Prešovská univerzita je jedinou univerzitou v Slovenskej republike, ktorá od roku 2007 poskytuje akreditované vysokoškolské štúdium bakalárskeho (Bc.) a magisterského (Mgr.) učiteľského študijného programu (ŠP) rusínsky jazyk a literatúra, teda štúdium materinského jazyka a literatúry jednej zo 14 štátom akceptovaných národnostných menšín. V novodobej histórii sa obidva študijné programy z objektívnych príčin (neuznávanie národnej identity Rusínov a ich jazyka predchádzajúcim totalitným režimom – až do roku 1990) realizujú po prvýkrát, a až na sklonku akademického roka 2012/2013 PU vypustila prvých absolventov Mgr. ŠP, teda plne kvalifikovaných učiteľov rusínskeho jazyka a literatúry pre 2. stupeň ZŠ a pre SŠ. Z tohto dôvodu môžeme konštatovať, že v obidvoch prípadoch ide o experimentálne študijné programy, ktoré počas piatich rokov realizácie v praxi zároveň prechádzali fázou testovania zo strany učiteľov participujúcich na ich realizácii, ale aj študentov 1. – 3. ročníka Bc. stupňa štúdia a 1. – 2. ročníka Mgr. stupňa štúdia. Gestorom realizácie týchto ŠP je od roku 2008 samostatný Ústav rusínskeho jazyka a kultúry PU (predtým Ústav regionálnych a národnostných štúdií – zvlášť oddelenie rusínskeho jazyka a kultúry), ktorého pracovníci počas uplynulých piatich rokov intenzívne sondovali a vyhodnocovali koncepčnosť prvých študijných plánov, ich obsahovú náplň, efektívnosť didakticko-metodických prístupov v procese ich realizácie, dostupnosť príslušnej študijnej literatúry, ale zároveň postupne formovali aj profesionálny profil adepta na prácu vysokoškolského pedagóga – rusinistu.

Na základe realizácie Bc. a Mgr. ŠP v akademických rokoch 2006/2007 – 2011/2012 došli k takýmto záverom:
1. obidva ŠP je nevyhnutné inovovať v oblasti štruktúry, obsahovej náplne aj hodinovej dotácie;
2. pri inovácii študijných plánov je nevyhnutné efektívnejšie uplatniť princíp priority a proporcionality, a to tak, aby v obidvoch ŠP bolo adekvátne a proporcionálne zastúpenie dominantných predmetov z rusínskeho jazyka a literatúry spadajúcich do jadra ŠP, doplnených predmetmi z kultúry, dejín a etnografie Rusínov;
3. pri koncipovaní nových plánov je nevyhnutné zohľadniť kognitívne hľadisko pri zoraďovaní či rozložení jednotiek ŠP do jednotlivých ročníkov a semestrov počas štandardnej dĺžky vysokoškolského štúdia – v korešpondencii s už nadobudnutými kompetenciami študentov v predchádzajúcich ročníkoch či semestroch štúdia;
4. vychádzajúc z bodu 3 je žiaduce dôslednejšie prihliadať na logickú nadväznosť jednotlivých jazykovedných a literárnovedných disciplín;
5. s ohľadom na rastúci záujem o rusinistiku študentov neovládajúcich rusínsky jazyk, resp. jeho nárečia, do študijných plánov je nevyhnutné zaradiť viac doplnkových predmetov, resp. aktivít podporujúcich rýchlejšie nadobudnutie jazykových kompetencií v rusínskom spisovnom jazyku (letná škola rusínskeho jazyka a kultúry, seminár karpatorusinistiky, konverzačné cvičenia, počúvanie a porozumenie nahratých učebných textov, resp. celých ukážkových hodín alebo tém z DVD);
6. s ohľadom na nedostatok, resp. nedostupnosť príslušnej študijnej literatúry a pramenných zdrojov z karpatorusinistiky v Európe, je nevyhnutné pre potreby realizácie existujúcich, avšak aj potenciálnych nových ŠP na báze karpatorusinistiky vybudovať na PU špecializovanú Knižnicu karpatorusinistiky, a to digitalizáciou jedinej vo svete „Carpatho-Rusyn Library“ na Torontskej univerzite a doplniť existujúci knižný fond knižnice ÚRJK PU nákupom príslušnej odbornej literatúry.

