej@naps.sk.

 

Úspešná prezentácia ďalšej knihy P. Soleja

Prezentácia reprezentačnej knihy Slovenská koruna 1993-2008 Petra Soleja sa uskutočnila v bratislavskom Hoteli Bon Bon**** 3. decembra 2008 za účasti prvého prezidenta SR pána Michala Kováča s manželkou, veľvyslancov a diplomatov deviatich krajín a viacerých osobností spoločenského života.
Publikáciu do života prostredníctvom symbolického posypania knihy jednokorunovými mincami uviedla predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky pani Ivetta Macejková.
Uvedenie knihy bolo spojené s koncertom jedinečnej a cappella vokálnej skupiny Close Harmony Friends a s predajom kníh za dobrovoľnú cenu. Výťažok z predaja v hodnote 40 000 Sk bol použitý na financovanie charitatívnych aktivít Zvrchovaného rádu Maltézskych rytierov na Slovensku
.

Vzdanie úcty štátnej hymne Slovenskej republiky.

Predsedníčka Ústavného súdu SR pani Ivetta Macejková uviedla knihu do života jej symbolickým posypaním slovenskými jednokorunákmi.

Medzi prvými si knihu za dobrovoľnú cenu zakúpil aj prvý slovenský prezidentský pár, manželia Michal a Emília Kováčovi.

Na charitatívne aktivity Zvrchovaného rádu Maltézskych rytierov na Slovensku sa vyzbieralo 40 tisíc Sk.

10.12.2008

 

Karpatsko-rusínska literatúra v USA

Približne 1.3 milióna karpatsko-rusínskych Američanov má svoje korene v Karpatskom regióne východnej Európy. Väčšina ich predkov imigrovala v rokoch 1880-1914 z územia, ktoré je teraz súčasťou Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Karpatskí Rusíni, ktorí počas celej histórie nemali svoj vlastný štát, sú tiež známi ako Rusnáci, Karpatskí Rusi, Karpatskí Ukrajinci a Rusíni a tí, ktorí pochádzajú zo severných svahov Karpát, sa nazývajú Lemkovia. Väčšina Karpatských Rusínov je stúpencami východného kresťanstva, či už pravoslávneho alebo byzantsko-katolíckeho, a cirkev bola tradične centrom karpatsko-rusínskeho spoločenského a kultúrneho života spolu s bratskými spoločenstvami a bratstvami, ako napríklad Grécko-katolícka únia rusínskeho bratstva (Wilkes Barre, Pennsylvania) a Spojené spoločenstvá grécko-katolíckeho náboženstva (McKeesport, Pennsylvania). V súčasnosti podporujú rusínsky kultúrny rozvoj svetské organizácie, ako napríklad Karpatsko-rusínske výskumné centrum (Ocala, Florida, USA), Karpatsko-rusínska spoločnosť (Pittsburgh, Pennsylvania), a Rusínska asociácia (Minneapolis, Minnesota, USA).

Pôvodne sa literárne práce rusínskych autorov objavili v takmer šesťdesiatich novinách a iných periodikách, ktoré boli vydané pre rusínsko-americkú komunitu, najrozšírenejšími z nich boli Amerikansky Russky Viestnik  (Americko-ruský posol, 1892-1952), Prosvita (Osveta, 1917-2000), Vostok (Východ, 1919-50), Lemko (1928-39), Den’ (Deň, 1922-26) a mesačník s krátkou životnosťou Niva (Pole, 1916). Rusínsko-americká literatúra bola tiež publikovaná v almanachoch každoročne vydávaných rôznymi bratskými organizáciami, ktoré okrem poézie a prózy rusínskych autorov väčšinou obsahovali mesačný kalendár, populárne články o rusínskej histórii a kultúre a životopisy slávnych Rusínov. Tradícia almanachov alebo kalendárov sa v Spojených štátoch nedávno obnovila prostredníctvom karpatsko-rusínskej publikácie Rusínsko-americký almanach 2005. V súčasnosti je však problematické zohnať pôvodné almanachy a noviny a niektoré tituly alebo kompletné série už nie sú dostupné vôbec. Uskutočnilo sa niekoľko štúdii o rusínsko-americkej literatúre a zoznam rusínsko-amerických publikácií neexistuje.

ďalej

Prof. Elaine RUSINKO, Baltimore, USA, 10. 10. 2008

 

Vyšla dlho očakávaná prvá kniha bájok J. Kudzeja

 

Začiatkom júna 2008 Rusín a ľudové noviny vydal svoju 27. publikáciu (alebo 84. publikácia pripravená redakciou pod tým istým názvom), a to výber z bájok Jozefa Kudzeja pod názvom MÚDROSŤ ŽIVOTA (Мудрость жывота) (Prešov 2008, 88 str.)

Meno Jozefa Kudzeja (nar. 24. 2. 1952 v Ňagove, okr. Medzilaborce) v rusínskej kultúre, ale hlavne v rusínskej literatúre, nie je celkom neznáme, lebo jeho bájky, ktoré začali vychádzať v Narodnych novŷnkach i časopise Rusŷn po roku 1989, nebolo možné prehliadnuť, zaujali mnohých.

Prvým pólom jeho literárnej tvorby je duchovná poézia a preklady cirkevných textov do rusínskeho spisovného jazyka a druhým pólom – bájky. Z humorom jemu vlastným povedal, že najlepšie sa mu tvorí v piatok po spovedi, keď je „čistá duša a myseľ“. Zámerom autora je vo svojich bájkach tlmočiť nielen prvoplánovú myšlienku, ale chce, aby táto „múdrosť života“ bola pretlmočená aj humorným spôsobom, aby sa čitateľ zasmial a pobavil. A vtedy sa slová rodia ťažko, je potrebné dlho „špekulovať“, vyberať, pasovať jedno k druhému, aby efekt bol dokonalý. Kniha bájok J. Kudzeja je písaná jednoduchým, nekomplikovaným štýlom, zrozumiteľným každej vzdelanostnej skupine a každej vekovej kategórii čitateľov, preto zaiste bude hľadanou „literárnou potravou“ nielen pre rusínskeho čitateľa.

К. К., 15. 7. 2008

 

Publikáciu je možné si objednať alebo kúpiť na adrese: Rusín a Ľudové noviny, Duchnovičovo nám. 1, 081 48 Prešov, Slovensko, tel.: 0905 470 884, e-mail: rusyn@stonline.sk.

Jej cena je: 200 Sk, s balným a poštovným v rámci Slovenska: 250 Sk.

 

O rusínskej histórii a jazyku – po slovensky

 

Koniec roka 2007 bol veľmi bohatý na rusínskojazyčné vydania, o ktorých píšeme nižšie. Teraz Vám chceme predstaviť ďalšie dve cenné publikácie, ktoré vyšli po slovensky, ale ich autormi sú Rusíni. Tým, že knižky vyšli po slovensky, má sa možnosť s ich obsahom oboznámiť viac ľudí na Slovensku, čo je tiež ich cieľom.

Prvou prezentovanou publikáciou je kniha Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov (Prešov: Rusín a Ľudové noviny, 2007, 120 strán) akademika Paula Roberta Magocsiho v preklade do slovenského jazyka PhDr. Anny Pliškovej, PhD.. Je to už šieste vydanie tejto knihy, ktorá vyšla v 5 jazykoch (dvakrát po anglicky – na Ukrajine a v Kanade, po ukrajinsky, rusínsky, rumunsky a teraz – po slovensky. Pripravené je vydanie tejto knihy aj v iných jazykoch, takže túto publikáciu smelo môžeme nazvať rusínskym megaprojektom. Recenzentom publikácie je historik Spoločensko-vedného ústavu Slovenskej akadémie vied v Košiciach – PhDr. Stanislav Konečný, CSc. Publikácia je čo do obsahu a formy vysoko kvalitná. A že takto mohla vyjsť, o to sa zaslúžil nielen samotný autor, prekladateľka a recenzent, ale aj všetci, ktorí sa podieľali na jej príprave: Mgr. Valerij Paďak, CSc., Larysa Ilčenko a Mgr. Alexander Zozuľák, ako aj tí, čo pomohli, aby na jej vydanie boli dané finančné prostriedky – podpredseda vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Dušan Čaplovič a rusínsky filantrop z Kanady – Steven Chepa. Všetkým týmto patrí vďaka.

