V posledných dvadsiatych rokoch prechádza umenie nevídanou globalizáciou kultúry. Takmer všetky národy zasiahnuté týmto procesom si uvedomujú, že niektoré umelecké formy sú touto explóziou nových informácií ohrozené. Stráca sa rôznorodosť národných tradícii, originálnosť prameniaca z koreňov tej ktorej kultúrnej identity.

Galerijné oddelenie v Sninskom kaštieli preto realizuje výstavu Návraty k ľudovému umeniu, ktorá by mala zmapovať to najcennejšie zo živej ľudovej kultúry v našom regióne. Okresy Snina, Humenné a Medzilaborce disponujú zaujímavými menami ľudovej výtvarnej scény. Organizátormi výstavy sú aj Mestské kultúrne a osvetové stredisko v Snine a Únia žien Slovenska, Snina. Vernisáž výstavy bude 26. marca 2014 od 16.00 hod. v spomínanom kaštieli a potrvá do 30. apríla 2014.

Rusínsky maliar Michal Sirik (1925, Stierkovce – 2013, Medzilaborce), jeden z najznámejších predstaviteľov neprofesionálnej maľby, diela ktorého sa nachádzajú v zbierkach múzeí a galérií na Slovensku ( Národná galéria v Bratislave, Vihorlatské múzeum v Humennom, Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku), ale aj v súkromných zbierkach doma a zahraničí. Výtvarnému umeniu sa autor systematický začal venovať až po odchode do dôchodku. Z výtvarných techník uplatňoval výlučne olejomaľbu. Maliar s obľubou čerpál námety zo svojich spomienok, maľuval zvykoslovné, obradové a tradičné scény, ako vianočné a veľkonočné výjavy, sobáše, jarmoky, kosenie luk, zvážanie dreva a pod. Jeho dielo je optimistickou hymnou života dedinského človeka, ktorý žije v symbióze s prírodou, ľuďmi a prostredím, ktoré ho formovalo. Poézia všedného života, úcta a láska k práci, rodnému kraju, duchovným tradíciám sú atribútmi jeho tvorby.

Rusínsky ľudový rezbár Andrej Gavula má talent od Boha a vrodený cit pre prírodný materiál – drevo. Narodil sa v roku 1940 v obci Čabiny, okres Medzilaborce. Pôvodným povolaním je rušňovodič na trasách Stakčín, Humenné, Bardejov, Stará Ľubovňa a Prešov. Rezbárstvu sa intenzívne venuje od roku 1988, kedy vyrezal prvý Betlehem do chrámu v rodnej obci. Predtým ho inšpirovali samorasty, ktoré nachádzal pri rieke Laborec. Po odchode do dôchodku sa venuje komornej aj monumentálnej drevenej plastike. Zúčastňuje sa sochárskych plenérov doma i v zahraničí. Jeho diela sa nachádzajú v súkromných zbierkach a zbierkach múzeí v Humennom, Medzilaborciach a Svidníku. Je stálym účastníkom celoslovenských súťaží neprofesionálnej výtvarnej tvorby. Jeho komorné a monumentálne plastiky rešpektujú tvarovú hutnosť dreva. Vytvárajú harmonickú jednotu medzi vnútornou predstavou autora a pratvarom zakódovaným v dreve. Autor celú svoju tvorbu nasmeroval na dedinského človeka a jeho autentickú, každodennú prácu, ktorá je silno spätá s prírodou a tradíciami. Vôňa človečiny, pokora a jednoduchosť plastik korešponduje s povahovými vlastnosťami samotného rezbára.

Náš región je charakteristický aj zdobením kraslíc. Táto tradícia žije dodnes. Množstvo maliarok zdobí vajíčka pre svoje potešenie a známych. Sú medzi nimi aj také, ktoré sa tomuto ľudovému remeslu venujú programovo a majú za sebou mnoho úspechov. Ich kraslice sa nachádzajú v etnografických zbierkach múzeí, v súkromných zbierkach a ich tvorba bola ocenená na výstavách kraslíc. Medzi ne patria Rusínky Zuzana Kapráľová, Jarmila Lattová zo Stakčína a Emília Šelepcová zo Sniny. Okrem iných technik, ktoré si obľúbili pri zdobení, ich spája tradičná vosková technika, typická pre tento sninský región.

Súčasťou výstavy je aj prehliadka kraslíc od ďalších autoriek nášho regiónu, ktoré oslovila Únia žien Slovenska v Snine a ktoré sa chcú o krásu svojich malých výtvorov podeliť s divákmi.