Tieto závery sa stali východiskovou bázou pre zapojenie sa do projektu v rámci zverejnenej výzvy Agentúry MŠ SR pre štrukturálne fondy EÚ v OP Vzdelávanie v roku 2012. ÚRJK PU spolu s Ústavom maďarského jazyka a kultúry a Centrom celoživotného a kompetenčného vzdelávania PU zareagovali na uvedenú výzvu a spoločne pripravili projekt pod názvom Zlepšenie jazykových kompetencií študentov PU v jazykoch národnostných menšín, konkrétne v rusínskom, maďarskom a (karpatsko)nemeckom, ktorý bol napokon aj schválený a v roku 2013 ho PU začala realizovať.

V rámci rozvoja jazykových kompetencií v rusínskom jazyku projekt je zameraný na hlavnú cieľovú skupinu, ktorou sú prioritne vysokoškolskí študenti bakalárskeho a magisterského študijného programu rusínsky jazyk a literatúra, učitelia jednotlivých disciplín obidvoch ŠP na Prešovskej univerzite zaradení na ÚRJK a doktorandi, ktorí si vyberú tému svojej dizertačnej práce z oblasti karpatorusinistiky (jazyk, literatúra, kultúra, sociolingvistika a pod.). Medzi potenciálnych členov cieľovej skupiny môžeme však zaradiť aj študentov iných celouniverzitných ústavov a teológov-Rusínov, ktorí si môžu zvoliť štúdium výberových jednotiek ŠP rusínsky jazyk a literatúra. Odhadom ide o cieľovú skupine v počte okolo 200 osôb. Predpokladáme však, že výsledky projektu v danej fáze rozvoja rusínskeho jazyka na Slovensku a vo všeobecnosti v karpatskej oblasti (najmä v podobe študijnej literatúry) budú užitočné aj pre niekoľko cieľových skupín z mimouniverzitného prostredia, ktoré ich budú môcť využívať pre vlastné sebazdokonaľovanie, pre účely rozvíjania vlastných jazykových, literárnych, jazykovedných a literárnovedných kompetencií. Ide predovšetkým o:
a) učiteľov základných škôl s vyučovacím jazykom rusínskym,
b) učiteľov ZŠ s vyučovaním rusínskeho jazyka,
c) učiteľov gymnázií s vyučovaním rusínskeho jazyka,
d) autorov a vydavateľov učebníc rusínskeho jazyka a literatúry pre uvedené typy základných a stredných škôl,
e) redaktorov rusínskych masmédií,
f) iných aktívnych používateľov rusínskeho spisovného jazyka (aktivisti rusínskych občianskych združení, herci profesionálneho rusínskeho divadla, publicisti, autori umeleckej, vedeckej či vedecko-populárnej literatúry, kňazi cirkví východného obradu – gréckokatolíckej a pravoslávnej a pod.).

Analyzujúc potreby cieľovej skupiny, pri koncipovaní projektu vychádzali sme v prvom rade z načrtnutého nepriaznivého obdobia pre rusínsku národnostnú menšinu v uplynulom historickom období od konca 50. do konca 90. rokov 20. storočia. Absencia rusínskych národnostných škôl, absencia podporných mechanizmov na upevňovanie národnej identity, likvidácia gréckokatolíckej cirkvi ako jedinej opory rozvoja a upevňovania národného vedomia pre Rusínov znamenali postupnú asimiláciu tejto menšiny s majoritným národom. Nádejou pre národnostné oživenie sa stal rok 1989 a nový revitalizačný program Rusínov, ktorý si vytýčil 10 prioritných cieľov. Medzi nimi na prvých miestach stála kodifikácia rusínskeho spisovného jazyka a jeho zavedenie do rôznych sfér života, pričom ako prioritná bola definovaná sféra školstva. Napokon, rozvoj školskej sféry je pre zachovanie každého etnika úlohou najdôležitejšou, preto aj Rusíni túto otázku považovali za najdôležitejší bod svojho revitalizačného programu. Vznik prvých škôl s vyučovaním rusínskeho jazyka (Medzilaborce, Svidník, 1997), prvého Ústavu národnostných štúdií a cudzích jazykov s oddelením rusínskeho jazyka a kultúry na Prešovskej univerzite (1998) a napokon aj pracovné miesto metodika pre rusínsky jazyk v rámci Metodicko-pedagogického centra v Prešove znamenali nádej na nový začiatok pre rozvoj rusínskeho národnostného školstva na Slovensku.