Knihu je možne objednať a kúpiť za 250 Sk na adrese: Rusín a Ľudové noviny, Duchnovičovo nám. 1, 081 48 Prešov, SR, tel.: 0905 470 884, E-mail: rusyn@stonline.sk.

Druhou knihou je monografia pod názvom Rusínsky jazyk na Slovensku: náčrt vývoja a súčasné problémy (Prešov: Metodicko-pedagogické centrum v Prešove (MPC), 2007, 116 strán) vedúcej Oddelenia rusínskeho jazyka a kultúry Ústavu regionálnych a národnostných štúdií Prešovskej univerzity v Prešove (ÚRNŠ PU) PhDr. Anny Pliškovej, PhD. Obsah knihy je rozdelený do dvoch hlavných častí – Spisovný jazyk ako nástroj národnej identifikácie Rusínov Základné funkčné sféry rusínskeho spisovného jazyka na Slovensku a každá z nich do niekoľkých kapitol. V prvej častí je v základných znakoch načrtnutá komplikovaná cesta hľadania najvhodnejšej podoby literárneho jazyka Rusínov, ktorá sa zavŕšila až koncom  20. st. kodifikáciou rusínskeho spisovného jazyka na Slovensku. Druhá časť je analýzou funkčných sfér rusínskeho spisovného jazyka na Slovensku. Publikácia patrí k prácam socioligvistického charakteru a veríme, že zaujme a bude užitočná pre všetkých tých, ktorí sa zaujímajú a zaoberajú rusínskym jazykom na Slovensku.

Kniha vyšla vďaka financovaniu Ministerstva školstva SR. Jej recenzentmi boli: PhDr. Vasiľ Jabur, CSc, docent Oddelenia rusínskeho jazyka a kultúry ÚRNŠ PUv Prešove a PhDr. Stanislav Konečný, CSc., historik Spoločensko-vedného ústavu Slovenskej akadémie vied v Košiciach. Zodpovedným za jej vydanie bol riaditeľ MPC v Prešove PaedDr. Ivan Pavlov, PhD., technickým redaktorom a autorom grafickej úpravy A. Zozuľák.

Informácie aj o tejto publikácii môžte dostať na vyššie uvedených kontaktoch.

A. Z. , 29. 2. 2008

 

Po 13 rokoch vyšiel druhý diel bibliografie

 

Pýtate sa akej? Ide o Bibliografiju narodnych spivanok i narodnoj poeziji Rusîniv vychodnoho Sloveňska II. nebohého PhDr. Michala Hirjaka, CSc., práca nad vydaním ktorej sa začala ešte za jeho života, ale nedočkal sa jej objavenie na svetle božom. No keď sme ho vyprevádzali na poslednú púť 23. marca 2007, tak v rozlúčkovom príhovore som prisľúbil za seba a za jeho syna Slava, že táto kniha vyjde. Stalo sa, a to za pomoci financovania Slavomíra Hirjaka a redaktorskej pomoci Alexandra Zozuľáka.

Takže prvý deň akcií v rámci 9. Svetového kongresu Rusínov 21. júna 2007 v Sighetu Marmaţiei v Rumunsku bola táto kniha predstavená ako jedna z dvoch najnovších, ktoré vyšli na Slovensku. Vydalo ju občianske združenie Rusín a Ľudové noviny ako svoju 18. publikáciu (alebo 75. publikáciu pripravenú redakciou pod tým istým názvom).

Druhy diel bibliografie má 376 strán. Je možné si ju objednať na adrese: Rusín a Ľudové noviny, Duchnovičovo nám. 1, 081 48 Prešov, alebo na č. tel.: 0905 470 884, e-mailom: rusyn@stonline.sk za sumu 300 Sk. Kniha poslúži všetkým tým, ktorí sa zaoberajú a zaujímajú o rusínske ľudové piesne a ľudovú poéziu Rusínov. Je tu aj časť venovaná zápisu rusínskych piesní známej, dnes nebohej Anny Jaburovej zo Stakčína.

A. Z., 16. 7. 2007

 

Cenná a prekrásna kniha o Rusínoch

– za veľmi výhodnú cenu

 

Tak by sme mohli povedať o publikácii prof. Paula Roberta Magocsiho – НАРОД НИВЫДКЫ: ілустрована історія карпатьскых Русинів (NÁROD ZNIKADIAĽ: ilustrovaná história karpatských Rusínov (Vydavateľstvo V. Paďaka, Užhorod – 2007). Je to krátka, ale ucelená história Rusínov na 120 stranách  s množstvom ilustračného materiálu, ktorá by nemala chýbať v žiadnej knižnici toho, ktorí sa zaoberá históriou. Jej cena v skutočnosti je 500 Sk, ale preto, aby bola dostupná mnohým, ponúkame ju za polovičnú cenu 250 Sk. Objednať si ju môžte na adrese: Svetový kongres Rusínov, Duchnovičovo nám. 1, 081 48 Prešov, na tel.: 0905 470 884, alebo na našej e-mailovej adrese: rusyn@stonline.sk.  Knihu Vám pošleme na dobierku.

 

Kniha vyšla už v štvrtom jazyku

 

O akú knihu ide? O publikáciu Paula Roberta Magocsiho Народ нивыдкы: ілустрована історія карпатьскых Русинів (Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov, ktorá vyšla najprv v anglickom jazyku, potom v ukrajinskom, ďalej v rusínskom a teraz – v rumunskom.

Prečo práve v rumunskom jazyku? Lebo 21. – 24. júna 2007 v meste Sighetu Marmaţiei v Rumunsku sa uskutoční 9. Svetový kongres Rusínov a 3. Svetové fórum rusínskej mládeže a v rámci nich budú aj sprievodné akcie. Jednou z nich bude aj slávnostná prezentácia tejto knihy po rumunským názvom Poporul de niciunde: istorie îmagini a rutenilor carpatici, a to 21. 6. 2007 v spomínanom meste. Kniha vyšla vo Vydavateľstve V. Paďaka (Užhorod – 2007), v preklade y ukrajinského na rumunský jazyk Elviry Chilaru. Publikácia o histórii Rusínov prinesie nielen Rusínom, ale aj iným národnostiam v Rumunsku vedomosti o všeobecnej histórii karpatských Rusínov. Veríme, že u mnohých Rusínov, ktorí nie sú pevní vo svojom národnostnom presvedčení, prebudí väčší pocit rusínskej spolupatričnosti. A u mladých – rusínsku samoidentifikáciu sa.

Tohto roku spomínaná publikácia P. R. Magocsiho by mala vyjsť ešte v iných jazykoch tých krajín, kde v značnej miere žijú Rusíni. Takže je už zrobený jej preklad do slovenského jazyka a zase veríme, že pred 3. Medzinárodným kongresom rusínskeho jazyka 13. – 16. septembra 2007 v poľskom Krakove vyjde aj po poľsky.  Nech aj tam sa Poliaci ako majoritný národ viac dozvedia o karpatských Rusínoch, ktorí žijú aj v ich krajine.

- az -  13. 6. 2007

 

Rusíni na Slovensku v cirkevných dokumentoch

I. diel

 

Pod takýmto názvom kniha o. Jozafáta V. Timmoviča, OSBM, sa nám v týchto dňoch dostala do rúk. Je to I. diel zborníka cirkevných dokumentov, ktoré sa týkajú rusínskych gréckokatolíckych veriacich a vyšiel vo Vydavateľstve V. Paďaka (Užhorod 2006) za finančnej pomoci rusínskeho mecenáša Stevena Chepu z Kanady. Kniha vyšla v slovenskom jazyku s anglickým, ruským a nemeckým resumé. Prvý diel má 640 strán a plánuje sa vydanie troch dielov, prebiehajú práce nad 2. dielom. A pri tejto príležitosti chceme poprosiť rusínskych gréckokatolíckych veriacich, ktorí za rôzne farnosti, ich filiálky  či sami osobne posielali nejaké listy (protesty, požiadavky, petície a pod.), aby ich poslali, resp. ich xerokópiu, autorovi na adresu: o. Jozafát V. Timkovič, OSBM, Monastyr baziliánov, ul. Vajanského 31, 080 01 Prešov. Autor a my vopred ďakujeme.