Vďaka spolupráci uvedených inštitúcií sa začínajú pripravovať prvé školské dokumenty – učebné osnovy a plány pre výučbu rusínskeho jazyka na ZŠ, neskôr na SŠ. V roku 1999 bol pripravený prvý projekt prehĺbeného štúdia rusínskeho jazyka pre študentov ŠO Učiteľstvo pre I. stupeň ZŠ na Pedagogickej fakulte PU. Tento program výučby so zameraním predovšetkým na rusínsky jazyk sa na Prešovskej univerzite realizoval až do akreditácie Bc. ŠP rusínsky jazyk a literatúra v roku 2006. Za toto obdobie pod vedením pracovníkov uvedených inštitúcií – v ich autorstve, spoluautorstve, metodickom usmerňovaní a recenznom posudzovaní – na Slovensku začali vychádzať prvé učebnice rusínskeho jazyka a literatúry pre ZŠ a SŠ. Príprava na akreditáciu vysokoškolského ŠP si vyžadovala takisto zabezpečenie jednotiek ŠP potrebnou študijnou literatúrou, čo znamenalo prípravu učebných textov pre množstvo disciplín, a takisto hľadanie odborníkov na realizáciu výučby. Napriek tomu, že doteraz bolo vydaných niekoľko syntetických prác z oblasti rusínskeho jazyka (Najnowsze dzieje języków słowiańskich. Русиньскый язык. Redaktor naukowy P. R. Magocsi, Opole, 2004, doplnené vydanie so zmenami 2007; PLIŠKOVÁ, A.: Rusínsky jazyk na Slovensku: náčrt vývoja a súčasné problémy. Prešov, 2007; VAŇKO, J.: The Language of Slovakia´s Rusyns./Jazyk slovenských Rusínov. New York 2000;JABUR, V. – PLIŠKOVÁ, A.: Sučasnyj rusyňskyj spysovnyj jazyk. Prešov, 2010 a iné) a rusínskej literatúry (DUDAŠ, N. (ed.): Rusinski/ruski pisni. Novi Sad, 1997; PADIAK, V.: Narys istoriji karpatorusynskoji literatury XVI-XXI stoliť. Užhorod, 2010; DULIČENKO, A.: Pismennosť i literaturnyje jazyki Karpatskoj Rusi. Užhorod, 2008), dodnes pre potreby obidvoch vysokoškolských ŠP chýbajú samostatné knižné vydania študijných textov s cvičeniami (skriptá) pre výučbu jednotlivých disciplín (rovín) rusínskeho jazyka a historických etáp vývinu rusínskej literatúry s ukážkami dobových textov, ako aj niektoré už vydané knižné práce a študijná literatúra, ktorú na Slovensku a v zahraničí vydávajú rusínske občianske združenia, vysokoškolské inštitúcie a akademickí pracovníci. Nová dostupná literatúra sa môže stať inšpiráciou pre zaradenie nových disciplín do ŠP ako aj nevyhnutným pramenným podkladovým materiálom na prípravu analogických učebných textov, adaptovaným na miestne, teda slovenské pomery, pretože jedným zo základných problémov nášho pracoviska a inovácie ŠP je aj ten, že v rámci SR sa takýto program okrem Prešovskej univerzity nerealizuje ani na jednej univerzite, a v zahraničí sa realizuje buď len prehĺbená forma štúdia (Pedagogická univerzita v Krakove), alebo Bc. a Mgr. ŠP na Novosadskej univerzite (Srbsko), avšak v danom prípade ide o špecifický program vzhľadom na špecifické podmienky vývinu báčsko-sriemskych Rusínov a ich jazykové pomery, ktoré nie je možné mechanicky aplikovať na pomery slovenských Rusínov. A to je aj hlavný dôvod – prečo pri inovácii obidvoch uvedených ŠP musíme vychádzať len z výsledkov 5-ročného testovania pilotných ŠP na PU a pripravovať učebné texty na základe vlastných praktických skúseností z výučby jednotlivých disciplín (fonetika a fonológia, morfológia, slovotvorba, vývin jazyka a dialektológia, literatúra, dejiny a teória literatúry).