Kniha má dve hlavné časti: Všeobecné dokumenty o Rusínoch a baziliánoch (1997 – 2005) a Lokálne dokumenty o Rusínoch (v tejto časti sú dokumenty z farnosti Bardejov, Becherov, Havaj, Miková, Pichne, Prešov, Snina, Svidník, Štefurov a filiálok Čižatice, Staškovce, Malá Poľana a Valkovce). V Úvodnom slove sa píše: „Prvá časť knihy Rusíni na Slovensku v cirkevných dokumentoch zachytáva strasti gréckokatolíckych Rusínov najmä v časovom intervale od roku 1997 do roku 2005. Fototypicky reprodukované archívne dokumenty uverejnené v tejto knihe sú vlastne presnými fotografiami-momentkami zo života gréckokatolíkov na Slovensku. Tieto dokumenty ukazujú: 1. diplomatickú aktivitu Apoštolskej nunciatúry a Vatikánom menovanej hierarchie-biskupov na jednej strane, 2. a na druhej strane aktivitu veriacich a ich kňazov bojujúcich za svoje základné životné práva v oblasti národného a obradového života. Jednotlivé archívne dokumenty sú usporiadané chronologicky... Dokumenty svedčia nielen o vzniku a rozpade koalícií, o priateľstvách a vernosti ideálom, ale aj o intrigách, politike, zákulisných praktikách, zrade, karierizme a neprávosti. Rusínski gréckokatolíci Prešovskej eparchie od roku 1997 intenzívne prosili Vatikán o menovanie rusínskeho gréckokatolíckeho episkopa, avšak všetko márne. V decembri 2002 dostali praktickú odpoveď: za biskupa im bol menovaný „nepriateľ Rusínov“ – jezuita ThDr. Ján Babjak...Vďaka tomuto menovaniu Rusíni po prvýkrát v dejinách dostali za biskupa človeka, ktorý nevie ani slovo po rusínsky a ani sa to nesnaží vedieť. Aby zdanlivo suploval tento svoj nedostatok, v apríli 2003 vymenoval za svojho pomocníka o. P. P. Haľka, OSBM, ako „vikára“ (synkela) pre Rusínov... a je udržiavaný vo svojej funkcii ako nefunkčná „bábka“ proti vôli Rusínov... Uverejnené dokumenty sú neoceniteľne presnými fotografiami zachytávajúcimi okamihy histórie a života rusínskych gréckokatolíkov na Slovensku na prelome 20. a 21. storočia. Ostáva na čitateľovi-historikovi tieto fotografie-momentky správne pospájať a vytvoriť si ucelený film-obraz o náboženskej a obradovej situácií na východnom Slovensku (pod Karpatmi)  krátko pred a po vstupe do Európskej únie...“

Publikácia je archívom v knihe zviazanom a pomôže mnohým, ktorí budú potrebovať faktografický materiál hlavne o náboženskom živote Rusínov na Slovensku po nežnej revolúcii, poslúži všetkým, ktorí budú písať diplomové, dizertačné a iné práce o danej problematike. Je pre nich veľkým uľahčením, lebo sami by nemali možnosť taký ucelený faktografický materiál  zozbierať či aspoň nahliadnuť doňho. Ale kniha je cenná pre všetkých, ktorých zaujíma najnovšia história života Rusínov.  Záujemcovia majú možnosť si ju objednať na hore uvedenej adrese, alebo na e-mailových adresách: timkovic@pobox.sk, timkovic@yahoo.com.

A. Z., 7. 5. 2007

 

Reprezentatívna kniha o histórii Rusínov

 

Tak by sme mohli nazvať najnovšiu knihu profesora Torontskej univerzity, člena Kanadskej kráľovskej akadémie vied – PAULA ROBERTA MAGOCSIHO pod názvom „НАРОД НИВЫДКЫ – ілустрована історія карпаторусинôв“ (NÁROD ZNIKADIAĽ – ilustrovaná história karpatských Rusínov). Vyšla nedávno vo Vydavateľstve V. Paďaka (Užhorod 2007). Kniha na 120 stranách v zhustenej podobe (čo nie je tak ľahko, lebo ako povedal autor, oveľa ľahšie je písať obšírne) hovorí o histórii Rusínov, ich predkov od najstarších čias, až po súčasnosť. Je napísaná ľahkým, dostupným štýlom a môže poslúžiť ako deťom v škole, tak mládeži a dospelým. Je to cenná a zaujímavá kniha, ktorá bude podarovaná všetkým, ktorí sa učia rusínsky jazyk a kultúru v škole, ale aj pekným darčekom pre každého Rusína.

Najsamprv táto kniha vyšla po anglicky (jedná časť v Užhorode (2006) a druhá v Toronte (2006), potom v preklade z anglického do ukrajinského jazyka Serhija Bileckeho a Nadiji Kuško (Užhorod 2006), následne preklad do rusínskeho jazyka ako pokus o rusínske koiné urobil Valerij Paďak, CSc., ktorý zrobil aj komentáre k obrázkom, lebo polovicu knihy tvorí kvalitný ilustračný materiál, ktorý spomínaný vydavateľ a prekladateľ vybral z bohatého archívu Paula Roberta Magocsiho a z Výskumného centra karpatistiky pri Vydavateľstve V. Paďaka. Zodpovedným redaktorom a autorom grafickej úpravy je Larysa Iľčenko. Je to 155. kniha Vydavateľstva V. Paďaka v Užhorode, ktorá má všetky predpoklady stať sa príručnou knihou všetkých uvedomelých Rusínov. Ale aby o histórii Rusínov sa dozvedelo čo najviac nielen Rusínov, ale aj predstaviteľov iných národností, tak táto kniha vyjde aj v ďalších jazykoch. Pripravuje sa vydanie po slovensky, rumunsky, poľsky, v jazyku vojvodinských Rusínov v Srbsku, po srbsky, chorvátsky, česky, maďarsky, slovom – v jazykoch tých krajín, kde žije najviac Rusínov a odkiaľ sú členské organizácie Svetového kongresu Rusínov. Po rumunsky by mala vyjsť, keď všetko pôjde dobre, pred 9. Svetovým kongresom Rusínov v rumunskom meste Sighetul Marmaţiei, kde bude 21. – 24. júna 2007. Bola by to dobrá propagácia nielen kongresu, ale všeobecne Rusínov v Rumunsku.

Ale, že táto kniha vyšla už v troch jazykoch a vyjde aj v ďalších – to je veľká zásluha rusínskeho filantropa, sponzora, prezidenta firmy Norstone Financial Corporation v kanadskom Toronte – STEVENA CHEPU. Vďaka mu za taký užitočný skutok. Jeho zásluhou všetci školáci, ktorí sa učia rusínsky jazyk či to na Slovensku, Ukrajine, v Poľsku, Maďarsku alebo v Srbsku, dostanú túto knihu zdarma!

Ostatní si ju môžu kúpiť alebo objednať na adrese: Akadémia rusínskej kultúry v Slovenskej republike alebo na adrese: Svetový kongres Rusínov (tí, ktorí chcú poslať bankový šek), Duchnovičovo nám. 1, 081 48 Prešov, Slovenská republika. Knihu si možno objednať aj telefonicky na čísle: 0905 470 884 alebo na e-majlovej adrese: rusyn@stonline.sk. Hoci je to plne farebná kvalitná kniha z tvrdou laminatovou obálkou, je možné si ju kúpiť len za 200 Sk + dobierka a balné 50 Sk (v rámci Slovenska), alebo za 8 USD + poštovné a balné 8 USD (pre susedné krajiny), + poštovné a balné 13 USD (pre ostané krajiny Európy), + 16 USD poštovné a balné (pre ostatné krajiny sveta). Cena je preto taká nízka, lebo chceme, aby táto kniha bola dostupná všetkým! Veríme, že o ňu bude veľký záujem. Pre tých, ktorí si ju budú chcieť kúpiť priamo v na hore uvedenej adrese, bude to možné vždy v pondelok a stredu od 8. do 10.30 hod.

A. Z., 16. 4. 2007

 

Uzrela svetlo sveta kniha o A. Timkovičovi,..

 

... a to skoro na deň 20. výročia od jeho smrti (odišiel do večnosti 8. marca 1987), autorom textu ktorej je o. Gorazd A. Timkovič, OSBM, a autorom grafickej úpravy ktorej je Jozafát V. Timkovič, OSBM. Obaja ju venovali svetlej pamiatke svojho otca – o. Andreja Timkoviča (nar. 13. decembra 1919 v rusínskej dedinke Lazy pod Makytov na Podkarpatskej Rusi) a nazvali ju TIMKOVIČ ANDREJ (1919 – 1987) – príbeh zvyčajného ženatého farára. Táto kniha bola napísaná nielen ako spomienka na jedného z vyznávačov viery, ale aj ako podklad pre začatie prípadného jeho svätorečenia. Za týmto účelom bola odoslaná aj Jeho Svätosti Benediktovi XVI.

Každá doba, i tá dnešná, má svojich verných, ktorí svedectvom svojho života sú nám vzorom a pomocou na ceste viery. Jedným z nich je aj gréckokatolícky kňaz o. Andrej Timkovič, človek múdry a skromný, ktorého životný príbeh vypovedá o sile, akú čerpal z viery hlavne v ťažkých obdobiach svojho života. V období fašizmu bol šikanovaný a väznený gestapom a horthyovskou políciou pre svoje sympatie s komunistickou ideológiou, ktorá bola vysoko sociálne príťažlivá. Po likvidácii Gréckokatolíckej cirkvi v Československu v roku 1950 bol prenasledovaný a šikanovaný komunistickým režimom za svoju vernosť rímskokatolicizmu (únii s pápežom), že nepodpísal nanucované pravoslávie. Po roku 1968, keď Gréckokatolícka cirkev v Československu bola ako-tak obnovená, bol zasa intrigami prenasledovaný miestnou rímskokatolíckou hierarchiou zato, že bol verný gréckokatolíckej Cirkvi a rozhodne sa staval proti nekatolíckemu preťahovaniu veriacich a majetku do latinskej Cirkvi.

Životopis tohto gréckokatolíckeho kňaza v malom predstavuje osud celého rusínskeho národa (vo veľkom) pod Karpatmi v 20. storočí. Národa prenasledovaného a potláčaného za fašizmu (anexia Podkarpatskej Rusi horthyovským Maďarskom); prenasledovanie za komunizmu (vymazanie termínu „Rusín“ a jeho necitlivé nahradenie termínom „Ukrajinec“; tiež v roku 1950 likvidácia rusínskej Prešovskej gréckokatolíckej eparchie a jej nahradenie v roku 1968 slovenskou Prešovskou gréckokatolíckou eparchiou); násilne asimilovaného a latinizovaného, keď z rusínskych gréckokatolíkov miestnou cirkevnou hierarchiou boli vytváraní tzv. slovenskí gréckokatolíci a z nich následne slovenskí rímskokatolíci.

Ak má životný príbeh a osudy hlavného hrdinu tejto knihy priam románový charakter, autor na tom nemá nijakú zásluhu. Nič si v nej nevymyslel. Táto kniha je prácou potvrdenou mnohými tu uverejnenými dokumentmi, ktoré sú faktami, a preto jej románové prvky vytvoril život sám...

Túto novú knihu je možné kúpiť za sumu 490 Sk u o. Jozafáta Timkoviča, OSBM, v Monastyre baziliánov na Vajanského 31 v Prešove.

Z knihy vybral A. Z., 22. 3. 2007

 

Vyšiel nový Gréckokatolícky rusínsky kalendár

 

Až nedávno sa nám dostal do rúk ďalší z gréckokatolíckych rusínskych kalendárov, teraz na rok 2007, hoci vyšiel na konci roku 2006. Okrem tradičného cirkevného kalendária podľa juliánskeho a gregoriánskeho kalendára je tu veľa zaujímavých článkov, hlavne tie o významných našich duchovných vodcoch v minulosti – o. Emilovi Kubekovi o. Joanikiovi Bazilovičovi, OSBM. A keď nazrieme do neskoršej minulosti, tak tu je článok o svätom Jánovi Zlatoustom (344 – 407),

ktorého 1 600  výročie od smrti si pripomíname v roku 2007. Je to tretí v poradí gréckokatolícky kalendár, ktorý vyšiel po rusínsky, ale hlavne latinkou, menej materiálov je azbukou. Na obálke je ikona svätého Cyrila – učiteľa Slovanov. Vydal ho Spolok svätého Jána Krstiteľa pod vedením redakčnej rady, v ktorej sú: o. ThLic. František Krajňák, Jozef Kudzej, o. Mgr. Jaroslav Popovec Mgr. Marek Gaj. Kalendár zaiste poteší každého rusínskeho gréckokatolíckeho veriaceho, ale nielen jeho. Adresa redakcie: Gr. kat. farský úrad, 065 32 Kamienka 140, Slovensko, tel.: 052 / 43 21 557.

- az -

 

Národ ZNIKAdIAĽ

(Recenzia UKRAJINSKEJ VERZIE KNIHY)

 

Pod skutočne atraktívnym názvom Народ нізвідки: ілюстрована  історія карпаторусинів vyšla koncom roku 2006 v Užhorode v ukrajinskom preklade S. BileňkéhoN. Kuškovej ďalšia z viacerých publikácií venovaných dejinám karpatských Rusínov. Jej autor, profesor Torontskej univerzity a člen Kanadskej kráľovskej akadémie vied Paul Róbert Magocsi, sa výskumom rusínskej problematiky zaoberá už mnoho rokov a zaslúžene dosiahol nejeden úspech. Ide o skúseného bádateľa, ktorého diela sa vždy vyznačovali veľmi logickou argumentáciou, prehľadnosťou a presvedčivosťou, avšak skoro vždy prinášali aj isté inovácie  

Táto publikácia nie je žiadnou výnimkou. P. R. Magocsi, tentoraz i s veľmi  zdatnými  spolupracovníkmi,  totiž pripravil stručný prehľad histórie Rusínov od najstarších čias až po súčasné obdobie v mimoriadne vydarenej podobe. Vydavateľstvo V. Paďaka v Užhorode už na prvý pohľad odviedlo skvelú prácu a záujemcom sa tak dostane do rúk kniha, ktorá naozaj stojí za to.

Monografia Народ нізвідки evidentne nesie všetky znaky vedecko-populárnej publikácie. Svedčí o tom nielen jej menší rozsah, prístupný štýl, prehľadná štruktúra, minimalizovaný poznámkový  aparát, ale najmä vysoký podiel ilustračného materiálu v jej obsahovej náplni. Súčasne je to však aj práca vysoko odborná, erudovaná, napísaná so znalosťou vecí, ktorá vo viacerých ohľadoch znesie aj prísnejšie, vedecké kritéria. Prvou zárukou odbornej kvality je už samotné meno autora, ktorý sa nikdy neznížil k lacnej propagande, písal a vystupoval vždy korektne a s kritikmi polemizoval len seriózne.

Objektivitu prezentovaného diela autor garantoval najmä skutočnosťou, že spravidla vychádzal z výsledkov vlastného výskumu, ktoré ale konfrontoval s prevládajúcou vedeckou mienkou. Preto prácu uchránil od nepodložených tvrdení, ktoré sa neraz vyskytujú hlavne pri výklade najstarších dejín, od rôznych autochtónnych teórií, od predstáv o Rusínoch ako o priamych dedičoch praslovanského, resp. východoslovanského etnika, o keltskom etnickom pôvode a pod. Ku cti mu slúži aj to, že do príslušných pasáži nevnáša rôzne, veľmi rozšírené mýty a legendy, s ktorými mnohí autori často operujú ako s historickými faktami.

Prirodzene, autor nemohol ignorovať časté úvahy o možnej christianizácii Rusínov Konštantínom a Metodom pred ich veľkomoravskou misiou, zmienku Anonymovej kroniky o smutnom osude kniežaťa Laborca ani záznamy o Ruskej marke, ktorá býva interpretovaná aj ako osobitný, autonómny, administratívny útvar rusínskeho obyvateľstva v Uhorsku. V prospech formovania národnej identity Rusínov v krajine boli celkom prirodzene využívané aj listiny dokumentujúce záslužnú činnosť Fedora Korjatovyča. To isté platí, aj pokiaľ ide o dokumenty charakterizujúce účasť Rusínov v protihabsburskom stavovskom odboji.