Ďalšiu veľmi významnú časť potrebnej literatúry plánujeme získať digitalizáciou Karpatsko-rusínskej knižnice Torontskej univerzity, obsahom ktorej sa budeme inšpirovať aj pri uvádzaní nových disciplín do ŠP (napr. Jazyky malých európskych národov, Literatúra malých európskych národov, Svetová rusínska literatúra a pod.). Študenti tak na základe inovovaných ŠP získajú prehľad o existencii obdobných minoritných jazykov vo svete ako je rusínsky a naučia sa ho vnímať nie ako čosi výnimočné alebo dokonca exotické, ale ako prirodzenú súčasť európskych jazykových pomerov, ako prirodzený fakt, že popri jazykoch „veľkých“ (štatisticky veľkých národov) môžu sa rozvíjať a celkom efektívne fungovať aj jazyky „malé“ (národnostných menšín, národov). Inovované ŠP by takisto mali vo väčšej miere sprostredkovať vedomosti o literatúre a kultúre malých národov, podobných ako sú karpatskí Rusíni. Na základe poznania jazykovej situácie študentom sa poskytne dostatočný priestor na uvedomenie si rovnocennosti obidvoch „kategórií“ jazykov, čo prispeje k pestovaniu hrdosti na ich národnú identitu a materinský jazyk ako dedičstvo predkov, ktoré je nevyhnutné zveľaďovať a zachovať pre ďalšie generácie. Absolventi s takýmto potenciálom vedomostí a kompetencií by sa mohli perspektívne realizovať nielen v školstve, resp. špeciálne v národnostnom školstve, ale takisto vo vede, a to nielen v karpatorusinistike, ale aj napr. špeciálne v jazykovede a literárnej vede „malých“ národov. Ide o takúto sféru poznania a problematiku, ktorej sa na Slovensku nevenuje doposiaľ nikto.

Práce na túto tému poznáme od autorov z Estónska (A. Duličenko), Českej republiky (L. Šatava), Veľkej Británie (M. Stephens), Ruska (J. Bromlej, S. Bruk), USA (J. Minahan). Ich využitie pre inovované ŠP rusínsky jazyk a literatúra by boli novým a unikátnym rozmerom v celkovom profile absolventov tohto štúdia na PU. Očakávane teda, že projekt prispeje v prvom rade k lokálnemu rozvoju, t. j. zdokonaleniu profilu absolventov obidvoch ŠP. Nový obsah ŠP však dáva možnosti a predpoklady k získaniu širších kompetencií – prehľad o problematike nie iba slovenských Rusínov, ale vo všeobecnosti karpatských Rusínov, t. j. aj Rusínov žijúcich v Poľsku, Maďarsku, na Ukrajine, v Rumunsku, Srbsku, Chorvátsku, ale aj v USA – ktoré ďaleko presahujú lokálny rámec, a to najmä s ohľadom na získanie poznatkov o menšinovej problematike (jazyk, literatúra, kultúra, dejíny) Rusínov v rozličných štátoch. Neoceniteľný význam – nielen lokálny, ale medzinárodný – bude mať hlavne Knižnica karpatorusinistiky, pretože jediná takto špecializovaná knižnica s obsahom vyše 15 000 titulov kníh a periodík od 17. storočia až do súčasnosti sa nachádza iba na Torontskej univerzite v Kanade. Prešovská univerzita sa vďaka tomuto projektu môže stať skutočným celoeurópskym centrom karpatorusinistických štúdií.