Takýto postoj by totiž vôbec nebol ani vedecký, ani správny. Preto P. Magocsi v texte, ale aj V. Paďak v popisoch k ilustráciám, niektoré naznačené sekvencie v ich adekvátnych časových a obsahových súvislostiach uviedli. Robili tak v súlade s prvotnými historickými prameňmi, pričom v každom jednom prípade poukázali aj na dôvodné pochybnosti o úplnej  vierohodnosti niektorých údajov tohto druhu a na ich dodatočnú hyperbolizáciu.

Hoci publikácia nemá veľký rozsah, obsahuje 120 strán, vrátane početných ilustrácií, neznižuje to jej výpovednú hodnotu. Autor to dosiahol tým, že jej dal systematický charakter, a to aj za cenu, že sa jednotlivým historickým obdobiam, javom a procesom venoval s rôznou mierou podrobnosti. Niektoré dejinné skutočnosti dokonca musel skoro úplne vynechať, iné spracoval len encyklopedickým spôsobom. Napriek tomu ich popis nepôsobí suchopárne, ako sa to v takýchto prípadoch dosť často stáva.

Je nepochybné, že historický vývoj karpatských Rusínov je mimoriadne zložitý proces, zvlášť komplikovaná je najmä ich etnogenéza. Preto sa nevysvetľuje ľahko, ani jednoducho, ale to je už handicap najmä tých  etnických spoločenstiev, ktoré z rôznych dôvodov nedospeli k vlastnej štátnosti. Na druhej strane text publikácie vyznieva úplne jasne, pôsobí prirodzene, k čomu prispieva aj jej prehľadná štruktúra. Rozdelenie neveľkej odbornej knihy až na deväť kapitol je však už na hrane únosnosti.

Nie je tajomstvom, ani chybou, že vydanie publikácie má aj istý národnobuditeľský rozmer, že chce napomôcť zvýšeniu a upevneniu národného vedomia rusínskeho etnika. Napokon, u autora, ktorý je predsedom Svetovej rady Rusínov, by absencia takéhoto  aspektu diela bola abnormálnym javom. Je ale chvályhodné, že v knihe sa nevyskytuje ani náznak nacionalizmu či xenofóbie, ktoré sú v obdobných prípadoch vcelku bežné a v podstate len zbytočne vyvolávajú ďalšie nenávistné polemiky. Márne by sme hľadali aj invektívy voči ukrajinsky orientovanej reprezentácii menšiny, voči ukrajinskému národu či štátu. Pravda, ak za také nepovažujeme kritické výhrady proti neuznávaniu rusínskej menšiny na jeho území.

Významnou prednosťou prezentovaného diela je veľmi objektívny výklad dôležitej úlohy náboženstva a cirkví v dejinách rusínskeho etnika. Vplyv náboženského vyznania a cirkevných inštitúcií je hodnotený veľmi realisticky. Autor ho pokladá za nesporný, ale nepreceňuje ho, čo v posledných rokoch u rusínskych autorov nie je bežnou záležitosťou. Oceniť je potrebné aj fakt, že P. Magocsi nefavorizuje gréckokatolícku cirkev, ale takmer rovnakú pozornosť venoval pôsobeniu pravoslávia a ortodoxných duchovných. Ako kladné historické osobnosti tak vedľa seba vystupujú nielen mnohí predstavitelia Únie (A. Bačinskij, J. Bazilovič, M. Lučkaj, A, Duchnovič, V. Hadžega, P. P. Gojdič, T. Romža), ale aj postavy z radov pravoslávnej cirkvi (J. Zejkan, A. Tóth, M. Sandovič). 

Publikácia Народ нізвідки je pútavá nielen obsahom, ale aj príťažlivá svojou formou, preto uspokojí každého čitateľa a iste vyvolá živý záujem verejnosti.  Zásluhu na tom nemá len forma spracovania materiálu a štýl jeho prezentácie, ale aj jej estetická úroveň a najmä vynikajúce ilustrácie rôzneho druhu, ktoré sú vhodne a citlivo usporiadané v obsahovej a chronologickej postupnosti. Komentáre V. Paďaka k ilustráciám  vlastne nenásilne doplňujú a upresňujú základný text a pôsobia ako organická súčasť monografie. Bohatý ilustračný materiál zobrazuje prírodu, osobnosti, folklór, architektúru, mapy, dokumenty i publikácie viažuce sa k dejinám karpatských Rusínov. Jeho pestrosť zabraňuje vzniku dojmu určitej preplnenosti a fádnosti, ktorý sa preexponovaním výtvarnej stránky veľmi často objavuje. 

Pravda, na svete nejestvuje žiadny výtvor človeka, ktorý by bol bez chyby a bez akýchkoľvek nedostatkov. V tomto zmysle aj prezentovaná ilustrovaná publikácia o dejinách karpatských Rusínov má aj slabšie stránky. Prvou z nich je určitá simplifikácia v popísaní historického procesu v karpatskom priestore, ktorá je dôsledkom rozporu medzi rozsahom knihy a jej obsahovým a časovým vymedzením. U nezorientovaného čitateľa by tak mohla vzniknúť predstava, že vývoj rusínskeho etnika prebiehal v určitých skokoch a bez výrazných peripetií priamo smeroval k súčasnosti. Kontinuitu dejinného vývoja bolo vari preto potrebné vyjadriť pregnantnejšie.

Štatistika býva tradične veľkou slabinou publikačných výstupov obdobného druhu, najmä pokiaľ zobrazujú tak široký časový a priestorový rámec, ako je to v tomto prípade. Čísla pôsobia exaktne a majú svoju argumentačnú silu, ak sú presné, týkajú sa konkrétneho javu a v súčasnosti ich možno verifikovať. Ak tomu tak nie je, a to sa týka takmer všetkých historických štatistík, majú len dokresľujúci význam. Pomáhajú do istej miery vytvárať, resp. spresňovať predstavy čitateľa, avšak nemožno z nich dedukovať historické, a tobôž politické závery. Ak máme údaje vypočítané rôznym spôsobom a v rôznom čase, nemožno ich vôbec porovnávať.           

Určitú nevyváženosť možno pozorovať, ak porovnáme, koľko miesta a informácií je venovaných dejinám Rusínov žijúcich v jednotlivých regiónoch. Prirodzene, v dejinách, ale aj  v terajších podmienkach, rozhodujúca časť rusínskeho etnika žila a žije na území dnešnej Zakarpatskej oblasti Ukrajiny a na severovýchodnom Slovensku, to však neznamená, že históriu Lemkov možno zúžiť na otázku  Florinskej republiky či na akciu „Wisla“. Relatívne málo pozornosti sa dostalo rusínskej pospolitosti v Amerike, ktorá od začiatku 20. storočia riešenie otázky Rusínov v Karpatoch vo veľmi významnej miere ovplyvňovala. Rusínske lokality na území dnešného Maďarska a Rumunska sú v publikácii uvedené len symbolicky.

Z nášho hľadiska snáď najviac diskutabilným prvkom celej monografie je používanie termínu Karpatská Rus na označenie sídelného územia Rusínov na Ukrajine a na Slovensku, ako aj Lemkov v juhovýchodnom Poľsku. Sme presvedčení, že je prinajmenej nevhodné dať osobitný názov teritóriu vymedzenému podľa etnografických hraníc, ak má určitý politický aspekt. Je to neprípustné aj vtedy, ak by etnická hranica bola určená maximálne objektívnym spôsobom. Domnievame sa však, že to rozhodne nie je prípad Rusínov v strednej Európe. Okrem toho, vzhľadom na historicky známe a v minulosti sčasti aj oficiálne používané pojmy, akými sú Podkarpatská Rus, Karpatská Ukrajina, Prikarpatská Rus, ktoré označovali v podstate rôzne administratívne a geografické útvary, by sa rehabilitáciou pojmu Karpatská Rus neprehľadnosť, ba zmätok v oblasti názvoslovia len prehĺbili.

Bez ohľadu na naznačené skutočnosti možno vo všeobecnosti konštatovať, že naozaj atraktívna publikácia Národ znikadiaľ predstavuje ďalší dôležitý krok na ceste poznávania dejín rusínskeho etnika v karpatskom priestore,  a najmä ich popularizácie. Na základe toho je potrebné predovšetkým autorovi diela a jeho najbližším spolupracovníkom, vydavateľovi, ale aj  sponzorom úprimne poďakovať. Práca, vďaka solídnemu obsahu, ale i výborne zvládnutej formálnej stránke, môže plniť viaceré funkcie a rovnako dobre slúžiť ako doplnkový učebný text, ako príručka pre učiteľov i  študentov, ako reprezentačný darček, no predovšetkým ako vhodná súčasť knižnice každého rusínskeho rodoľuba.  

PhDr. Stanislav KONEČNÝ, CSc., Spoločenskovedný ústav SAV, Košice, 12. 3. 2007


Prvá rusínska akcia v Slovanskej študovni...

 

Obálka najnovšej knihy Prof. Paula Roberta Magocsiho – Narod nîvydky (Národ znikadiaľ), ktorá vyšla už v troch verziách – rusínskej, anglickej, ukrajinskej a v roku 2007 ešte vyjde v jazyku slovenskom, rumunskom a poľskom.

... Štátnej vedeckej knižnici v Prešove sa uskutočnila 16. februára 2007, a to hneď veľmi významná – prezentácia dvoch najnovších kníh spojených s menom Paula Roberta Magocsiho, profesora Torontskej univerzity a člena Kanadskej kráľovskej akadémie vied – NAROD NîVYDKY (NÁROD ZNIKADIAĽ) a CARPATHO-RUSYNS AND THEIR NEIGHBORS (KARPATSKÍ RUSÍNI A ICH SUSEDIA).

Prvú z kníh napísal sám autor a bola prezentovaná v troch verziách – rusínskej, anglickej a ukrajinskej. Druhú zostavili traja profesori z USA Bogdan Horbal, Patricia A. Krafcik a Elaine Rusinko a je to zborník vedeckých článkov na tému rusinistiky, do ktorého prispelo 23 autorov z rôznych štátov, ktorí napísali svoje príspevky v piatich jazykoch. Medzi nimi nechýba ani jazyk rusínsky zo Slovenska, v ktorom je napísaný článok Rusînskyj jazyk u svitľi peršych zmin pravyl pravopysu Doc PhDr. Vasiľa Jabura, CSc. a PhDr. Anny Pliškovej, PhD., pracovníkov Oddelenia rusínskeho jazyka a kultúry Ústavu regionálnych a národnostných štúdii Prešovskej univerzity. Okrem nich sa v tejto publikácii prezentovali aj ďalší vedeckí pracovníci zo Slovenska, a to Prof. PhDr. Juraj Vaňko, CSc., Prof. PhDr. Peter Švorc, CSc., PaedDr. Marián Gajdoš, CSc. a PhDr. Stanislav Konečný, CSc. Traja autori zo Slovenska boli prítomní aj na slávnostnej prezentácii knihy Carpatho-Rusyns and their Neighbors, a to A. Plišková, S. Konečný a P. Švorc. Tento zborník sa pripravoval vo veľkom utajení pred  P. R. Magocsim, lebo to malo byť prekvapenie pre neho a darček venovaný jemu ako jednému z najvýznamnejších historikov svetového mena k jeho 60. narodeninám v roku 2006, čo sa aj podarilo.

Slávnostnú atmosféru na začiatok prezentácie kníh v Slovanskej študovni ŠVK v Prešove navodilo vystúpenie časti členiek súboru Šariš Základnej umeleckej školy M. Moyzesa v Prešove pod vedením ich učiteľa a vedúceho súboru J. Piroha, čo potešilo všetkých prítomných.

Čestnými hosťami prezentácie boli: (zľava doprava) Prof. PaedDr. Š. Šutaj, DrSc., Prof. PhDr. P. Švorc (mal odborný výklad ku zborníku Carpatho-Rusyns and their Neighbors), Prof. PhDr. P. R. Magocsi, PhD. a PhDr. S. Konečný, CSc (mal odborný výklad ku knihe Narod nîvydky), ktorých privítala riaditeľka ŠVK v Prešove Mgr. V. Zavadská, ktorej pre Slovansku študovňu ŠVK podaroval najnovšie cenné knihy P. R. Magocsi. V pozadí je organizátor akcie a moderátor večera Mgr. Alexander Zozuľák.

 

Prezentácia oboch kníh bola na dobrej úrovni a obohatila kultúrno-národnostné dianie nielen Rusínov v Prešove, ale aj širšej čitateľskej obce iných národnosti. Pripravila ju Slovenská asociácia rusínskych organizácií v spolupráci s Štátnou vedeckou knižnicou v Prešove.

A. Z., fotky P. Krajňáka, 17. 2. 2007

 

 

Na svete je druhá kniha rozprávok po rusínsky po r. 1989

 

Začiatkom októbra 2006, financovaná Ministerstvom kultúry SR a dobrodincom Patrikom

 Tomičom, vyšla tak prepotrebná pre rusínske deti druhá kniha rozprávok v rusínskom jazyku  po roku 1989 (prvou bola kniha Marija Maľcovska, Prîpovidkova lučka, Rusínska obroda, Prešov 1995) pod názvom Prîpovidky na dobru nič (Rozprávky na dobrú noc) sestier Márie i Eriky Kostových (Rusín a Ľudové noviny, Prešov 2006). Takže vítaj na svete a prinášaj poučenie, radosť a vedomosti z rusínskeho jazyka našim deťom!

 

Spomínaná kniha rozprávok je od dvoch mimoriadnych dievčat z Kurova okresu Bardejov, ktoré sú od narodenia  pripútané na invalidný vozík s diagnózou svalová atrofia. No napriek strašnému fyzickému hendikepu, ktorý si zdravý človek len veľmi ťažko vie predstaviť, mentálne sa dievčatá normálne vyvíjajú, dokonca ich schopnosti v niektorých oblastiach sú mimoriadne. Práve rozprávky, ktoré počúvali od svojich starých rodičov, inšpirovali staršiu zo sestier – Mariku, ktorá postupne začala sama tvoriť. Bolo to komplikované, lebo rozprávky sa v hlave rodili, ale bolo potrebné ich dať na papier a ruky poslúchali vždy menej a menej. Na začiatku ich diktovala mladšej Erike, ktorej mama musela najprv nadvihnúť ruku, potom prsty uchopili do ruky pero a pomaly sa rodilo písmeno za písmenom, slovo za slovom. No keď sa Marike približovali 25. narodeniny a Erike 21. narodeniny, rodičia im kúpili počítač s tlačiarňou, ktorý život dievčat zmenil. Marika môže na ňom  písať svoje rozprávky a Erika sa naplno oddala ilustráciám, ktorými dotvára sestrine rozprávky. Tak vznikla nová kniha 17 rozprávok po rusínsky, predtým vydali svoju prvú knihu rozprávok pod názvom Rozprávkové všeličo na dobrú noc, ktorá vyšla za finančnej pomoci štedrých ľudí-sponzorov: starostky obce Márie Špirkovej PhDr. Mikuláša Mušinku, CSc., rodáka z Kurova, ktorý medzi prvými objavil neobyčajný talent dvoch dievčat.

Čas, ktorý venuješ tejto nezvyčajnej knihe zaiste nebude na škodu a nebude pre teba stratený. Autorky potešíš hocijakou reakciou na prečítanú knihu ich rozprávok a budú čakať na tvoju esemesku, ktorou môžeš zareagovať na čísle telefónu: 0904 953 489. Inak najnovšiu knihu môžete kúpiť pre svoje deti na našej adrese: Rusín a Ľudové noviny, Duchnovičovo nám. 1, 081 48 Prešov za sumu 200 Sk, alebo si ju môžete objednať na našej e-mailovej adrese: rusynacademy@stonline.sk.

 

PhDr. Kvetoslava KOPOROVÁ

(Skrátené a upravené A. Z., celý článok pod názvom „Paru slov o avtorkach i knîžc´i“ si môžete prečítať v rusínskej verzii našej webovej stránky v rubrike LITERATURA.)

4. 10. 2006

 


Dva nové zaujímavé knihy...

 

... vyšli v roku 2006, jedná v Užhorode, druha v Prešove, prvá má názov „Encyklopedija Podkarpatskoj Rusy“ (Encyklopédia Podkarpatskej Rusi) autora prof. Ivana Popa, známeho historika, druhá sa nazýva „Aspirin“ (Aspirín) autora Štefana Suchého, významného rusínskeho básnika a spisovateľa, laureáta Ceny Alexandra Duchnoviča za rusínsku literatúru.

Encyklopédia I. Popa je druhým rozšíreným, doplneným vydaním o histórii a súčasnosti Rusínov na Podkarpatskej Rusi a čiastočne aj na Prešovskej Rusi (prvé vydanie vyšlo v roku 2001), vyšla po rusky a má 412 strán, uvádzame ju len preto, že hoci nie napísaná po rusínsky, ale prináša vedomosti o mnohých Rusínoch aj z terajšieho regiónu Prešovského samosprávneho kraja.

Druhá kniha – Aspirín Š. Suchého je neveľkou zbierkou poézie a esejí a má čo povedať Rusínom, lebo o nich sa tam dočítate. Vyšla v rusínskom jazyku na 64 stranách.

Prvú vydal „Karpatorusskîj etnologîčeskîj îsledovateľskîj centr v SŠA“ (Kartorusínske etnologické výskumné centrum v USA), druhu knihu vydal vydavateľský subjekt, občianske združenie Rusín a Ľudové noviny a bola financovaná Ministerstvom kultúry SR.  Autor druhej knižočky 24. mája 2006 sa dožil významného jubilea – šesťdesiatky. Autor prvej publikácie 26. mája 2006 oslávil 68 rokov od svojho narodenia.

Gratulujeme autorom k najnovším knižným vydaniam a čitateľom môžeme povedať nakoniec len toľko – oplatí sa tieto knihy prečítať.

A. Z.


Vyšla tretia kniha Svetového kongresu Rusínov...

 

... pod názvom „Spoviď Rusîna“ (Spoveď Rusína) (2006) od autora Mikuláša Hvozdu, ktorá nasleduje po predtým vydaných knihách nového vydavateľského subjektu, občianskeho združenia – Svetový kongres Rusínov, a to po knihách „Bida Rusniv z domu vyhaňala“ Mikuláša Kseňáka (2002) a „Vyznamny pro Rusîniv“ (2005) zostaviteľov Gabriela Beskyda a Alexandra Zozuľáka. Najnovšia kniha SKR je zborníkom výberu z najnovšej poetickej tvorby ľudového básnika M. Hvozdu, kde sa na prvom mieste prezentuje s patriotickou poéziou, ako napríklad „Rodnyj kraj“, „Holos Rusîna“, „Buďte na nîch hordy“, „Pravyj Rusîn“, knihu literárne a jazykovo upravili: PhDr. Mária Maľcovská a PhDr. Anna Plišková. Kniha vyšla po rusínsky azbukou, bola financovaná Ministerstvom kultúry SR, má 64 strán a za cenu 150 Sk si ju môžte objednať a kúpiť na adrese: Svetový kongres Rusínov, Duchnovičovo nám. 1., 081 48 Prešov, alebo na e-mailovej adrese: rusynacademy@stonline.sk.

A. Z.


Človek má neprestajne merať vlastnú hĺbku

 

(Vybrane z článku pod tým istým názvom v rusínskej verzii našej webovej stránky.)

 

Súčasná rusínska literatúra, vychádzajúc z možností rozvoja v minulých desaťročí, môžeme povedať, že čaká na svoj tvorivý potenciál. Napriek tomu aj dnes je v nej niekoľko zrelých autorov, ktorí svojou tvorbou stavajú cestu, po ktorej by v budúcnosti mohli a mali ísť nové rusínske talenty. Nesporne, jedným z tých najvýznamnejších „architektov“ novej rusínskej literatúry na Slovensku, ale ďaleko s etnickým presahom, je Štefan SUCHÝ, ktorý sa 24. mája 2006 v tvorivom eláne dožil šesťdesiatky. Je to plodný autor, ktorý aj keď, ako sám vraví, v rusínskom literárnom procese ešte nevyriekol posledné slovo, ale už dnes o ňom môžeme povedať, že jeho literárna práca je širokospektrálna, lebo sa prejavuje v mnohých literárnych formách a žánroch: začínal poéziou (zbierky „Hir´ska vîšňa“, 1982 a „Soňačna kompozîcia“, 1987 vydal po ukrajinsky, ďalšie po rusínsky – „Rusîňskyj spivnîk“, 1994, „Endi sidať na mašynu vičnostî“, 1995, „Aspirin“, 2006), ale vyskúšal svoje tvorivé sily aj v oblasti humoristickej prózy („Jak Rusnaky relaksujuť“, 1997), udomácnil v rusínskej literatúre aj žáner rozhlasovej hry („Dobra voda“, „Skleroza“, „Ruleta“, Chľib dušy otc´a Aleksandra“, „ Vladyka abo dobryj učenîk Christa“), je dramatickým autorom („Vybrany uryvky iz Staroj i Novoj Zapovidî“), no aj tvorcom poézie pre detí („Azbukarňa“, 2004). Svojou tvorbou spisovateľ vytiahol rusínsku literatúru z prostonárodnej folklórnej opisnosti, pričom v značnej miere prispel k rozvoju rusínskeho literárneho jazyka. V roku 2000 za svoju literárnu tvorbu bol ocenený titulom Laureát Ceny Alexandra Duchnoviča za rusínsku literatúru.

 

Pri príležitosti životného jubileá Štefan Suchý okrem iného povedal:

 

„Rusínsky jazyk, aký by nebol biedny, stal sa pre mňa istotou, lebo viem, že keď ním oslovím svojich krajanov, tak mi porozumejú. Je to istota komunikatívnej percepcie. Je taktiež pravdou, že rusínska rečová a pravopisná norma je rozkolísaná, ale v masmédiách by sa to nemalo stavať... So slovom národa sa nesmie narábať ako s pokazeným vínom a neúmyselná zrada boli dvojnásobne. A to, čo tu hovorím, ma nielen mrzí, ale bolí. Z druhej strany, tešia ma úspechy, cudzie aj vlastné, lebo všetky sú naše... Literatúru oživujú mladí autori. Literatúra je ťažká práca, keď ju zľahčuješ a motáš všetko a všelijako do jednej nádoby, stávaš sa milionárom riadkov popísaného papiera, ale nie milionárom zlatých slov. Čas ťa zaradí postupne medzi zabudnutých a po tom zaiste ani jeden tvorca krásy netúži. Toto krédo mám vždy na pamäti, keď sa zberám zložiť hrudku krásy. Na rusínskom literárnom poli je aspoň toľko veľa práce, ako na poli neoranom. Chýbajú významné poémy, aj historické romány, próza o významných súčasných aj nedávnych udalostiach v našom živote, napríklad próza o blahoslovenom biskupovi Gojdičovi, o optácii, kolektivizácii, o vojne, takže nie je čas zabávať sa prázdnymi témami a la oj, Beskide, láska, bože, láska, či inými trafaretnosťami, na ktoré mimo autora nik nie je pyšný. A čo detská literatúra, dramatická tvorba? A my len zanovite píšeme bajočky až do omrzenia. Literatúra vyžaduje statočnú prácu a solídne erudovaných tvorcov. Keď budeme chcieť oslovovať a pozdvihovať národ kvalitnými literárnymi dielami, vtedy si môžeme povedať, že sme majstrami... Človek má neprestajne merať vlastnú hĺbku...“

Anna PLIŠKOVÁ,

fotka: A. Z.

26. 6. 2006


Každý človek si zaslúži, aby jeho život zostal akýmsi spôsobom zvečnený

Rusínska novinárka a spisovateľka

 

(Vybrané z článku pod tým istým názvom v rusínskej verzii našej webovej stránky.)

 

„My – novinári, spisovatelia sme celý život naplnený eufóriou, ktorá neutícha, jednoducho je v tebe bez ohľadu na to, či je pre literatúru doba priaznivá, alebo nie...

 

Spisovateľská dráha

 

Mnohí spisovatelia sa zaoberajú veľkými udalosťami alebo osobnosťami. Ja vyzdvihujem na piedestál obyčajného človeka s jeho obyčajným každodenným životom... Doteraz bolo vydaných šesť mojich kníh a jedná magnetofónová kazeta so zdramatizovaným textom mojich rozprávok pod názvom Rozprávková lúčka. Doba, v ktorej sa rodili moje knihy bola, hektická. Pravda, prvé dve knihy vyšli ešte po ukrajinsky, ale po kodifikácii rusínskeho jazyka bolo potrebné zaplniť to prázdno, ktoré vyniklo v rusínskej literatúre po 40 rokoch ukrajinizácie. Preto sa u mňa objavila aj taká rôznorodosť literárnych žánrov. Prvou po rusínsky písanou bola  zbierka poviedok „Manna i oskomîna“, ktorá je vlastne mojou spoveďou a vyšla tesne pred samotným aktom kodifikácie rusínskeho jazyka na Slovensku 27. januára 1995. Potom nasledovala „Prîpovidkova lučka“ – čo boli rozprávky pre detí. V nej som sa opierala o rozprávanie mojej matky, hrdinovia rozprávok sú mytologické postavy z našej kalendárno-obradovej a ľudovej slovesnosti. Ďalšia kniha priniesla ďalší žáner – biografická próza, dnes by som ho nazvala beletriou faktu, lebo v nej sa preplietajú biografické fakty s beletristickými žánrami... Ide o knihu „Pid rusîňskym nebom“, ktorá je malou ságou jednej rusínskej rodiny, zjednocujúcim faktorom ktorej je matka – Mária Piptová z Ruskej Volovej. Za túto knihu som bola ocenená Cenou Alexandra Duchnoviča za rusínsku literatúru... Potom nasledoval zborník poviedok pod názvom „Rusîňsky arabesky“. Teraz dokončujem ďalšiu knihu. Je o vnútornom boji jednej osoby, ktorá veľa toho prežila. Prežila starý svet, prišiel nový, od ktorého očakávala niečo pozitívne, čakala, že sa jej život posunie dopredu, ale zbadala, že tomu nie je tak. Prichádza na rázcestie a nevie ako ďalej. Kniha je o ľuďoch, ktorí stratili česť, cit, lásku, prestali si vážiť pozitívne hodnoty života a možno spolu s čitateľom tieto hodnoty budeme hľadať medzi riadkami, lebo ja bez nich neviem byť. Som rada, že moje knihy sa rozídu, že ich ľudia čítajú, lebo to je pre mňa satisfakcia...“

K významnému jubileu 55 rokov od narodenia, ktoré naša kolegyňa, redaktorka a spisovateľka Mária MAĽCOVSKÁ oslávila 5. mája 2006, želáme jej pevné zdravie, veľa elánu a tvorivej eufórie.

Kvetoslava KOPOROVÁ,

fotka: A. Z.

17. 5. 2006


Rusínske publikácie

 

Koncom roku 2005 občianske združenie Svetový kongres Rusínov vydal svoju 2.  publikáciu, a to zborník referátov z medzinárodného vedeckého seminára k 110. výročiu od začatia vyučovania v Gréckokatolíckom ruskom (rozumej rusínskom) učiteľskom seminári a 80. výročiu od zakúpenia Ruského (taktiež royumej – rusínskeho) domu v Prešove, ktorý sa uskutočnil v Ruskom dome 1. októbra 2005. Publikácia má názov „Vyznamny pro Rusîniv“ (Významné pre Rusínov), má 72 strán a finančne jej vydanie podporili: MK SR a Prešovský samosprávny kraj. Zostavovateľmi sú Mgr. Gabriel Beskyd a Mgr. Alexander Zozuľák. Okrem zaujímavých referátov v zborníku sú aj medailóny o významných osobnostiach spojených s uvedenými rusínskymi inštitúciami, ako napríklad P. P. Gojdičovi, S. Smandrajovi, T. Rojkovičovi, Š. Gojdičovi, T. Dufancovi, I. Genderovi-Suchodoľskom, I. Kizákovi, A. Fariničovi, J. Zbihlejovi či J. Kizákovi. Knihu je si možné kúpiť v redakcii Rusín a Ľudové noviny, Duchnovičovo nám. 1, 081 48 Prešov za sumu 100 Sk.

 

V novembri 2005 vyšla zbierka patriotickej poézie Štefana Smoleja z Medzilaboriec pod názvom Ne haňb sja, Rusîne! Vydal ju Rusín a Ľudové noviny ako svoju 12. samostatnú publikáciu (alebo 69. publikáciu pripravenú redakciou pod tým istým názvom). Výber bol rozdelený do dvoch častí: Rusîňsky molîtvy a Vďaka materî. Knihu je možné zakúpiť v redakcii Rusín a Ľudové noviny, Duchnovičovo nám. 1, 081 48 Prešov za  100,- Sk alebo na dobierku za 120,- Sk. Vydanie knihy bolo financované Ministerstvom kultúry SR.

Publikácia „Николай Бескид на благо Русинів“ (Mikuláš Beskyd na blaho Rusínov) zostavovateľa Gabriela Beskyda (synovca Mikuláša Beskyda) vyšla v roku 2005 vo Vydavateľstve Valéria Paďaka v Užhorode. Autor ju vydal na vlastné náklady, lebo výbor Ruského (rozumej – rusínskeho) klubu – 1923 pod vedením predsedu Štefána Sekeráka vrátil sumu 70 000,- Sk Ministerstvu kultúry SR, ktoré boli poskytnuté na vydanie tejto publikácie, lebo autor neposlúchol hlavne dnes nezmyselnú požiadavku spomínaného výboru vydať ju po rusky alebo karpatorusky, hoci financie boli poskytnuté na rusínsku neperiodickú tlač a na tento konkrétny titul. Na 177 stranách zostavovateľ približuje okruhu vedeckých pracovníkov, ale aj širšej rusínskej verejnosti život a dielo významného publicistu, historika 1. polovice 20. storočia – Dr. Mikuláša Beskyda.


Učebnice rusínskej literatúry

 

 

V auguste 2005 vyšla učebnica Literárna výchova pre 9. ročník základných škôl s vyučovaním rusínskeho jazyka autora Jána Hriba, skúseného pedagóga na dôchodku z Repejova. Kniha sa zaoberá rusínskou literatúrou od začiatku 20. storočia po súčasnosť. Informuje o živote a tvorbe väčšiny rusínskych básnikov a prozaikov aj s ukážkami ich tvorby. Je zaujímavá nielen pre školákov, ale aj iných,  ktorí sa zaujímajú o rusínsku literatúru. Učebnica má 128 strán.

Podobný obsah má aj Rusínska literatúra pre 4. ročník stredných škôl s vyučovaním rusínskeho jazyka, ktorá zachytáva rozvoj rusínskeho jazyka od začiatku 20. storočia po súčasnosť a okrem iného prináša  ukážky z diel menej známych autorov. Naviac autor učebnice Mgr. Štefan Suchý tu vtesnal aj text o troch rusínskych literárnych kritikoch. Aj táto učebnica je určená pre široký okruh čitateľov, nielen študentov. Má 128 strán.

Tieto knihy si môžete za výhodnu cenu 300,- Sk kúpiť v redakcii Rusín a Ľudové noviny na Duchnovičovom nám. 1, 081 48 Prešov, e-mail: rusyn@stonline.sk (do vypredania zásob)

   


Michal PAVÚK – 80-ročný

Rusínsky ľudový básnik a dopisovateľ Rusína, Ľudových novín a Ru-sínskeho ľudového kalendára – Michal Pavúk sa narodil 20. septembra 1925 v Koroleve nad Tisou (okres Svaľava, Podkarpatsko na Ukrajine), dnes žije na zaslúženom odpočinku v Bratislave. Jeho básne boli uverejnené aj vo dvoch zbierkach rusínskej ľudovej poézie  – Муза спід Карпат“ (Múza spod Karpát, Prešov 1996) a Тернёва ружа“ (Tŕňová ruža, Prešov 2002). Je autorom mnohých básní, ale aj rozsiahleho historického románu vo veršoch – „Русuніана“ (Rusiniána, zatiaľ knižne nevydaný). Želáme nášmu jubilantovi dobré zdravie,  veľa síl a neutíchajúcu tvorivú inšpiráciu.

A. Z., Prešov

                    

(Článok o M. Pavúkovi pod názvom „Пише в народно-поетічнім штілї“ (Píše v národno-poetickom štýle) si môžete prečítať v rusínskej mutácií našej webovej stránky v rubrike  TLAČ: „Народны новинкы“ č. 35 – 41 / 2005, str. 4. Zborník aj s jeho poéziou „Тернёва ружа“ si môžete zakúpiť za 120,- Sk v Redakcii Rusín a Ľudové noviny, Duchnovičovo nám. 1, 081 48, e-mail: rusyn@stonline.sk)